Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117200085.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: F. H., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom K., P. O.
č. X, práv. zast. P.. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny č. 21 proti
žalovaným: 1/ Getfin s. r.o. so sídlom v Trenčíne, Bezručova č. 1191/3, IČO: 46 371 265 a 2/ Fakultná
nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 28, IČO: 00610470 a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného obsahu:
I. "Žalovanému 1/ s a u k l a d á odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/ spoločnosťou FINANCREAL s.r.o.
zo dňa 26.10.2009 a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej."

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania 50%.

VI. Súd poučuje stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať

žalobu vo veci samej, pričom okruh účastníkov je žalobca a žalovaný 1/ uvedený v tomto uznesení a
predmet konania plnenie zo zmluvy o úvere a platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Lehotu na podanie
žaloby súd neurčuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 3.1.2017 domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému
1/ zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/ spol. FINANCREAL

s.r.o. zo dňa 26.10.2009 do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uložil žalovanému 2/ ako
zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného 1/ podľa
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného 1/ spol. FINANCREAL s.r.o. zo dňa 26.10.2009 do právoplatného skončenia konania vo
veci samej a žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia
podal žalobu na začatie konania na súde, vo veci samej. Uviedla, že uzatvorila s právnym predchodcom

žalovaného 1/ spol. FINANCREAL s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Bezručova č. 1191/3, IČO: 36 339
334 ( vymazanej z obchodného registra dňa 9.10.2012) dňa 26.10.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXX,
na základe ktorej právny predchodca žalovaného 1/ poskytol žalobkyni úver vo výške 340€, splatný
v 15-tich mesačných splátkach po 49,53€. Celkove mala tak žalobkyňa vrátiť 742,92€, čím došlo k
navýšeniu úveru o viac ako 100% ročne, RPMN ( ročná percentuálna miera nákladov) predstavovala
283,58% a miera mesačného navýšenia 7,9%. Súčasne so zmluvou o úvere žalobkyňa podpísala aj

Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, nevyplnenú v
časti výšky pohľadávky a čiastky, ktorá sa mala strhávať a výška zrážok bola ponechaná svojvoľne navyplnenie veriteľom. Z úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy z 26.10.2009 vyplýva aj úrok
z omeškania 0,3% denne, čo predstavuje 109,5% ročne a tento niekoľkonásobne prevyšuje zákonné
úroky z omeškania a nijak neurčené zmluvné pokuty. Vzhľadom na nevyplnené ustanovenia Dohody

o zrážkach zo mzdy v časti výšky pohľadávky a výšky splátok je právny úkon neurčitý, v rozpore so
zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa sa nemohla zaviazať na zaplatenie pohľadávky,
ktorej výška jej nebola v čase podpisu známa. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať rozsah
vykonávaných zrážok a zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Podľa žalobkyne
nespĺňa dohoda o zrážkach zo mzdy zákonné požiadavky. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou

dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď tento viacnásobne a bez
akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. V zmysle platnej judikatúry všeobecných
súdov je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo
mzdy a pokračovanie v zrážkach zo mzdy má pre žalobkyňu likvidačné následky, pretože žalobkyňa
je samoživiteľka so štyrmi nezaopatrenými deťmi. Žalobkyňa pohľadávku z úveru čiastočne uhradila
podľa splátkového kalendára a následne sa dostala do finančných ťažkostí pre tehotenstvo a následnú

materskú a rodičovskú dovolenku. Právny predchodca žalovaného 1/ v dôsledku nesplácania úveru
dňa 16.6.2010 predložil žalovanému 2/ žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy a dohodu o výške zrážok
svojvoľne doplnil o výšku pohľadávky a výšku zrážky, ktorých oprávnenosť žalobkyňa namieta. Listom
žalovaného 1/ zo dňa 17.10.2010 bolo zamestnávateľovi žalobkyne oznámené postúpenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere č. XXXXX na žalovaného 1/, ktoré žalovaný 1/ ničím nepreukázal. V priebehu roka

2010 a 2011 bola žalobkyni v prospech právneho predchodcu žalovaného 1/ zrazená zo mzdy celková
suma 643,89€. V roku 2011 došlo k prerušeniu vykonávania zrážok zo mzdy pre práceneschopnosť
žalobkyne, ktorá trvala od 13.6.2011. Dňa 22.12.2016 bola žalovanému 2/ doručená žiadosť žalovaného
1/ o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vo výške 1.013,14€ a nie je jasné, z akého
titulu si uplatňujú predmetnú sumu ani čo táto obsahuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy vyplývajúca zo

spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou, nakoľko táto nebola
individuálne zo strany spotrebiteľa -žalobkyne dojednaná a žalobkyňa konala pri uzatvorení zmluvy o
úvere ako spotrebiteľ. Žalobkyňa namietala, že predmetnú dohodu vopred naformuloval veriteľ, ona
nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a bola nútená predmetnú dohodu podpísať súčasne so zmluvou o
poskytnutí úveru a podrobiť sa následne zrážkam zo mzdy bez možnosti zabránenia ich vykonávania za

predpokladu, ak sú uplatňované veriteľom na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázala
na to, že uvedený zabezpečovací inštitút predstavuje hrubú nerovnováhu a právach a povinnostiach
zmluvných strán a takáto dohoda umožňuje veriteľovi obísť právnu úpravu ochrany spotrebiteľa bez
preskúmania nárokov veriteľa, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere súdom. Žalobkyňa namietala, že zmluva
o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to neprimeranú výšku úrokov z omeškania, spôsob

započítania pohľadávok podľa bodu 6 VOP ( istina sa započítavala až nakoniec) , možnú dohodu o
vyplňovacom práve zmenky podľa bodu 19 VOP, rozhodcovskú doložku v bode 20 VOP atď., s tým,
že vo veci samej sa mieni domáhať neplatnosti uzavretia zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo
mzdy. Žalobkyňa mala za to, že splnila podmienky podľa ust. § 324 ods.1,3, § 325 ods.1, ods.2 písm.d/
a § 326 CSP a preukázala potrebu rýchlej a dočasnej úpravy pomerov. Neodkladným opatrením sa

zabráni neodôvodnene vykonávaným zrážkam a zvyšovaniu sumy bezdôvodného obohatenia, pričom
ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy môže viesť k vymoženiu eventuálneho preplatku pohľadávky a u
žalobkyne viesť až k existenčným problémom. Poukázala na ustálenú judikatúru súdov v obdobných
prípadoch. Predložila listinné dôkazy : výpis z obchodného registra spol. FINANCREAL s.r.o. a
žalovaného 1/, zmluvu o úvere č. XXXXX zo dňa 26.10.2009, všeobecné obchodné podmienky veriteľa,

dohodu o zrážkach zo mzdy, splátkový kalendár zmluvy o úvere, žiadosť o dozrážanie zrážok zo
mzdy z 22.12.2016, list žalovaného 2/ zo dňa 19.10.2011, oznámenie o postúpené pohľadávky zo dňa
17.10.2011, žiadosť o zrážky zo mzdy a iných príjmov zo dňa 16.6.2010.

2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.5. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

6. Podľa § 336 ods.1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

7. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom
je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť
pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené
v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení
bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Podstatou

novej právnej úpravy neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je upustenie od
dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným
exekučným konaním, a upustenie od charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Civilný sporový
poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, kým

predchádzajúca práva úprava (Občiansky súdny poriadok) takúto možnosť zakladala v prípade, ak to
bolo možné od tejto osoby spravodlivo žiadať. V zmysle CSP má súd možnosť, a nie povinnosť nariadiť
navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v súdom určenej lehote podal žalobu vo veci samej. Súd
tak môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, a to
výlučne na návrh, iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodovanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní treba považovať za integrálnu súčasť
základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, keď cieľom tohto
návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a v danom kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť
poskytnutej súdnej ochrany.

8. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom súdu 3. 1. 2017 žalobkyňa
uviedla, že s právnym predchodcom žalovaného 1/ uzatvorila dňa 26. 10. 2009 Zmluvu o úvere č.
XXXXX, na základe ktorej jej právny predchodca žalovaného 1/ poskytol úver vo výške 340€, ktorý
sa zaviazala spolu s úrokom uhradiť v mesačných splátkach vo výške 49,53€ počas 15 mesiacov. Na

zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere účastníci zmluvy uzatvorili ako samostatnú
zmluvu, v tento istý deň 26.10.2009 - Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa dohodu o zrážkach
zo mzdy považuje za neplatnú z dôvodu, že bez tejto dohody by jej nebol úver poskytnutý a
dohoda neobsahovala výšku pohľadávky ani výšku mesačných zrážok. Vykonávaním zrážok zo mzdy
dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne bez vydania súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa ako

dlžníčka nedokáže tieto zrážky priamo voči zamestnávateľovi zastaviť, a to aj napriek neexistencii
súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Všetka moc nad majetkom žalobkyne
je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na
účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Na základe uvedených
skutočností sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324

a nasl. Civilného sporového poriadku.

9. S ohľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vo
veci rozhodol tak, že návrhu čiastočne, vo vzťahu k žalovanému 1/ vyhovel. Vychádzajúc zo
skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu

listín predložených vo veci súd dospel k záveru, že základné atribúty dôvodnosti neodkladnej úpravy vo
forme neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila. Žalobkyňa osvedčila existenciu nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keď primárne osvedčila existenciu žiadosti o vykonávanie zrážok
zo mzdy zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/ ako aj priamo od žalovaného 1/, adresovanú
zamestnávateľovi žalobkyne. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni

povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP ( podať žalobu vo veci samej) neuložil, pretože je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú nápravu pomerov medzi stranami. Preto podľa §
337 ods.1 CSP poučil stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať
žalobu vo veci samej ( vyčísliť a preukázať konkrétny dlh) a lehotu na podanie žaloby súd neurčil.10. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, súd dodáva, že
túto dohodu je možné vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa voči dlžníkovi a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34
a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí
obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ
nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda
o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky

zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ
mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok
na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku (§
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami existuje platný záväzkový
vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla, a tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o návrhu vo veci

samej, na základe podanej žaloby. Z hľadiska úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
však bolo preukázané, že je tu právny vzťah medzi stranami sporu, a že tento právny vzťah vyžaduje
neodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/,
v žalobkyňou požadovanom znení. Neodkladným opatrením možno ukladať povinnosť zásadne len
strane konania. Uloženie povinnosti inej osobe Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, nepripúšťa. Keďže Civilný sporový poriadok nedovoľuje
nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane konania, bolo potrebné návrh vo vzťahu k
zamestnávateľovi žalobkyne - žalovanému 2/ zamietnuť.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP , v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný,
preto jej súd priznal 50% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.