Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212085
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117212085.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne Y. I., trvale bytom Z. XXXX/
XX, XXX XX K., právne zastúpená mediátorom Z.. Z. S., so sídlom Z. H. XX, XXX XX X., proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o zaplatenie 2.138,57 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 9Csp/109/2017-156 zo dňa 17. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.138,57 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 43 ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2,
§ 456, § 457, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 03.12.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Žiadosť

o poskytnutí revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej
bol poskytnutý úver žalobcovi vo výške 840,- Eur, pričom pri vyplatení úveru bol zrazený poplatok vo
výške 84,-- Eur. Žalobca preukázal, že celkom na predmetnú úverovú zmluvu zaplatil sumu 1.491,58
Eur, pričom poskytnutá istina bola preplatená platbou zo dňa 09.05.2016. Dňa 03.12.2014 bola medzi
stranami uzatvorená aj ďalšia Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom
z tejto sumy pri jej vyplatení bol zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur. Žalobca

opätovne preukázal, že na predmetnú úverovú zmluvu zaplatil celkom sumu 2.752,99 Eur, pričom
poskytnutá istina bola preplatená splátkou zo dňa 09.05.2016.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako
aj zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy, ktorej neuvedenie je
sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, aj

zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene
podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby
došlo k uzavretiu Zmluvy je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne
prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto
treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania uzavreté neboli.

Knázoružalobcu,žeajOznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovijesúčasťouzmluvy,dodal,žeide
o listinu vydanú žalobcom až po podpise zmluvy dlžníkom, ktorá len prehlbuje nesúlad medzi návrhom a
prijatím zmluvy. Vzťah medzi účastníkmi konania, je teda treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného
obohatenia. Zo strany žalovaného bola žalobcovi reálne poskytnutá suma 756,- Eur a 1.350,- Eur. Ak
žalobca zaplatil sumy 1.491,58 Eur a 2.752,99 Eur, tak bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje
sumu 2.138,57 Eur. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že v prípade, ak k preplateniu poskytnutej

istiny došlo dňa 09.05.2016 a žaloba bola podaná dňa 04.05.2017, k žiadnemu premlčaniu žalobou
uplatneného nároku nedošlo.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní plne úspešný a preto má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

6. Proti rozsudku podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný. Podanie odvolanie právne odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal, že súd nezdôvodnil na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o
RPMN by si účastníci zmluvy mohli vôbec legálne dohodnúť. Tvrdil, že hodnota RPMN úveru sa medzi

stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť
ani nemôžu. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom určenia
vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Z napadaného
rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol
údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza

sa len údaj o predpokladanej RPMN. RPMN teda nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia
určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon a ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo
k vzniku zmluvy, potom tento záver je vecne nesprávnym. Ďalej napadol postup a závery súdu, ktorý
hodnotenie dlžníka zjavne hodnotil účelovo. Zo záverom súdu tiež nie je zrejmé, prečo by sa malo
uvažovať o výdavkoch na manžela žalobcu, ak jeho príjmy rovnako neboli zohľadnené v príjmovej

položke, nebol spoludlžníkom a ani jeho spolužiadateľom. Ak súd tvrdí, že ide o nesprávny postup pri
posudzovaní schopnosti splácať úver, potom by mal označiť dôkaz, ktorý preukazuje nesprávnosť. Nič
také súd prvej inštancie nespravil, čiže nie je zrejmé, na základe čoho vyvodzuje svoje závery. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok a rozhodol tak, že žalobu zamietne aj v časti, v ktorej jej bolo vyhovené
a žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym právnym posúdením veci i tým, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko sprihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11.Odvolacísúdsanajprvzaoberalnámietkoužalovaného,ževpredmetnejveciideonesprávneprávne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
ksprávnymskutkovýmzisteniamaprejednávanýsporajsprávneprávneposúdil.Odvolacísúdosvojujúc

si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský a správne na uvedený vzťah aplikoval ustanovenia

Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V zhode so súdom prvej
inštancieaniodvolacísúdnemalpochybnostiotom,ževzťahmedzižalobkyňouažalovanýmjevzťahom
spotrebiteľským.

15. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z
podstatných náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedenie RPMN a predpokladov pre jeho
výpočet. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných

produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť,
na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

16. Z bodu 5. Žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/Zmlúva o revolvingovom úvere vyplýva, že
žalobkyňa žiadala o poskytnutie revolvingových úverov za určitých konkrétnych podmienok uvedených
v bodoch 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a žalobkyňou boli obe žiadosti podpísané v ten

istý deň, t.j. 01.12.2014. Žalobca však schválil úver s podmienkami špecifikovanými v bode 6. Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, pričom žalovaným bola uvedená
zmluva podpísaná dňa 03.12.2014.

17.Predmetnébody6.týchtoformulárovobsahujúúdajeožalovanýmschválenomrevolvingovomúvere,

kde sú na rozdiel od žiadostí žalobkyne uvedené RPMN za úver a taktiež aj predpokladaná RPMN
úverupoposkytnutírevolvinguvinýchvýškach,akobolipožadovanéžalobkyňou.PredpokladanáRPMN
za úver zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 1“) a za úver zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva 2“) v bodoch 5. bola zhodne v Zmluve 1 a v Zmluve 2 uvedená vo výške 26,17%
a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu bola uvedená tiež vo výške 26,17% a v bodoch 6.

Zmluvy 1 a Zmluvy 2 bola RPMN za úver uvedená vo výške 26,10%. Zároveň aj v Oznámeniach veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, oba z 03.12.2014, sú taktiež uvedené údaje o výške RPMN týkajúce sa
úveru aj revolvingu rozdielne od výšky požadovanej žalobkyňou.18. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí
byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie
osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o

jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom
rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie
je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh

adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).
Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

19. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníkaakonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávneustálil,žežalobkynibolpredostretýnovýnávrhna
uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto

novéhonávrhu.Akžalovanýmalvúmysleposkytnúťžalobkyniúvernazákladepodmienokinýchakoboli
uvedené v žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej
by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmlúv označeného
ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“.

20. Odvolací súd uvádza, že proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť na fázu návrhu a na fázu jeho
akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný
v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a
mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie
zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.

21. Ak teda žalovaný v častiach 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere a v Oznámenach veriteľa
o schválení úveru uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v Žiadostiach o poskytnutie revolvingového
úveru, išlo o nové návrhy, ktoré mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne
meniť akýkoľvek podstatný údaj. V žiadostiach žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,17%,

pričom v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 26,10% pre Zmluvu
1 a Zmluvu 2. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom
dohody a že jeho výpočet je konkrétne určený, jeho výška však musí byť riadne určená a predostretá
spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo
účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu
informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému
nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN a
výšku RPMN po poskytnutí revolvingu) na uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom písomného

vyjadrenia súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom.

22. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo
strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla. Správne
preto k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že predmetné

zmluvy medzi stranami sporu uzavreté neboli, a teda žalobkyňa má nárok na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo preplatením istín revolvingových úverov.

23. Vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uviedol, že
v predmetnom prípade prichádzalo do úvahy aj posúdenie vzniku zmluvy konkludentným spôsobom,

vzhľadom na to, že predmetné zmluvy na základe neprijatia návrhu RPMN zo strany žalovaného
považoval za nevzniknuté platne. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak by predmetné zmluvy
považoval za platne uzatvorené, tak v tom prípade by predmetné úvery považoval za bezúročné a bez
poplatkov z dôvodu nedostatočného skúmania bonity.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie rozhodol správne o priznaní vydania
bezdôvodného obohatenia žalovaným po preplatení istiny. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že
správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.25. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

26.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).