Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201516
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515201516.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613
843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: 1. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, toho času v R. a R., O. X, F. 2. B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 11.820,95

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 7C/255/2015-109 zo dňa 25.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.820,95 eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od

12.08.2013 do zaplatenia, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 391,20 eur a trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 732,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 2.247 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001

Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,§52ods.1,3,4,§524ods.1,2,§517ods.1,2Občianskehozákonníka,
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zistil, že
žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 07.05.2009 s právnym predchodcom
žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom v písomnej forme zmluvu označenú ako Zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXX ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru žalovaným vo
výške 8.300,00 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v dohodnutom čase. Ďalej sa žalovaní zaviazal

platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere. Úver mali žalovaní splácať v splátkach
vo výške 139,07 eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná
dňa 20.06.2009 a posledná dňa 20.04.2018. Počet splátok bol dohodnutý na 107. Dohodnutá výška
úrokov bola fixná do splatnosti 14,10 % ročne. Za správu úveru mal byť žalovanými hradený poplatok
1,99 eur mesačne a poplatok z poskytnutie úveru bol vo výške 189,17 eur. Ročná percentuálna miera
nákladov bola vo výške 16,49 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 12,37 %. Celkové náklady

spojené s úverom boli vo výške 6 851,64 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/I. . zo
dňa 27.06.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2009 na žalobcu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné
od 20.4.2011 do 20.04.2018, teda 85 splátok spolu v sume 11.820,95 eur vrátane príslušenstva. Splátky
splatné od 20.08.2013 do 20.02.2018 sa stali splatnými potom čo bola vyhlásená mimoriadnu splatnosť
úveru. Zo žalobcom predloženého listu označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

značka XXXX/XX/XXXX zo dňa 20.05.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu
17.5.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru č. XXXXXXXXX. Toto oznámenie bolo doručenéobom žalovaným dňa 30.05.2013, o čom žalobca predložil súdu kópiu doručeniek. Teda splatnosť
nenastala dňa 11.8.2013, ale už dňa 17.05.2013. Žalobca si uplatnil aj nárok na kapitalizovaný úrok z
omeškania vo výške 391,20 eur zo splátok splatných od 20.04.2011 do 20.07.2013, a to z jednotlivých

splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti do 11.08.2013 pri úrokovej sadzbe 8,50 % ročne a
následne pokračujúci úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo zosplatnenej sumy od 12.08.2013
do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a skonštatoval, že zo žalobcom

predložených listinných dôkazov mal preukázané platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 za splnenia
podmienok daných § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tiež zistil, že pred postúpením pohľadávky na žalobcu
táto bola vyhlásená za splatnú, a to jeho právnym predchodcom, a bolo preukázané aj doručenie tohto
zosplatnenia žalovaným a to kópiami doručeniek.

4. Vyhodnotil, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný. V priebehu konania žalovaní nijako nenamietali
nárok uplatnený podanou žalobou. Žalovaní potvrdili čerpanie úveru. Dlh chceli uhradiť a splácať v
pravidelných splátkach. Je tak nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
bola uzatvorená zmluva o úvere, v zmysle ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky.

Žalovaní neuhradili splátky úveru riadne a včas. Povinnosťou žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o úvere
bolo úver splácať v splátkach po 139,07 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci a to od 20.06.2009
do 20.04.2018. Žalobca si podanou žalobou uplatnil 85 splátok úveru spolu vo výške 11.820,95 eur,
ktoré boli splatné od 20.04.2011 do 20.04.2018, pričom splatnosť splátok splatných od 20.5.2013 do
20.02.2018 nastala dňa 17.05.2013, tak ako to vyplýva aj zo žalobcom predloženého oznámenia o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaní neuhradili žalobcovi túto dlžnú sumu. Úhrady po postúpení
pohľadávky boli započítané na skôr splatné záväzky. Dlžnú sumu nezaplatili ani ku dňu vyhlásenia
rozsudku, preto súd žalobe o zaplatenie sumy vo výške 11.820,95 eur vyhovel a uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu spoločne a nerozdielne žalobcovi tak, ako to uviedol vo výrokovej
časti rozsudku.

5. Z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením splátok úveru splatných od 20.04.2011
do 20.04.2018, žalobca vyhlásil dňa 17.05.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím žalobcovi vzniklo
právonaúrokzomeškaniažiadanývovýške8,50%vsúlades§517OZvspojenísNariadenímvládySR
č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný kapitalizovaný úrok z omeškania predstavujúci 8,50%

ročne úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru počnúc dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti súd
prvejinštancietaktiežpovažovalzadôvodnýapriznalžalobcovikapitalizovanýúrokvovýške391,20eur.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. neumožnil žalovaným priznanú sumu zaplatiť
v mesačných splátkach po 50 eur ako žiadali z dôvodu, že len dlh na istine by splatili za necelých 20

rokov. Aj keď konštatoval, že osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaných odôvodňujú umožniť
splácať ich dlh, no narušilo by to vyváženosť záujmov oboch účastníkov konania a došlo by k faktickému
popretiu právoplatne priznaných práv a ujme na oprávnených záujmoch žalobcu.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní

úspešnému žalobcovi priznal trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 732,50
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.247,01 eur ako odmenu za päť úkonov právnej služby vo
výške 1.435,70 eur + paušál 3 x 8,39 eur ( v roku 2015) a 2 x 8,58 eur ( v roku 2016), spolu vo výške
42,33 eur. Na cestovných náhradách priznal sumu 138,99 eur (za pojednávanie na Okresnom súde v
Ľubovni v počte 3 x zo vzdialenosti O. - X. S. a späť), za čo bola priznaná aj náhrada za stratu času vo

výške 255,48 eur a k odmene bola pripočítaná aj DPH vo výške 374,50 eur. Takto bola priznaná odmena
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zákona č. 282/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade.
Tvrdil, že rozsudok je vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Prvoinštančný súd

neuznal splátky uhradené žalovanými, a preto nebola správne určená suma na úhradu. Rovnako sa
nevysporiadal s otázkou o povolenie dlh splatiť v mesačných splátkach, iba konštatoval, že majetkové
pomery žalovaných odôvodňujú umožnenie splácať dlh. Rovnako nevzal do úvahy skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a inak ako splatiť dlh splátkamivzhľadom na výšku jeho momentálneho príjmu nie je možné. Navrhol preto vyhovieť jeho odvolaniu a
vrátiť vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

9.Kodvolaniusavyjadrilžalobcatak,žesastotožňujesnapadnutýmrozhodnutímanavrhujehopotvrdiť.

10. Žalovaný v 1. rade zaujal svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu tvrdiac, že jeho
finančná situácia je nepriaznivá, je ochotný uhrádzať mesačne po 50 eur k 15-temu dňu v mesiaci. Žiadal
pretopovoliťsplátka.Uviedoltiež,žesúdompriznanápohľadávkajeneadekvátnaoprotipožičanejsume.

11. V ďalšom vyjadrení žalobca vyslovil svoj nesúhlas so splátkovým kalendárom vo výške 50 eur
mesačne, čo však žalovanému nebráni, aby dobrovoľne vykonával úhrady, čím sa dlžná suma poníži.
Je ochotný akceptovať mesačnú splátku vo výške 200 eur.

12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej

inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkovúčinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť
už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do

01.07.2016 ostali zachované.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.

14. Je potrebné v prvom rade skonštatovať, že súd prvej inštancie nedostatočne poskytol ochranu
žalovaným ako spotrebiteľom. Z doteraz vykonaného dokazovania, a to najmä zo zmluvy uzavretej

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 07.05.2009 vyplýva, že bola uzavretá zmluva
o spotrebnom bezúčelovom úvere pre mladých. Právnym predchodcom žalobcu došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru, a to ku dňu 17.05.2013. Túto skutočnosť súd prvej inštancie
náležite nevyhodnotil. Mimoriadne zosplatnenie je nutné považovať za zmenu obsahu záväzkového
vzťahu, ku ktorej došlo počas jeho platnosti. Je možné ho považovať za spôsob zániku pôvodného

záväzkovéhovzťahujednostrannýmprávnymúkonom(čojemožnéčiužvpodobeodstúpeniaodzmluvy
alebovýpovede).Primimoriadnomzosplatnenízmluvyoúveredochádzakzmeneobsahuzáväzku,teda
sa menia niektoré práva a povinnosti strán. Veriteľovi zosplatnením totiž vzniká nárok na jednorazové
vrátenie peňažného plnenia v podobe istiny úveru z dôvodu, že dlžník už nemá právo vrátiť ho v režime
výhody splátok a zároveň na vrátenie úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Právo žalobcu

na platenie úrokov z úveru po jeho zosplatnení však už zaniká. V tomto smere však súd prvej inštancie
žalovaným neposkytol náležitú ochranu ako spotrebiteľom napriek tomu, že v napadnutom rozsudku
cituje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým § 52 a nasl.

15. V danej veci je nevyhnutné ešte dodať, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,

ktorého vznik ( a trvanie) je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného
záväzku (alebo iným zo spôsobom jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Pretrváva
len povinnosť uhradiť doterajšie úroky a tým, že v čas dlžník neplatil istinu a úroky z istiny, dostáva
sa do omeškania s plnením. Rovnako súd prvej inštancie nerozlišoval zmluvné úroky a úroky z
omeškania, ktoré sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie. Zmluvné úroky

sú odmenou (cenou za užívanie istiny) a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za
omeškanie s plnením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli
dojednané. V prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru na základe jednostranného
úkonu veriteľa dochádza k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto
jednostranného úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane

úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk. Dlžník však už za daného stavu
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať ( a splácať ich postupne v splátkach), t.j.vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia.
Teda zosplatnením úveru dlžník stráca právo držať požičanú sumu. Odvolací súd preto má za to, že po
zosplatnení pohľadávky má veriteľ právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na zmluvne dojednaný

úrok.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil postupom podľa § 389
ods. 1 písm. c) C.s.p. a postupom podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude poskytnúť žalovaným potrebnú ochranu prináležiacu im ako
spotrebiteľom, ustáliť výšku pohľadávky ku dňu zosplatnenia úveru, do kedy bol aj nárok na dohodnuté
úroky z úveru a po zosplatnení už iba nárok na úroky z omeškania. Keďže k čiastočnej úhrade
žalovanými došlo v roku 2015, teda po mimoriadnej splatnosti vyhlásenej ku dňu 17.05.2013, bude
nutné započítať čiastočnú úhradu na pohľadávku vyčíslenú ku 17.05.2013. Nie je možné vychádzať pri

vyčíslení dlžnej sumy z pôvodne dohodnutého počtu neuhradených splátok a v pôvodne dohodnutej
výške, v ktorej sú nepochybne započítané aj dohodnuté úroky z úveru, na ktoré vzhľadom k mimoriadnej
splatnosti úveru žalovaní nemôžu byť zaviazaní.

18. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o všetkých trovách konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.