Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221266
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114221266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu SPRAVBYT, s. r. o., so sídlom
v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 13, IČO: 31 647 669, zastúpeného JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD.,
advokátkou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Národná 7, proti žalovanej G. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L. L., F. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, Advokátska
kancelária v Banskej Bystrici, Krivánska 4, o zaplatenie 3.953,05 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/100/2015 - 146 zo dňa 24. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku

o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 144,24 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, druhým

výrokom konanie v časti o zaplatenie 2.450,05 EUR zastavil a tretím výrokom žalobu vo zvyšnej časti
zamietol.

2. Žalobca sa žalobou doručenou 02. 10. 2014 domáhal zaplatenia 3.953,05 EUR s prísl., ktorá suma
bola vyčíslená k 01. 08. 2014 ako neuhradené náklady za služby dodávané žalovanej do nebytového
priestoru, prevádzka „R.“, vo vlastníctve žalovanej v L. L., J. cesta 2, na základe uzatvorenej zmluvy
o výkone správy. V priebehu konania žalobca žalobu v časti o zaplatenie 2.450,05 EUR zobral

späť s odôvodnením, že žalovaná po začatí konania v tejto časti pohľadávku uhradila. Žalovaná s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Žalovaná nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zo
zálohových mesačných platieb od 21. 01. 2012 do 01. 05. 2014, vyčíslený v celkovej sume 144,24 EUR
nespochybnila a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Sporný zostal zostatok pohľadávky v sume 1.503 EUR.

2.Žalobcatvrdil,ževroku2011predstavovaldlhžalovanej900EUR,vroku2012bolpredpiszálohových
platieb 3.600 EUR, obdobne za roky 2013 - 2016, s tým, že po úhrade sumy 3.000 EUR zostala

neuhradená suma 1.503 EUR, predstavujúca sporný zostatok dlhu za roky 2011 až 2015, ako rozdiel
medzi jednotlivými predpismi zálohových platieb za uvedené roky a prijatým úhradami. Žalovaná
namietala,ževkonanísp.zn.10RO/510/2012bolpredmetomsporunedoplatoknazálohovýchplatbách
ku dňu 31. 10. 2012 a z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 4.113,88 EUR. Žalobca sa pohľadávkyz nedoplatku na predpísaných platbách za rok 2011, 2012 domáhal napriek existencii právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola žalovaná na úhradu dlžných súm za uvedené obdobie zaviazaná a ktoré
uhradila. Ďalej žalovaná namietala, že žalobca môže žalovať nedoplatky na zálohových platbách len

do vykonania ročného vyúčtovania, kedy sa zálohové nedoplatky zúčtujú s úhradami. Žalovaná tvrdila,
že potvrdením o platbách 3.211,88 EUR a 2.399,88 EUR zo dňa 14. 08. 2013 preukázala úhradu dlhu
aj za rok 2013.

4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že v priebehu kalendárneho roka sa žalobca

môže domáhať zaplatenia zálohových platieb, avšak pokiaľ bolo vykonané ročné vyúčtovanie týchto
nákladov, nedoplatkom sa môže stať len rozdiel medzi skutočne vynaloženými nákladmi a skutočne
zaplatenými úhradami z predpísaných záloh. Pokiaľ sa žalobca aj po ročnom vyúčtovaní za uvedený
rok domáhal zaplatenia zálohových platieb, ide o nesprávny postup. Navyše žalobca na pojednávaní
nevedel presne identifikovať, za ktoré mesiace jednotlivých rokov nedoplatok vznikol. Okresný súd
prisvedčilžalovanej,žeosume900EUR,evidovanejakonedoplatokzarok2011,bolorozhodnutéabola

uhradená na základe právoplatného súdneho rozhodnutia sp. zn. 10 RO/510/2012. Ďalej mal okresný
súd preukázané, že aj za roky 2012 a 2013 bol dlh uhradený, čo vyplývalo z listu žalobcu zo dňa 02. 12.
2013, ktorým oznámil zaúčtovanie platieb prijatých od žalovanej (ods. 17 odôvodnenia rozhodnutia).

5. Okresný súd žalobu vo zvyšku, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.503 EUR, zamietol,

lebo mal preukázané, že suma 902 EUR za mesiace august až október 2012 bola priznaná (uhradená)
predošlým právoplatným rozhodnutím, vo zvyšku žalobca nepreukázal, že by žalovaná dlh neuhradila,
resp. že by dlh v tejto sume exitoval. Na právne zdôvodnenie uviedol § 8a ods.1, ods. 2 zák. č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Zmluvu o výkone správy, ktorá bol auzavretá podľa
zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V konaní bol úspešnejší žalobca,

ktorému súd priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 23,95 %, keď v zmysle § 255 ods. 2 CSP
vychádzal z toho, že žalobca bol úspešný v rozsahu 61,97 % a neúspešný v rozsahu 38,02 %.

6. Proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti rozhodol o zamietnutí žaloby a o
trovách konania, podal žalobca včas odvolanie. Okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia.

Uviedol,žeistina1.503EURpredstavujedlhžalovanejnaúhradenákladovzaslužbyspojenésužívaním
nebytového priestoru za obdobie rokov 2011 až 2015. K 01. 01. 2012 žalobca evidoval nedoplatok 900
EURak31.12.2012nedoplatok1.500EUR,k31.12.2013bolnedoplatok3.788,23EURak31.12.2014
nedoplatok 1.506 EUR. Žalovaná suma 1.503 EUR predstavuje neuhradený rozdiel medzi predpisom
mesačných platieb a úhradami žalovanej, ktorý bol za mesiac 8/2013 - 128,68 EUR, 9/2013 - 252,50

EUR, 10/2013 - 52,50 EUR, za mesiace 11/2013 a 12/2013 po 452,50 EUR, z vyúčtovania za rok
161,32 EUR 161,32 EUR a z predpisu za mesiace 1/20015 až 6/2015 po 0,50 EUR, spolu 1.503 EUR.
V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu chýba vyhodnotenie všetkých dôkazov, neuvádzal v ňom
z akého dôkazu vyplýva konkrétna skutočnosť. Odôvodnenie sa odvoláva len na prehľad zálohových
platiebaichúhradasúdsanezaoberalžalobcompredloženýmirekapituláciamivyúčtovaniazapríslušné

obdobia. Žalobca odvolaním napadol aj výrok o trovách konania, lebo v prípade vyhovenia nároku patrí
žalobcovináhradatrovkonaniavrozsahu100%.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokokresného
súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobe v odvolaním napadnutej
časti vyhovie.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala, že žalobca nedoplatok za rok 2012 vyčíslený v sume
1.500 EUR prenášal do každej ďalšej rekapitulácie platieb ako nedoplatok na zálohových platbách.
Žalovaná v podaní z 18. 05. 2015 preukázala, že všetky nároky žalobcu za roky 2011 a 2012 uhradila
bez zostatku. Dňa 04. 11. 2014 žalovaná uhradila správne vyčíslený nedoplatok vo vyúčtovaní za
rok 2013 vo výške 2.450,05 EUR, po čom zostala spornou len suma 1.503 EUR. Žalobca naďalej

vo svojej rekapitulácii vykazuje nedoplatok 900 EUR k 31. 11. 2011 a k 31. 12. 2012 ho zvýšil na
sumu 1.500 EUR. Žalovaná preukázala, že nedoplatok za rok 2011 bol riešený v konaní sp. zn. 10
RO/510/2012 a vysporiadaný v úhrade 3.000 EUR, vykonanej dňa 29. 11. 2012. Čo predstavuje
rozdiel 600 EUR (1.500-900=600) k 31. 12. 2012 žalobca nešpecifikoval. Až v odvolaní prvý krát žalobca
špecifikoval, z čoho pozostávala suma 1.503 EUR, ktorú vyčíslil ako rozdiel v zaplatených zálohových

platbách v mesiacoch 8 až 12/2013, ďalej nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013 a neuhradený rozdiel
na zálohových platbách v mesiacoch 1-6/2015. Keďže žaloba bola podaná na stav k 1. 08. 2014,
nedoplatok na zálohových platbách v roku 2015 nemôže byť zahrnutý do žalovanej sumy. Žalobca
v odpovedi na reklamáciu ročného vyúčtovania za rok 2014 poskytol odpoveď, z ktorej vyplývalo,že predmetom žaloby bol neuhradený predpis za mesiace 2 až 6/2013 + úroky a poplatky, kým v
odvolaní žalobca v rozpore s predošlým tvrdením uvádzal, že ide o nedoplatky zálohových platieb
za mesiace 8 až 12/2013 + nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013, čo v priebehu konania na súde

prvej inštancie netvrdil a nepreukazoval. Z toho dôvodu je opodstatnený záver o skutkovo a právne
neodôvodnenej tej časti žaloby, ktorá bola zamietnutá. Súd vychádzal z dôkazov ktoré predložil
žalobca a tieto si navzájom odporovali. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti
mal preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil a ako vec právne posúdil. Žalobca
včas neuplatnil prostriedok procesného útoku a na jeho uplatnenie v odvolacom konaní nie je možné

prihliadať. Žalovaná zopakovala, že po vykonaní ročného vyúčtovania nákladov sa nedoplatkom stáva
rozdiel medzi skutočne vynaloženými nákladmi a skutočne zaplatenými platbami, preto žalovateľným je
len nedoplatok konkrétneho vyúčtovania, s čím sa konajúci súd stotožnil. Žalovaná navrhla rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379

a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

9. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že dlh žalovanej za roky 2012 a 2013 bol uhradený,
čo vyplývalo z listu žalobcu zo dňa 02. 12. 2013, ktorým oznámil zaúčtovanie platieb prijatých od

žalovanej, ďalej, že sumu 900 EUR, evidovanú ako nedoplatok za rok 2011, žalovaná uhradila na
základe iného právoplatného súdneho rozhodnutia sp. zn. 10 RO/510/2012 a na závere, že po ročnom
vyúčtovaní žalobca nesprávne požadoval zaplatenie zálohových platieb a navyše nevedel presne
identifikovať, za ktoré mesiace jednotlivých rokov nedoplatok vznikol. Žalobca existenciu dlhu vo zvyšku
žalovanej sumy nepreukázal.

10. Odvolanie žalovanej nebolo dôvodné, lebo skutkové a právne závery, na základe ktorých súd
prvej inštancie žalobu čo do sumy 1.503 EUR zamietol, neboli odvolaním spochybnené. Rekapitulácia
predpísaných platieb úhrad a ich započítania, ktoré urobil žalobca, nie sú dôkazom preukazujúcim
žalobný nárok, ale matematický výpočet, ktorého správnosť žalovaná spochybnila a žalobca správnosť

účtovania uvedenej pohľadávky súdu zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil. Okresný súd správne
vychádzal z tvrdenia žalovanej, že žalobca nesprávne prenášal do rekapitulácie platieb nedoplatok na
zálohových platbách, lebo po vykonaní ročného vyúčtovania nákladov mohol žalovať len nedoplatok
konkrétneho vyúčtovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal na základe čoho
žalovaný nedoplatok v sume 1.503 EUR vznikol, kým žalovaná preukázala, že celú dlžnú sumu za

služby žalobcovi najneskôr v priebehu konania uhradila.

11. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovanej, že zákonná koncentrácia konania podľa § 154 CSP v
spojení s § 366 CSP neumožňuje prihliadnuť na novoty v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorými odôvodnil spornú sumu 1.503 EUR za iné obdobie,

ako bolo uvedené v odvolaní, kde žalobca navyše tvrdil existenciu časti dlhu aj za rok 2015, ktoré
obdobie nemohlo byť predmetom žaloby bez toho, aby súd rozhodol o zmene žaloby. Keďže odvolanie
žalobcu nebolo dôvodné, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny, skutkovo a právne
odôvodnený, potvrdil.

12. Rozsudok okresného súdu nebol dotknutý vo výrokoch, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vyčíslené spolu vo výške 144,24 EUR v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a konanie v časti o zaplatenie 2.450,05 EUR zastavené.

13. Odvolací súd potvrdil výrok, ktorým súd prvej inštancie náhradu trov pomerne rozdelil a

úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu 23,95 % trov, ktorý zodpovedá
pomeru, v akom bol žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie úspešnejší a vyjadruje rozdiel medzi
úspechom žalobcu v rozsahu 61,97 % a úspechu žalovanej v rozsahu 38,02 %.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods. 1 CSP). V odvolacom konaní, ktorého predmetom bola sporná suma 1.503 EUR bola úspešná iba
žalovaná, preto krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).