Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212130
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317212130.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou vo veci navrhovateľa

ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: S. A., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom P. XXX, R. P., proti
povinnému: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., A..Č.. Ú. J. Ú. C., o návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť otca S. A., nar. XX.XX.XXXX voči S. A., nar. XX.XX.XXXX, určenú
na základe rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.03.2013, č. k. 17P/98/2012 - 64 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.06.2013 č. k. 11CoP/52/2013 - 82.

II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa pôvodne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.05.2017 domáhal zvýšenia
výživného. Následne na pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 navrhol zmenu návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti.

2. Uznesením č.k. 19Pc/17/2017-51 zo dňa 09.04.2018 súd pripustil zmenu návrhu nasledovne: Súd
zrušujevyživovaciupovinnosťotcaurčenúrozsudkomč.k.17P/98/2012-64zodňa12.03.2013vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/52/2013 - 82 zo dňa 12.06.2013.

3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti povinného,
ktorý doručenie predvolania mal riadne vykázané. Povinný sa t.č. nachádza vo väzbe, na pojednávania
sa nedostavil a k návrhu sa nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä rodným listom navrhovateľa,
Dodatkom k vysvedčeniu o maturitnej skúške, Pracovnou zmluvou zo dňa 19.09.2018, ako aj ostatným

na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 17P/98/2012-64 zo dňa 12.03.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
11CoP/52/2013-82 zo dňa 12.06.2013, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť povinného na
oprávneného zo sumy 26,65 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne. Oprávnený dňa 13.08.2015
nadobudol plnoletosť. Následne ukončil štúdium na Strednej odbornej škole Obchodu a služieb a odo

dňa 19.09.2018 sa zamestnal na 25 % úväzok u zamestnávateľa Q. XX R., P..D..G.., P. P. Š. XXXX/
XXB, P., okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 150,- Eur a brigádne si privyrába.6. Na pojednávaní konanom dňa 08.01.2018 navrhovateľ ešte trval na zvýšení výživného vzhľadom na
zmenu pomerov na jeho strane, pričom poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav. Na pojednávaní dňa
09.04.2018 navrhovateľ navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť od 01.09.2018. Na ďalšom pojednávaní

dňa 03.09.2018 zotrval na svojom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek tomu, že bol
naďalejštudentomstrednejodbornejškolyanebolschopnýsámsaživiť.Napojednávanídňa15.11.2018
navrhovateľ predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 19.09.2018 s rovnakým dňom nástupu do práce
a dodatok k vysvedčeniu o maturitnej skúške zo dňa 11.09.2018, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ
je vyučený v študijnom odbore spoločné stravovanie s ukončeným stupňom vzdelania - úplné stredné

odborné vzdelanie. Ďalej uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 150,- Eur. Privyrába si
brigádami cca 150,- Eur. Požadoval zrušenie vyživovacej povinnosti počnúc dňom 01.11.2018, čo mu
po skončení strednej školy v septembri dalo dostatok času na zorientovanie sa a na uplatnenie možností
zabezpečiť si živobytie.

7. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

8. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda
dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím
určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (Pozri R 100/1967).

14. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa

ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR
vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie
alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje
ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna
úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a

to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené
pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní
súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase
pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať

správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich
pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu
podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých
skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.15. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v priebehu konania u navrhovateľa nastala taká zmena
skutočností, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľovi. Súd

vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil,
že navrhovateľ je toho času zamestnaný na 25 % úväzok u spoločnosti Q. XX R., P..D..G.., P. P. Š.
XXXX/XXB, P., okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 150,- Eur a brigádne si privyrába. S
poukazom na tieto skutočnosti, súd mal za preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej
povinnosti povinného voči navrhovateľovi boli v danom prípade splnené.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedenévprvejvýrokovejvetetohtorozhodnutiaavyživovaciupovinnosťpovinnéhovočinavrhovateľovi
zrušil.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľa, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení
rozhodnutia pred súdom účinne vzdal.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre povinného v lehote 15 dní od doručenia na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).