Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2195899851
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2195899851.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: A. H., nar.
XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný
závod Smolenice, Trnavská 12, 919 04 Smolenice, IČO: 36 038 351, zastúpený advokátom : JUDr.
Dušan Paulík, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 958 445, v konaní o vypratanie

nehnuteľnosti a zaplatenie odškodnenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č.k. 15C/71/1995-799 zo dňa 10. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. , IV. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej o nároku na
náhradu trov konania účastníkov a štátu rozhodol nasledovne :
„I. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo veci zaplatenia odškodnenia v
rozsahu 100%.
II.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavčastikonaniaovypratanienehnuteľnosti
v rozsahu 100%.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo veci odvolania proti
rozsudku č. k. 15C/71/1995-535 zo dňa 13.02.2013 v rozsahu 100%.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo veci odvolania proti
rozsudku č. k. 15C/71/1995-688 zo dňa 18.02.2016 v rozsahu 100%.
V. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo veci odvolania proti
rozsudku č. k. 11Co/396/2013-602 zo dňa 07.05.2014 v rozsahu 100%.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu nákladov štátu v rozsahu 100 %“.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 470 ods.1, § 255 ods.1, ods.2, § 256 ods.1, § 257, § 262
ods.1 a 2, § 396 ods.1,3, § 453 ods. 1, § 258 ods.1, § 259 Civilného sporového poriadku a vecne s
poukazom na výsledky a právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej a tým, že v konaní si žalobca
uplatňoval dva nároky, pričom nároku o vypratanie nehnuteľnosti bolo v celom rozsahu vyhovené a v

časti zaplatenia odškodnenia bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Vecne argumentoval tým, že
úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný
úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana

(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana
sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (citované z uzneseniaNajvyššiehosúduSRz22.júna2011,sp.zn.8Sžo/215/2010).Priposúdeníúspechuaneúspechuvčasti
konania o nároku žalobcu: „vypratať nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva číslo XXXX na Správe
katastra Hlohovec ako parcela registra E číslo 4405/2- orná pôda vo výmere 22 756 m2, vyznačená v

geometrickom pláne Ing. E. F., číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne overenom Okresným
úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom 8/97 ako parcela číslo 6991/2- les vo
výmere 22 895 m2 do 3 dní“. Súd dospel k záveru, že v tejto časti konania bol procesne úspešný žalobca
a to v celom rozsahu, nakoľko žalovanému bola uložená povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť.
Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobcu: „zaplatiť odškodnenie, ktorý bol v

celom rozsahu zamietnutý“, dospel súd k záveru, že v tejto časti konania bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, nakoľko súd v rozsudku tento nárok žalobcu zamietol v celom rozsahu.

3.ProtitomutouzneseniupodalodvolanieprotivýrokomI.,III.,IV.aV.žalobcanamietajúc,žedoterajšími
rozhodnutiami v danej veci boli porušené práva jeho deda, jeho otca, ako aj jeho, ako oprávneného
dediča. Súd riadne neposúdil ním predložené doklady, ani svedectvá, ani rozhodnutia ONV, na základe

čoho nesprávne posúdil dané veci a dospel k nesprávnym skutkovým podstatám. Boli porušené jeho
základné práva a slobody zaistené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a slobôd, ako aj Ústavou
SR. V právnom štáte má nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonnými rozhodnutia orgánov
štátu, žije v právnom štáte, ktorý by mu mal zabezpečiť nápravu nezákonného postupu orgánov a
primeranú náhradu, k čomu v danom prípade nedošlo. Odvoláva sa proti uzneseniu zo dňa 10.01.2018

a to z dôvodu, že uznesenie uvádza ako dôvod rozsudku vypratania nehnuteľností, pričom v žalobe
z 28.12.1982, ktoré bolo zaevidované pod sp. zn. 1OmC 1515/93 a podaním zo dňa 17.03.1995,
zaevidovaným pod sp. zn. 15C/71/1995 - sa domáhal vrátenia a vysporiadania nehnuteľností a
zaplatenia odškodného za odstránený porast - vinič. Zdôraznil, že ako oprávnená osoba domáhajúca sa
svojhoprávaprotipovinnejosobejeoslobodenáodsúdnychpoplatkov.Ďalejpoukázalnato,ževedením

konania boli poverení viacerí sudcovia a v poradí posledná sudkyňa, ktorá vo veci rozhodla napadnutým
uznesením, pokiaľ upozorňoval na chyby v zápisniciach, prehlásila, že mu musí stačiť finančná suma
za prieťahy a nie ešte aj za odstránený vinič. Žalovaný vôbec nevypratal vrátený pozemok, naopak
ponechal igelitové vrecia z umelého hnojiva, azbestové vlnovky po stanovištiach a stočené hrdzavé
ohrady pôvodného majiteľa. V roku 1992 a 1995 požadoval odstrániť sladké zemiaky, kde predtým bol

vysadený lesný vinohrad, potom vysadili obilie a teraz sú tam 25-ročné náletové kríky. Platí mestskému
úradu daň za ornú pôdu, ako je zaregistrovaná v katastri a nie za lesný porast. Pozemok mu bol vrátený
13.05.2016 bez vypratania nehnuteľnosti a preto jeho žaloba bola nateraz úspešná na 50 %. Súd v
rozsudku 15C/71/1995 vôbec nebral do úvahy svedkov vypovedajúcich do zápisnice, overené čestné
prehlásenie a iné listiny. Zdôraznil, že nie žalobca, ale slovenské úrady spôsobili 25-ročné zlyhávanie

súdneho konania. Z uvedených dôvodov žiada zrušiť rozsudok 15C/71/1995-799 a poukázal na to,
že podal na Ústavný súd podanie, na ktorú skutočnosť, by mal odvolací súd brať ohľad, a vyčkať na
rozhodnutie Ústavného súdu. Okrem toho Okresný súd v danej veci nezobral vôbec do úvahy jeho
náklady, ktoré požadoval pri súdnom konaní a to úhradu za cestovné, poštovné náklady na právne
zastúpenia a súdne poplatky a ďalšie. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie

prvého stupňa v bodoch I., III., IV. a V. a aby rozhodol o jeho nákladoch podľa toho, ako si ich v spise
uplatnil.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému bolo prípustné odvolanie, po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje základné zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6.Odvolacísúdsastotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancie, ktorývecnesprávne

rozhodol o náhrade trov.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 15C/71/1995-535 zo dňa
13.02.2013 súd rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctvačíslo XXXX na Správe katastra Hlohovec ako parcela registra E číslo 4405/2 - orná pôda vo výmere 22
756 m2, vyznačená v geometrickom pláne Ing. E. F., číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne
overenom Okresným úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom 8/97 ako parcela

číslo 6991/2 - les vo výmere 22 895 m2 do 3 dní. Geometrický plán Ing. E. F. číslo 15C/71/95-101 zo dňa
11.01.1997, úradne overený Okresným úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom
8/97 je súčasťou tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol súd tak, že o náhrade rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti
tomuto rozsudku súdu prvej inštancie , konkrétne v zamietajúcej časti, podal v zákonom určenej lehote

odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne skutkové zistenia a právne
závery, ku ktorým súd dospel po nedostatočnom zhodnotení navrhnutých a predložených dôkazov. Proti
rozsudku súdu vo vyhovujúcej časti podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že
rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nakoľko konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd rozsudkom č. k. 11Co/396/2013-602 zo
dňa 07.05.2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

8. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 15C/71/1995-688 zo dňa 18.02.2016 rozhodol tak, že žalovaný
je povinný vypratať nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva číslo XXXX na Správe katastra Hlohovec
ako parcela registra E číslo 4405/2 - orná pôda vo výmere 22 756 m2, vyznačená v geometrickom

pláne Ing. E. F., číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne overenom Okresným úradom v Trnave,
odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom 8/97 ako parcela číslo 6991/2 - les vo výmere 22 895
m2 do 3 dní. Geometrický plán Ing. E. F. číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne overený
Okresným úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom 8/97 je súčasťou tohto
rozsudku. Súd ďalej rozhodol, že o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnostitohtorozsudku.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcavktorom
uviedol, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, v ktorom uložil žalovanému povinnosť vypratať
predmetnú nehnuteľnosť, avšak odvolanie podáva voči predmetnému rozsudku z toho dôvodu, že súd
prvej inštancie neriešil dôležitú skutočnosť, a to finančné ohodnotenie vinohradu, ktorý sa nachádzal na
pôvodných parcelách vo vlastníctve E. H. st., ktoré zdedil a súd rozsudkom zo dňa 18.02.2016 rozhodol,

že žalovaný je povinný predmetnú nehnuteľnosť vypratať, pričom nerozhodol o zaplatení odškodného
za 11.000 ks zničených viničných štepov. Odvolací súd uznesením č. k. 9Co/251/2016-785 zo dňa
14.02.2017 odvolanie žalobcu odmietol.

9. Z uvedeného vyplýva, že vo veci samej je právoplatne rozhodnuté a súd prvej inštancie správne

konštatoval, že žalobca uplatňoval v konaní dva nároky, pričom nároku o vypratanie nehnuteľnosti bolo
v celom rozsahu vyhovené a v časti zaplatenia odškodnenia bola žalobca v celom rozsahu zamietnutá.

10. Argumentáciu žalovaného ohľadne úspechu v konaní nie je správna.Nárok na náhradu trov konania
je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú

žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa
žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi
stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na

spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým
právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v
zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (por. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť dotknutej strane konania

náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť (nestalo
by sa tak, ak by tu nebolo predmetné konanie pred súdom) a ide zároveň o trovy účelne vynaložené.
O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník, pričom súčasťou jeho
rozhodovania bude aj posúdenie účelnosti vynaložených trov a správnosť ich vyčíslenia.

12. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade nie sú dané ani žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p., žalobca existenciu takýchto dôvodov
nijako netvrdil a ani nepreukázal. Jeho poznámky a výhrady k priebehu doterajšie konania sú
irelevantné, nakoľko v danom štádiu konania po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, sa rozhodujeo náhrade trov konania, aj to len o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov
sporového konania súd vychádza zo zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady
za zavinenie. Kritérium na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorí

závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k žalobnému petitu. Pri rozhodovaní o nárokoch so
samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať vždy osobitne, podľa
toho, v ktorom samostatne uplatniteľnom nároku by mohla byť tá ktorá strana úspešná a v ktorom zase
nie. Trovy konania preto treba oddeliť a osobitne o nich rozhodnúť vo vzťahu ku každému nároku zvlášť.
Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, nie je vylúčené, že povinnosti na náhradu trov

konania sa určujú aj osobitne tak, že žalovaná môže byť zaviazaná k náhrade trov konania žalobcovi a
žalobca k náhrade trov konania žalovanému. Treba zdôrazniť, že súd nemôže nikdy kompenzovať obe
vzájomné pohľadávky na týchto trovách svojím rozhodnutím. Môžu tak urobiť strany na základe dohody
alebo jednostranného úkonu podľa hmotnoprávnych predpisov. Rovnaký právny názor už bol vyslovený
Najvyšším súdom vo veci 3Cz/13/1969 z 24.6.1969, zverejnenom pod R-28/1970.
V prípade, ak teda súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre

účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba
samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov. Uvedené konania o čiastkových nárokoch
majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3MCdo 11/2011 z 11.10.2012).

13. Tiež nie je dôvodné, aby súd v danej veci a štádiu konania vyčkával na žalobcom očakávané
rozhodnutie ústavného súdu, keď z odvolania ani nie je zrejmé čoho sa žalobcom tvrdené podanie na
ústavný súd týka.

14.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniamábyťzrejmýmalogickýmukončenímceléhosúdnehokonania

(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16, sp. zn. I. ÚS 257/05). V
posudzovanej veci z hľadiska materiálnej spravodlivosti žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
konania, v dôsledku úspechu v konaní v žalobcom uplatnenom nároku o zaplatenie odškodnenia. Súd
prvej inštancie preto správne rozhodol o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov žalovanému,
ktorému tento nárok vznikol, tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady
trov konania žalovaného v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

16. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP. a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). V prípade, že žalovanému vznikli nejaké účelne
vynaložené trovy odvolacieho konania, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

17. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).