Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116202252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Y. T., B.. XX. XX. XXXX, X. P.
L., B. D.. W. U. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom so sídlom v
Prešove, na Duchnovičovom nám. č. 1, proti žalovanému: T. J., B.. XX.XX.XXXX, X. P. S. Č.. XX, právne
zastúpenému JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, na ul. Baštovej č. 5/A, o
zaplatenie sumy 66.814 EUR, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
26.10.2017 č.k. 12C 36/2016 - 80 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
03.11.2017 č.k. 12C 36/2016 - 85 a uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 28.09.2017 č.k. 12C

36/2016 - 78 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Potvrdzuje uznesenie.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur. Žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 10,99 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe ústne uzatvorených zmlúv o pôžičkách
žalobca poskytol žalovanému dňa 28.08.2012 sumu 1.000 Eur, dňa 26.09.2012 sumu 1.000 Eur, dňa
26.10.2012 sumu 2.000 Eur, dňa 29.10.2012 sumu 2.000 Eur a dňa 30.1.2013 sumu 24.000 Eur.
Spolu boli žalovanému poskytnuté pôžičky v celkovej čiastke 30.000 Eur. Žalovaný uzatvorenie zmlúv
o pôžičkách výslovne nepoprel, naopak písomne sa vyjadril, že sumu vo výške 30.000 Eur prijal (č.l.

19 spisu). Pokiaľ ide o žalovaným realizované platby vo výške 2x po 2.700 Eur, tieto neboli určené na
zaplatenie jednotlivých istín, ale na zaplatenie úrokov, čo potvrdil písomne sám žalovaný. Predloženými
listinnými dôkazmi a nespornými tvrdeniami strán sporu bolo jednoznačne zistené, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur. Po písomnom čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca úroky
už neuplatňoval a požadoval priznať iba sumu 30.000 Eur.

3. Čo sa týka výzvy a odstúpenia od Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.03.2015, z 27.07.2017 a z 10.08.2017,

z týchto podaní nebolo zrejmé, čo nimi žalovaný sledoval. V každom prípade na základe tejto zmluvy
nebolauplatňovanápohľadávkažalobcuvtomtokonaní.Predmetnázmluvajezrejmeneplatnápresvoju
neurčitosť v článku 5 bode 5.1., čo však pre predmet tohto konania je irelevantné, nakoľko žalobca v
zmene žaloby, ktorá bola pripustená, uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 30.000 Eur z titulu zmlúvo pôžičkách uzatvorených dňa 28.08.2012, dňa 26.09.2012, dňa 26.10.2012, dňa 29.10.2012 a dňa
30.01.2013.

4. Vo vzťahu k dojednaným úrokom vo výške 36 % ročne sa súd prvej inštancie nevyjadril, nakoľko tieto
po späťvzatí žaloby neboli predmetom konania. Poukázal však na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 28.02.1995 vydaný pod sp. zn. PL. ÚS 10/1995, v ktorom okrem iného uviedol, že aj keď sú
úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi,
neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od
rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade
s dobrými mravmi.

5. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
30.000 Eur.

6. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1, ods. 2, §256 ods. 1 a § 262 ods. 1,
ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný. Navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola
zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že pôvodne zo strany žalobcu bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy
66.814 Eur titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.03.2015. Následnými procesnými úkonmi žalobcu
dochádzalo k podstatným zmenám žaloby. Na pojednávaní dňa 15.06.2017, po dvoch procesných
návrhoch žalobcu, tieto súd prvej inštancie posúdil ako návrh na zmenu žaloby a s poukazom na

ustanovenie § 143 CSP túto zmenu žaloby uznesením nepripustil. Na pojednávaní dňa 28.09.2017
už zmena žaloby pripustená bola a to na základe písomného podania žalobcu zo dňa 07.09.2017. V
ňom opätovne odvodil istinu vo výške 30.000 Eur od iných skutočností a to od Zmluvy o pôžičke zo
dňa 30.01.2013. Súd po nepripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 15.06.2017 mal pokračovať
v konaní o pôvodnej žalobe. V konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanovením § 143 ods. 3 CSP,

keďže z procesných úkonov žalobcu je zrejmé, že žalobca odvádzal svoj nárok 2x od odlišných právnych
skutočností. Nové skutkové okolnosti prednesené v podaní žalobcu zo dňa 07.09.2017 a na pojednávaní
dňa 28.09.2017 sú opäť odlišnými a novými skutkovými okolnosťami na rozdiel od pôvodnej žaloby zo
dňa 03.02.2016 a jej doplnenia zo dňa 31.03.2016. Pri právnom vyhodnotení Zmluvy o pôžičke zo dňa
23.03.2015 ako absolútne neplatnej, mal nasledovať právny režim bezdôvodného obohatenia. Žalovaný

preto vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak prvoinštančný
súd tvrdí, že žalobca so žalovaným uzatvoril ústne zmluvy o pôžičkách. Je to zrejmé a vyplýva to z
výpovede žalobcu najmä na pojednávaní dňa 28.09.2017, keď tvrdil, že za každým plnením zo strany
žalobcu bola podpísaná písomná zmluva. Súd prvej inštancie nekonal so stranami sporu rovnocenne,

vyhodnocoval jednotlivé dôkazy výlučne v prospech žalobcu a strany sporu neboli v konaní sebe rovné.
Žalobcovi bola priznaná suma 30.000 Eur bez toho, aby od nej sa odpočítali plnenia žalovaného. Súd
prvej inštancie na jednej strane poukázal na nezákonne dohodnutý úrok 36 % ročne, aj keď to výslovne
neuviedol, avšak na druhej strane plnenia žalovaného považoval za úroky a tie považoval za zákonné
a od sumy 30.000 Eur ich neodpočítal. Nezaoberal sa ani všetkými plneniami žalovaného v celkovej

výške 7.711 Eur, na ktoré poukázal v podaní zo dňa 11.01.2016. Zaoberal sa iba plneniami 2x po 2.700
Eur, tie vyhodnotil ako zákonné úroky, a preto ich od sumy 30.000 Eur neodpočítal.

8. Žalobca navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v
spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.11. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému
čiastku v celkovej výške 30.000 Eur. Že táto suma bola požičaná potvrdil samotný žalovaný vo svojom
prvom písomnom podaní zo dňa 02.05.2016 (č.l. 19 spisu). Z predložených výpisov z účtu vedeného v

O. (č.l. 53, 54, 55, 56 a 57 spisu) vyplýva ďalšia právne významná skutočnosť, podľa ktorej žalobca v
prospech účtu žalovaného realizoval platby a to vo výške 1.000 Eur dňa 28.08.2012, vo výške 1.000 Eur
dňa 26.09.2012, vo výške 2.000 Eur dňa 26.10.2012, vo výške 2.000 Eur dňa 29.10.2012 a vo výške
24.000 Eur dňa 30.01.2013. Ďalšie iné platby žalovanému zo strany žalobcu poskytnuté neboli.

12. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné, či tieto platby boli poukázané žalovanému na základe
ústnych alebo písomných zmlúv o pôžičkách.

13. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

14. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne aj
konkludentným prejavom.

15. Ak medzi stranami sporu nie je sporné poskytnutie sumy 30.000 Eur na základe zmlúv o pôžičkách

bez ohľadu na to, v akej forme boli uzatvorené, je potrebné z týchto zhodných tvrdení strán vychádzať.
Platí totiž ustanovenie § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

16. Právne bezvýznamné je tvrdenie žalovaného o nemožnosti pripustenia zmeny žaloby a potrebe
rozhodnúť vo veci podľa pôvodnej žaloby. Hoci v pôvodnej žalobe žalobca svoj nárok odvádzal od
Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.03.2015, z obsahu spisu a predovšetkým zo zhodných tvrdení strán sporu
vyplýva, že dňa 23.03.2015 žiadna zmluva o pôžičke uzatvorená nebola. K požičaniu medzi stranami
sporu nespornej sumy 30.000 Eur došlo v predchádzajúcom období na základe niekoľkých po sebe

nasledujúcich zmlúv o pôžičkách uzatvorených v priebehu rokov 2012 a 2013. Výsledky doterajšieho
konania teda umožňovali rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby. K jej nepripusteniu mohlo dôjsť len na
základe ustanovenia § 143 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Táto zákonná podmienka
splnená nebola.

17. Čo sa týka plnení žalovaného poskytnutých v celkovej výške 7.711 Eur (2.700 Eur dňa 30.04.2013,
2.700 Eur dňa 01.08.2013, 811 Eur dňa 31.10.2014 a 1.500 Eur dňa 04.12.2014) súd prvej inštancie
zaujal síce stanovisko iba k dvom plneniam poskytnutým vo výške po 2.700 Eur, avšak toto pochybenie
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemá. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo

dňa 02.05.2016 (č.l. 19 spisu), na ktoré už bolo poukázané, sa vyjadroval nielen k účelu poskytnutia
sumy 30.000 Eur zo strany žalobcu, ale aj k tomu, na čo slúžili ním poukázané platby žalobcovi.
Žalovaný nielen pri platbách vo výške po 2.700 Eur, ale aj pri ďalších dvoch platbách realizovaných v
roku 2014 uviedol, že nimi uhrádzal žalobcovi úroky. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie

dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností pri čiastočnom plnení peňažného dlhu určil, že ním realizované platby sú určené na
splácanie úrokov.

18. Ani tvrdenie žalovaného poukazujúce na rozpor dojednania o úrokoch s dobrými mravmi, nemôže

ovplyvniť správnosť rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k dojednaniu o úrokoch sa prvoinštančný
súd nevyjadril, nakoľko tieto po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania neboli. Aj za
predpokladu neplatného dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka), plnenia žalovaného poskytnuté v celkovej výške 7.711 Eur by predstavovali len bezdôvodné
obohateniezískanéžalobcomplnenímzneplatnéhodojednaniaoúrokochzakladajúcenároknavydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.
V priebehu konania pred súdom prvej inštancie si žalovaný svoje prípadné právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi vzájomnou žalobou neuplatnil a ani si takúto prípadnú
pohľadávku neuplatnil na započítanie vo forme procesnej obrany. V odvolacom konaní už práva vočižalobcovi vzájomnou žalobou uplatniť nemožno (§ 372 CSP) a pokiaľ ide o započítací prejav ako
prostriedok procesnej obrany, tento je v súlade s ustanovením § 154 CSP upravujúcim zákonnú
koncentráciu konania možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie

končí. Rovnako to platí aj v prípade vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Vznesená
námietka premlčania má charakter prostriedku procesnej obrany a ako taká je uplatniteľná najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP

rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

20. Ďalším rozhodnutím a to uznesením zo dňa 28.09.2017 č.k. 12C 36/2016 - 78 súd prvej inštancie v
dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie o zaplatenie sumy 36.814 Eur zastavil.

21. Uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a § 146 ods. 1 CSP.

22. Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol uznesenie zrušiť. Poukázal na to, že prvoinštančný súd
mal nepripustiť zmenu žaloby a konať o pôvodnej žalobe vzhľadom na nové a odlišné skutkové okolnosti
v porovnaní so skutkovými okolnosťami obsiahnutými v žalobe.

23. Ani tento opravný prostriedok podaný žalovaným sa nepovažoval za dôvodný.

24. Žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 07.09.2017 (č.l. 65 a 66 spisu) vzal žalobu v časti
o zaplatenie sumy 36.814 Eur späť. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak po čiastočnom
späťvzatí žaloby zo strany žalobcu konanie v časti o zaplatenie sumy 36.814 Eur zastavil v súlade s

ustanovením § 145 ods. 2 CSP.

25. Žalovaný vo svojom odvolaní proti uzneseniu žiadne vážne dôvody svojho nesúhlasu s čiastočným
späťvzatím žaloby neuviedol, a preto bolo potrebné uznesenie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 CSP).

26. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto tejto strane sporu bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).