Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206641
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116206641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu G. J. D., a. s., so
sídlomY.XX,XXXXXX.,W.:XXXXXXXX,protižalovanémuI.D.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytom
P. XX, XXX XX J. J., o zaplatenie 256,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/98/2016-90 zo 17. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 01. 2018 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O
trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 256,67 Eur s úrokom 28 % od 01. 05. 2013 až do zaplatenia. Podľa tvrdenia žalobcu uzatvoril dňa
24. 02. 2005 zmluvu o zriadení účtu žalovanému. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného
tým, že sa dostal žalovaný do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca zatvoril

príslušný účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. V súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej aj ,,VOP“) v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
predstavujúcej nepovolené prečerpanie účtu úročená úrokom vo výške 28 % ročne.
Na základe výzvy súdu prvej inštancie, aby žalobca špecifikoval výpočet uplatnenej pohľadávky,
opísal na základe čoho a akým spôsobom došlo k splatnosti tejto pohľadávky ku dňu 30. 04. 2013,
žalobca podaním zo dňa 16. 08. 2016 uviedol, že žalovanému nebola poskytnutá služba povolené
prečerpanie. Tým, že nemal dostatok finančných prostriedkov na bežnom účte postačujúcich na

vykonanie požadovaných transakcií, dostal sa v zmysle bodu 3.8 VOP do nepovoleného debetu, a tým
porušil zmluvnú povinnosť. Debetné obraty predstavovali úroky po dobu nepovoleného prečerpania od
01. 07. 2012 vo výške 28 %, výbery v hotovosti a platby vo výške 17,11 Eur a poplatky za nezrealizovanú
platbu a zrušenie trvalého príkazu a upomienky a výzvy.
Z pripojených výpisov z účtu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že od 01. 12. 2011 nevykonal žalovaný
žiadnu transakciu (výber, resp. platbu).
Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zmluvy o osobnom účte nevyplýva, že došlo k platnému

uzatvoreniu zmluvy, ktorá by obsahovala písomné dojednanie o podmienkach poskytnutia úveru
(možnosti nepovoleného prečerpania) a výške úrokovej sadzby, ako aj podmienkach jeho splácania.
I žalobca vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom
prečerpaní, ale že sa domáha plnenia z tzv. nepovoleného prečerpania účtu.Zo samotného názvu „nepovolené prečerpanie“ vyplýva, že sa jedná o plnenie bez zmluvného základu,
a teda prípadné plnenie by mohlo mať len charakter bezdôvodného obohatenia. Ani takéto plnenie však
žalobca výpismi z účtu žalovaného nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako

bezdôvodnú zamietol pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia na strane žalobcu.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v spore s tým, že úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže tomuto žiadne nevznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas (v zákonnej lehote) odvolanie. Odvolanie

odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a vyhovel jeho žalobe v celom
rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.
Poukázal na to, že žalovanému služba povolené prečerpanie poskytnutá nebola. Žalovaný sa dostal
na účte do nepovoleného debetu svojimi transakciami, resp. účtovaním poplatkov, a tým že po dobu
nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok počítaný na základe

úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní učtu“ (20% p.a, resp. od 01. 07. 2012 vo výške
28% p.a.).
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“).
Čo sa týka 28% úroku ročne, v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 ZoSÚ postačuje, aby veriteľ informoval

spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. On zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej
výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické, a tým splnil povinnosť v zmysle
ustanovenia § 18 ods. 1 ZoSÚ. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte. Podľa
jeho názoru svoj nárok riadne odôvodnil a uniesol tak dôkazné bremeno.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej
aj ,,CSP“) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo

argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd konštatuje, že jednou z obligatórnych
náležitostí žaloby (§ 132 ods. 1 CSP) je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.

Žalobný petit musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a musí mať skutkový súlad s opisom podstatných
a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu. Žalobca žalobou vymedzuje rozhodujúce
skutočnosti (relevantný skutkový dej); nie je však povinný uskutočniť právnu kvalifikáciu. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú údaje nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd
rozhodnúť. Je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok, na ktorého

základe uplatňuje svoju žalobu, v rozsahu umožňujúcom jej jednoznačnú individualizáciu.

10. V posudzovanej veci žalobca podal na prvoinštančný súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 256,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% p.a. zo sumy 256,67
Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia s odkazom na Zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobcom
a žalovaným dňa 24. 02. 2005, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX.. Zo žaloby vyplynulo, že žalovaný sa dostal sa na účte do nedovoleného debetu
vo výške žalovanej istiny, preto žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom informoval žalovaného. Pred
zatvorením účtu vykonal žalobca dňa 30. 04. 2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný
zostatok na účte klienta previedol na svoj pohľadávkový účet. Ďalej žalobca v žalobe uviedol: ,,V
súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie

účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a.“ V žalobe žalobca označil dôkazy a to: ,,Zmluva, Všeobecné
obchodné podmienky, Výpis z účtu, Výveska úrokových sadzieb.“(č.l.1 súdneho spisu).
Z písomného podania žalobcu datovaného ku dňu 16. 08. 2016, označeného ako ,,Špecifikácia
uplatnenej pohľadávky“ vyplynulo, že žalovanému nebola poskytnutá služba povolené prečerpanie (č.l.
30 spisu).

11. Povinnosť strany tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom spore sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranou. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť

neznamená len povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti, ale aj povinnosť objasniť predložené dôkazy
(v danom prípade listinné dôkazy).
Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa
však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá

vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať
zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť
preskúmateľná v inštančnom postupe.

12. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť,

že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v
prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť

i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným
súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).

13. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného
súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto
nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

14. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol
správny. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že došlo
k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však listinný dôkaz, o ktorý sa opieral žalobca nárok, nepotvrdzovalexistenciuprávnehovzťahuztzv.nepovolenéhoprečerpaniabežnéhoúčtu,potomnebolomožnépriznať
ochranu žiadanému právu na priznanie poplatkov a úroku z nepovoleného prečerpania. V posudzovanej
veci sa jednalo o nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena

žalobcom, pokiaľ ide o vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 24. 05. 2005. Táto totiž žiadnym
spôsobom nepotvrdzuje možnosť prečerpania účtu a rovnako ani individuálne dojednanie podmienok
za situácie, pokiaľ by v rámci zmluvného vzťahu k takejto situácii došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu,
žalobcom predložené prostriedky procesného útoku - výpisy z účtu, z ktorých vyplynul správny záver
okresnéhosúdu,žežalovanýreálnenevykonalžiadnutransakciu,Všeobecnýchobchodnýchpodmienok

G. J. D., a.s. účinných od 01. 04. 2016 a Úrokových sadzieb produktov účinných od 01. 04. 2016,
neboli postačujúcimi dôkazmi, ktoré by mohli viesť k zásahu do majetkovej sféry žalovaného, pretože
nepreukazovali prejav vôle žalovaného, resp. individuálne dojednania podmienok, na základe ktorých
si žalobca uplatnil nároky na zaplatenie istiny a úroku z nepovoleného prečerpania.

15. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v súdnom konaní nepredložil príslušné znenie

VOP ani Úrokových sadzieb produktov, keďže si žalobou uplatnil nárok vyčíslený ku dňu 30. 04. 2013,
pričom zo znenia žalobcom predložených Všeobecných obchodných podmienok G. J. D., a.s. účinných
od 01. 04. 2016 vyplýva: ,,Novým znením VOP sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred
nadobudnutím účinnosti nového znenia. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknutých
pred nadobudnutím účinnosti zmenených VOP sa posudzujú podľa znenia VOP účinného v čase ich

vzniku“(viď bod 25.6 Prechodné ustanovenia - č.l. 9 súdneho spisu) a žalobcom predložené Úrokové
sadzby produktov boli účinné až od 01. 04. 2016 (č.l. 10 súdneho spisu).

16. Po preskúmaní spisu aj odvolací súd konštatuje, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nároku na zaplatenie istiny vo výške 256,67 Eur s príslušenstvom,

čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane závislého výroku o trovách
prvoinštančného konania (druhý výrok), ktorý zodpovedá procesnému úspechu žalovaného v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto

prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov
odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní
nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).