Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215572
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216215572.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D. XXX/XX, M.,
o zaplatenie istiny 288,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 6Csp/81/2016-44 zo dňa 02.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 288,- Eur s 5,5% ročným
úrokom z omeškania od 04.11.2013 do zaplatenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 297 písm. b) CSP, § 35 ods. 2, § 101, § 103 O.z.
(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov).

Vecne argumentoval tým, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 10.10.2016 domáha voči žalovanej

zaplatenia sumy 288,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne a náhrady trov konania. Z
priloženejplatobnejhistórievyplýva,žedňa25.10.2013bolazmluvavypovedanáaúverbolzosplatnený.
Z vygenerovaného výpisu na č.l. 8 taktiež vyplýva, že žalovaná neuhradila prvú splátku, ktorá bola
splatná dňa 20.08.2013. Je nepochybné, že zmluva, ktorú uzatvorili právny predchodca žalobcu a
žalovaná je zmluvou spotrebiteľskou. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, premlčacia doba začala plynúť
dňom 20.08.2013 (neuhradenie prvej splátky) a uplynula 20.08.2016. Žaloba bola podaná na súd až dňa

10.10.2016, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na premlčanie uplatneného nároku
súd žalobu zamietol. Žalovaná v konaní bola úspešná, nakoľko žaloba bola súdom zamietnutá, avšak
súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní jej preukázateľne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 Civilného sporového poriadku (CSP) napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 288,- Eur, úrok z omeškania
vo výške 5,50% p.a. zo sumy 288,- Eur od 04.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 3-ročnej
premlčacejlehoty.Nárokposúdilakopremlčanýspoužitímust.§103druhávetaObčianskehozákonníka
(OZ). Pre tento prípad počiatok plynutia premlčacej doby celého uplatneného nároku súd prvej inštancie

aplikoval od splátky splatnej dňa 20.08.2013, tzn. prvej riadne a včas neuhradenej úverovej splátky. Toto
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosťúveru listom 25.10.2013 pre nezaplatenie v poradí tretej úverovej splátky splatnej 20.10.2013. V súlade s
ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s § 565 OZ začala odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí tretej
splátkysplatnejdňa20.10.2013,prektorúbolavyhlásenápredčasnásplatnosťúveruzodňa25.10.2013,

plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného
úveru. Súdny spor začal už 10.10.2016, tzn. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, ktorá začala
plynúť najskôr od 21.10.2013. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn.
5Co/483/2014 zo dňa 30.07.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/445/2015 zo dňa
04.05.2016 a sp. zn. 9Co/644/2015-59 zo dňa 22.11.2016. Záver o počiatku premlčacej doby zostatku

úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie, je podporený
aj výkladom ust. § 565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako
bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21
Cdo 456/2006 a sp. zn. 21 Cdo 426/2005). Napadnutý rozsudok je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý je vyjadrený v
čl. 2 ods. 2 CSP. Proti žalovanému si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny

poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia, všetko spolu 114,86 Eur.

Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie sporovej strany bolo podané

včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-zároveňstranou,vktorejneprospechbolorozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase
jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie sporovej strany má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych
vzťahov, ktorá umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon
stanovuje, kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok a to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok
začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O.z. však treba vykladať vo

väzbenaprávnedôsledkyuvedenévustanovení§565O.z.,ktoréobmedzujeveriteľavprávepožadovať
splnenie celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k
neuhradenej splátke. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O.z. podmieňuje žiadosťou
veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona).

Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z
dôvodujehoomeškaniasosplátkamiozaplateniecelejpohľadávky(alebojejzostatku)najskôrpožiadať,
ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal.

Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľaadresovanéhodlžníkovi),tedanaplneniazákonomstanovenýchpodmienokpresplatnosťcelého
zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne označil
uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný.Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej
úhrade). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom
stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ
ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo

márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k
splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky
omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania
nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi
požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie odvodzoval splatnosť
celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu a neskúmal zákonom

stanovené podmienky ustanovené v § 565 Občianskeho zákonníka , najmä či veriteľ právo na zaplatenie
celéhodlhuuplatnilakedysatakstalo,nesprávnevecprávneposúdilanedostatočnezistilskutkovýstav.

Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z
dôvodujehoomeškaniasosplátkamiozaplateniecelejpohľadávky(alebojejzostatku)najskôrpožiadať,

ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal
(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 426/2005).

Súd prvej inštancie bez skúmania konkrétnej dohody o splátkach a vyhlásenia predčasnej splatnosti
celého dlhu (jednostranného právneho úkonu veriteľa, majúceho za následok splatnosť celého dlhu

alebo uplynutím doby splatnosti všetkých jednotlivých splátok vymáhaných predmetnou žalobou), tiež
nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru (splatných do doby splatnosti prípadného
celého zostatku dlhu), nepostupoval správne. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním
žaloby na súde, teda keď je actio nata. Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou

(zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala samostatne (pred
splatnosťou celého zostatku dlhu) a tých u ktorých začala premlčacia doba plynúť splatnosťou celého
zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný dôvod zaoberať sa

aplikáciouustanovenia§5bZoOS.Vuvedenomsmeretakchýbalo konkrétneodôvodnenierozhodnutie,
ktoré by mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený

treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce

(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od

vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu jednorazovo, bez posúdenia relevantného
prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného
premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky
obsiahnutévustanovení§220CSPnariadneodôvodnenierozsudku,vdôsledkučohodošlokporušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

Súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal, keď ani riadne neposúdil vzťah účastníkov, z
ktorého žalobca uplatňuje nárok a tým, že svoje rozhodnutie riadne zákonom vyžadovaným spôsobom
neodôvodnil, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobcom ako premlčaný.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to s poukazom aj na to, že obdobne odvolací súd už rozhodol aj v
iných veciach prejednaných OS Dunajská Streda napr. vo veci sp. zn. 9Csp/4/2016 a to rozsudkom
č.k. 10Co/106/2017-69 zo dňa 30.04.2018.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre

nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam
by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.