Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203495
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617203495.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne P.. Z. S., nar. XX.

X. XXXX, bytom F. Z., X. Z. XXXX/XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JANČI & Partners s.r.o.,
so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, IČO: 47 258 748, proti žalovanému Hotel EURÓPA
LM, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 808/15, IČO: 44 224 591, zastúpenému JUDr. Jiřím
Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 113/19, v spore o vypratanie nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 4. 4. 2017, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému uloženia povinnosti vypratať pozemok, zapísaný ako parc. č. KN-C 513/3, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. Z., zapísaný
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo
XXXX, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou uvedeného pozemku na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27. 1. 2017 pod číslom V 270/2017. Dňa 7. 3. 2017

vykonala ohliadku pozemku, pri ktorej zistila, že tretia osoba, ktorá s ňou nemá žiaden právny vzťah,
prevádzkuje na pozemku súkromné parkovisko za odplatu. Prevádzka parkoviska je vykonávaná pod
obchodným menom žalovaného. Žalovaný nerešpektuje jej vlastnícke právo a pozemok užíva naďalej,
bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaný napriek tomu, že pozemok užíva, neplatí platby spojené s
užívaním nehnuteľnosti, čím dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. Konaním žalovaného
dochádza aj k opotrebovávaniu a znehodnocovaniu pozemku, keďže s každodenným prevádzkovaním
parkoviska je spojený prejazd a parkovanie osobných motorových vozidiel.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 26. 6. 2017, uviedol, že nemá na pozemku,
ktorého vypratania sa žalobkyňa domáha, umiestnené žiadne hnuteľné veci, ani nehnuteľné veci, či
motorové vozidlá, ktoré by vlastnil. Preto je podaná žaloba zjavne nedôvodná. Predmetný pozemok
užíva dlhodobo z titulu nájmu, ktorý má uzavretý s pôvodným vlastníkom pozemku a za užívanie ktorého
poskytuje mesačne žalobkyni sumu 300 eur. Žalobkyňa však odmietla prijať uvedenú sumu a poštové
poukazy mu vrátila späť. Pozemok je užívaný bežným a šetrným spôsobom, pri ktorom nehrozí jeho

znehodnocovanie. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu, keďže fotografiami preukázala existenciu hnuteľných vecí, a to drevenej búdky, na pozemku,ktorý je jej vlastníctvom. Keďže uvedená hnuteľná vec je označená obchodným menom žalovaného,
usudzuje, že je v jeho vlastníctve. Nemala žiadnu vedomosť o existencii nájomnej zmluvy, ktorú v
celom rozsahu rozporuje. V kúpnej zmluve, ktorou nadobudla predmetný pozemok, bola predávajúcimi

ubezpečovaná, že nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnym právom tretej osoby.

4. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku a ku
vyjadreniu žalobkyne (replike) sa v súdom určenej lehote nevyjadril.

5. Na pojednávaní žalobkyňa na podanej žalobe trvala.

6. Právny zástupca žalobkyne navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že
žalobkyňa až do predloženia nájomnej zmluvy do spisu nemala k dispozícii ani kópiu nájomnej zmluvy.
Nájomné vo výške 300 eur žalobkyňa vrátila. V nájomnej zmluve je dojednané nájomné 1 euro, je teda
otázna aj primeranosť nájomného, keďže sa jedná o zastavanú plochu v centre mesta. Keďže nájomná

zmluva nemá možnosť výpovede, len odstúpenia, robí ju to prakticky nevypovedateľnou, čo je v rozpore
s dobrými mravmi. Nájomná zmluva je neplatná aj z dôvodu obchádzania zákona, ktoré spočíva v tom,
že zmluva na dobu neurčitú musí byť ukončiteľná výpoveďou. Nájomná zmluva je neplatná z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi, vzhľadom na jej celkovú konštrukciu, najmä výšku nájomného. V spore
žiadajú odstrániť búdku, ktorá sa nachádza na pozemku. V záverečnej reči trval na podanej žalobe v

celom rozsahu, keďže vykonaným dokazovaním bola preukázaná aktívna, aj pasívna vecná legitimácia
strán sporu. Nestotožnil sa s tým, že by žalobkyňa bola vlastníčkou drevenej búdky, nachádzajúcej sa na
pozemku. Užívanie uvedeného objektu bolo žalovanému umožnené zo strany p. E.. Vo vzťahu k návrhu
výroku súdneho rozhodnutia uviedol, že vyprataním je myslené odovzdanie predmetného pozemku.

7. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že pozemok je zastavaný stavbou parkoviska, pričom
žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníčkou uvedenej stavby. Žalovaný užíva stavbu parkoviska, nie
pozemok. Na pozemku nemá hnuteľné veci, preto sa nemožno domáhať vypratania. Žalobkyňou
navrhovaný petit preto nie je dobrý a nebola preukázaná ani aktívna, ani pasívna legitimácia v spore.
Žalovaný užíva stavbu, má prenajatý pozemok tak, ako je uvedené v nájomnej zmluve. Búdka na

pozemku žalovanému nepatrí. Búdka je zrejme príslušenstvom stavby parkoviska, preto jej vlastníkom
je zrejme ten, kto je vlastníkom stavby parkoviska. V záverečnej reči navrhol podanú žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že existencia nájomnej zmluvy nie je relevantná pre rozhodnutie vo veci. Predmetom
sporu je vypratanie pozemku, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný neužíva
pozemok, ale stavbu nachádzajúcu sa na pozemku. Stavba parkoviska je inžinierskou stavbou a

nezapisuje sa do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa nepreukázala hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu,
teda že je vlastníčkou stavby nachádzajúcej sa na pozemku, ktorá je užívaná žalovaným. Vykonanou
ohliadkou bolo zistené, že žalovaný na pozemku, ani na stavbe na ňom sa nachádzajúcej, nemá
umiestnené žiadne hnuteľné veci. Poukázal na to, že žalobkyňa sama potvrdila, že pred kúpou
pozemku bola oboznámená s tým, aký je stav pozemku, ktorý sa nezmenil, doposiaľ tam parkujú autá,

vyberá sa parkované, je tam búdka parkovčíka, označená obchodným menom žalovaného. Uvedenú
informáciujejpotvrdiliajpredávajúcipozemku.Žalovanémubolpozemokdanýdonájmu,ktorýrokynikto
nespochybňoval. Žaloba je nedôvodná z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, aj z dôvodu pasívnej
legitimácie, nakoľko nebolo dokázané, že žalovaný má na pozemku hnuteľné veci.

8. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že predmetný pozemok kúpila cez realitnú kanceláriu
ako stavebný pozemok, určený na výstavbu polyfunkčného domu. Po odvkladovaní zmluvy na katastri
jej začali chodiť zloženky, ona však nevedela, na základe čoho. Keď zistili, že existuje nájomná zmluva,
zisťovali na stavebnom úrade, či bolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie na
stavbu parkoviska. Na stavebnom úrade bolo zistené, že v roku 2004 bolo vydané stavebné povolenie

na polyfunkčný objekt, v archíve na stavebnom úrade sa však nenašlo povolenie na stavbu parkoviska
na pozemku. Konateľ firmy Koval pán N. jej povedal, že o existencii žiadnej nájomnej zmluvy nevedel. Na
pozemok sa nemôže dostať, jedine ak si kúpi parkovací lístok. Pri kúpe pozemku informáciu o existencii
nájomnej zmluvy nemala. Pán N. s manželkou ju ubezpečili, že pozemok je bez ťarchy, následne jej to
potvrdil aj pán E. s manželkou. Keď sa pána N. pýtala, prečo tam parkujú autá, povedal jej, že sú to

autá N.-čky a je to len do momentu predaja.

9. Splnomocnený zástupca žalovaného pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nájomná zmluva sa
robila ešte na jeho manželku ako živnostníka, po prechode na s. r. o. - čku robili ďalšiu nájomnúzmluvu. Prvú nájomnú zmluvu robili v roku 2010. Predmetom nájomnej zmluvy je to, čo je tam uvedené,
parkovanie áut. Nevedel uviesť, komu patrí asfaltová plocha. Dohodli sa na nájomnom 300 eur. V
nájomnej zmluve bolo uvedené 1 euro, ale ústne sa dohodli na nájomnom 300 eur, asi mesiac od

podpisu zmluvy. Ohľadom nájomnej zmluvy jednal len s pánom E.Ö.. Bol s ním dohodnutý, že kúpi
podiel na pozemku od pána N., boli aj nachystané nejaké zmluvy, ale potom sa nedohodli na cene.
Na pozemku chceli spolu s E. podnikať, chceli tam zriadiť tržnicu, avšak následne pozemok kúpila
žalobkyňa. Prenajímateľ Koval Trade, s. r. o. im neoznámil, že predal pozemok fyzickým osobám. E. syn
mu povedal, že pozemok predali žalobkyni. Búdu na pozemku užívajú z dôvodu, že im boli dané kľúče

E.. Žiadnu zmluvu na užívanie búdky nemajú, nie sú jej vlastníkom.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 513/3, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 508 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. Z.,

zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX, právnym dôvodom kúpy na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 27. 1. 2017 pod V 270/2017. V časti „C“ listu vlastníctva číslo XXXX nie
sú zapísané žiadne ťarchy. Podľa výpisov z listu vlastníctva čísla XXXX a XXXX, v spojení so správou
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zo dňa 7. 11. 2018, bol výlučným vlastníkom

pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 513/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
508 m2, ku dňu 3. 11. 2014 Koval Trade, s. r. o., ku dňu 1. 12. 2014 Z. E. a P. E. v spoluvlastníckom
podiele 1-ica a B. N. v spoluvlastníckom podiele 1-ica, na základe zmluvy o bezodplatnom prevode zo
dňa 18. 11. 2014. Podľa žalobkyňou predloženej fotodokumentácie, ako aj podľa ohliadky na mieste
samom, je na pozemku umiestnená drevená búda, ktorá je označená názvom „Súkromné parkovisko“

a označená obchodným menom žalovaného. Splnomocnený zástupca žalobkyne dňa 3. 4. 2017 vrátil
žalovanému poštový poukaz na adresu na sumu 300 eur zo dňa 3. 2. 2017, za prenájom parkoviska,
nakoľko žalobkyňa nemá vedomosť o existencii právneho vzťahu z nájmu a súčasne vyzval žalovaného
na predloženie nájomnej zmluvy. Obchodná spoločnosť Koval Trade, s. r. o. ako prenajímateľ, zastúpená
Z. E., konateľom a žalovaný ako nájomca, zastúpený Ľ. Q. ako konateľom, uzatvorili dňa 12. 11. 2014

nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemku parcela registra „C“ číslo 513/3 - parkovisko,
zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. Z.. Účelom nájmu bolo využitie
prenechaných parkovacích miest na parkovanie osobných vozidiel. V zmysle čl. II. ods. 1 zmluvy,
bol nájomný pomer dojednaný na dobu neurčitú, od 12. 11. 2014. Podľa čl. IV. ods. 1 zmluvy, bol
nájomca povinný prenajímateľovi platiť mesačné nájomné vo výške 1 euro. Dňa 25. 4. 2017 žalobkyňa,

prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, doručila žalovanému výzvu na odstránenie objektu
vo vlastníctve inej osoby, v ktorej žalovaného vyzvala na odstránenie drevenej búdky z pozemku parc. č.
KN-C 513/3, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, do 3. 5. 2017. Podľa príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 17. 1. 2017, neoznačeného číslom dokladu, bola prijatá suma 300 eur od žalovaného za účelom
nájmu parkoviska p. E..

12. Pri ohliadke na mieste samom, vykonanej dňa 7. 11. 2018, súd zistil, že na pozemku parc. č. KN-C
513/3 v katastrálnom území F. Z., je umiestnená drevená búdka, ktorá je označená obchodným menom
žalovaného, vrátane uvedenia otváracích hodín a označenia, že sa jedná o parkovisko č. 1. Podľa
tvrdenia žalobkyne je na pozemku umiestnená aj informačná tabuľa, s označením objektov v meste

Liptovský Mikuláš. Konateľka žalovaného pri ohliadke uviedla, že nevie, komu patrí drevená búdka, ktorá
je na pozemku umiestnená už roky a používa ju parkovčík. Nemala vedomosť, či existuje nejaká zmluva,
na základe ktorej je uvedená búdka používaná.
13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

15. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
vypratania pozemku, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami
sporu sporná a bola preukázaná aj výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F.Z.. Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že žalovaný na uvedenom pozemku prevádzkuje
parkovisko. Uvedená skutočnosť bola zistená aj pri ohliadke na mieste samom. Medzi stranami
sporu bolo sporné, či žalovaný užíva pozemok na základe právneho dôvodu, teda či mu prislúcha

právny titul na užívanie pozemku a skutočnosť, či na pozemku sú umiestnené veci žalovaného a v
akom rozsahu. Žalovaný taktiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore z dôvodu, že
užíva stavbu parkoviska, postavenú na pozemku (teda nie pozemok), vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa
svoje vlastnícke právo nepreukázala. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vypratania pozemku,
teda ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom

vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním. Vlastník môže niektoré z uvedených čiastkových oprávnení zmluvne previesť na
inú osobu. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V zmysle zákonného ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka má právo najmä domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene
zadržuje (tzv. vindikačná žaloba) a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva (tzv. negatórna resp.

zapieracia žaloba). Voľba prostriedku procesnej ochrany práv vlastníka (teda druhu žaloby) závisí
od toho, akým spôsobom je treťou osobou (žalovaným) zasahované do vlastníckeho práva vlastníka
(žalobcu). Základným predpokladom úspešnosti oboch druhov žalôb je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu, ktoré je podmienkou aktívnej vecnej legitimácie v spore. Pasívne vecne legitimovanou v spore
je osoba, ktorá do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zasahuje. V prípade nehnuteľnej veci sa

vlastník veci môže domáhať vindikačnou žalobou zásadne vypratania nehnuteľnej veci, keďže vydanie
nehnuteľnej veci nie je možné. Žalobou na vypratanie nehnuteľnosti (pozemku) sa žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti domáha vlastne odstránenia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v (na) nehnuteľnosti,
ktorésútamumiestnenéžalovanýmbezprávnehodôvodu.Ajexekúciavprípaderozsudkunavypratanie
nehnuteľnosti spočíva v odstránení vecí povinného, nachádzajúcich sa v (na) nehnuteľnosti, ktorej

sa vypratanie týka (§ 181 Exekučného poriadku). Negatórnou (zapieracou) žalobou sa vlastník veci
môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva uložením povinnosti zdržať sa iných neoprávnených
zásahov do vlastníctva než je neoprávnené zadržiavanie veci. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že žalovaný neumiestnil na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne žiadne hnuteľné
veci. Na pozemku žalobkyne je umiestnená len drevená búdka, ktorá má charakter hnuteľnej veci, a

ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného, ani ju žalovaný na pozemok neumiestnil. Žalovanému neprislúcha
žiadne právo k uvedenej búdke, a pokiaľ ju aj užíva, nevedel uviesť, na základe akého právneho dôvodu.
Podľa tvrdení žalobkyne, uvedených pri ohliadke na mieste samom, je na pozemku umiestnená aj
informačná tabuľa o objektoch v meste Liptovský Mikuláš, ani jedna zo strán sporu však netvrdila, že
by uvedená tabuľa mala patriť žalovanému alebo že by ju na pozemok žalovaný umiestnil. Z uvedených

dôvodov žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný v spore o vypratanie pozemku. Aj v prípade
vyhovenia žalobe by žalobkyňa nedosiahla ňou sledovaný cieľ, t. j. možnosť užívania pozemku, nakoľko
ajvprípadenesplneniapovinnostinavyprataniepozemkužalovanýmbynebolomožnéuskutočniťvýkon
uvedenéhorozhodnutia.Žalobkyňoupodanážalobapretonepredstavovalaadekvátnezvolenýprocesný
prostriedok ochrany jej práv. Napriek tomu, že súd žalobkyňu na pojednávaní poučil, že navrhovaný

výrok súdneho rozhodnutia nie je v súlade s tvrdenými skutočnosťami a vykonanými dôkazmi, teda
že podaná žaloba nie je adekvátnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva k pozemku, žalobkyňa
trvala na podanej žalobe v celom rozsahu a opakovane uviedla, že sa domáha vypratania pozemku, a
to odstránením hnuteľnej veci (drevenej búdky) nachádzajúcej sa na pozemku.

16. Súd rozhodol, že ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav
umožňoval rozhodnúť vo veci, preto by bolo vykonávanie ďalšieho dokazovania bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Nakoľko v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznikol mu voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania. Súd preto priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.