Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Monika Halkociová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011501
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118011501.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.12.2018, v trestnej
veci obžalovaného A. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/67/2018 zo dňa 17.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného A. T. za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 8.00 hod., viedol v pravom jazdnom pruhu po ceste I. triedy č. 68 v
meste D. po ulici E. smerom na miesto E. súpravu ťahača zn. Mercedes Benz L, EVČ: D.-XXXBF a

návesu zn. Fliegel, EVČ: D.-XXXYE, pričom porušením ustanovení § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 s poukazom
na § 137 ods. 2 písm. c), f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vedenie vozidla nezvládol, keď
pred ním idúce vozidla spomaľovali a zastavili na signalizačné červené znamenie „STOP“, svoje vozidlo
na zľadovatenej ceste neubrzdil a s prednou časťou ťahača narazil do zadnej časti pred ním stojaceho
vozidla zn. Mercedes Benz, EVČ: D.-XXXGB, ktoré viedol L. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý následkom
nárazu utrpel pomliaždenie hlavy za pravou ušnicou, podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenie si

vyžiadalo dobu liečenia 38-40 dní.

Za to mu uložil podľa § 158 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona a nezistenia priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona v spojení s § 56 ods.1, 2 Tr. zákona, uložil peňažný trest vo výmere 300,- eur. Pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr.

zákona náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr.
poriadku uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
škodu vo výške 462,75 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, škodu vo výške 600,20 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, avšak len čo do výroku o treste, podal odvolanie
okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného

súdu, keď tento neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.
Podľa jeho názoru neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov odporuje
zásadám ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, a to i v takých veciach, kde ide o menej
závažné porušenie predpisov v cestnej premávke v zmysle ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a ľahkému ublíženiu na zdraví, ktorý spôsob neohrozí obvyklý spôsob života. Tento druh
trestu zabraňuje páchateľom páchať trestnú činnosť a mal by výchovne pôsobiť na všetkých účastníkov

cestnej premávky. Účelom tohto trestu je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto je
jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť osvojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča
tri záznamy, a to z rokov 2006, 2008 a 2017. Ťažkotonážne vozidlo viedol na frekventovanej ceste, cesta
bola zľadovatená, videl pred sebou signalizačné zariadenie a napriek tomu vozidlo neubrzdil, z čoho

možno usúdiť, že vedeniu vozidla nevenoval náležitú pozornosť tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 4
ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď na vodiča z hustej mestskej dopravy sú
kladené zvýšené nároky, ktoré vyžadujú mimoriadne sústredenie sa na jazdu. V tejto konkrétnej situácii
si bol a musel byť obžalovaný vedomý, že cesta je zľadovatená, že pred ním idúce vozidlá spomaľujú,
niektoré už na signalizačné červené znamenie „STOP“ stoja. Za daného stavu bol povinný v zmysle §

16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke predvídať následky, ale aj predpokladať následky.
Primeranou rýchlosťou bola taká rýchlosť, aby za každej situácie mohol včas a bezpečne reagovať,
aby predišiel následkom a nespoliehať sa, že sa nič nemôže stať. Taktiež poukázal na to, že vodič je
povinný dodržiavať vzdialenosti medzi vozidlami, čo sa nestalo, aj keď v danej situácii, keď bola cesta
zľadovatená, sú iné brzdné dráhy na ceste, ako za normálnych, ideálnych podmienok. Obžalovaný
závažným spôsobom porušil aj ustanovenie § 17 ods. 1 o cestnej premávke. Okresný prokurátor zhrnul,

že obžalovaný porušením predpisov v cestnej premávke spôsobil dopravnú nehodu a jej následky. S
poukazom na uvedené nie je možné prihliadnuť na to, že u obžalovaného ide o priemerného vodiča
s priemerným počtom priestupkov, a teda nejde o cestného piráta, vyjadril ďalej názor, že každá vec
sa posudzuje jednotlivo a porušenie predpisu o cestnej premávke má vplyv pri ukladaní trestov a v
konkrétnom prípade nie je možné považovať toto za poľahčujúce okolnosti. Trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá patrí medzi najúčinnejšie sankčné prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky,
malbysaukladaťvprimeranejvýške,keďpáchateľtrestnýmčinomspáchanýmvcestnejdopraveukázal
svoju nespoľahlivosť, príp. nespôsobilosť na vedenie motorových vozidiel. Navrhol preto, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov v dolnej polovici trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého

stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady pre
ukladanie trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob spáchaniu činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sa ku spáchaniu skutku v celom
rozsahu priznal a toto svoje konanie oľutoval, keď aj na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchaniu skutku kladeného mu za vinu a okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku toto
vyhlásenie obžalovaného A. T. o vine prijal. V minulosti obžalovaný, vychádzajúc z odpisu registra
trestov, nebol trestaný, v evidenčnej karte vodiča má päť záznamov z roku 2006, 2008, 2012, 2014

a 2017. Keďže ide o vodiča, ktorý nadobudol vodičské oprávnenie skupiny B v roku 1994, nejde ani
podľa názoru krajského súdu o nedisciplinovaného vodiča, v minulosti mu nikdy nebolo odňaté vodičské
oprávnenie a nedopustil sa ani závažnejšieho dopravného priestupku. Zamestnávateľom bol hodnotený
ako spoľahlivý pracovník. Krajský súd sa stotožnil aj s tým, že prvostupňový súd postupoval správne,
pokiaľ u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona, pretože obžalovaný

doposiaľ nebol súdne trestaný a priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento aj úprimne oľutoval.
Správne prvostupňový súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť.Je pravdou, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového
vozidla, kedy je primerané ukladať aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. V
danom prípade však nemohol krajský súd prehliadnuť okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode,

keď aj samotný poškodený L. G. v zhode s obžalovaným A. T. uviedli, že obžalovaný viedol nákladné
motorové vozidlo v dlhej kolóne, pričom poškodený vnímal vozidlo obžalovaného na úseku približne
dvoch kilometrov, obžalovaný musel tri až štyrikrát za ním pribrzdiť, resp. zastaviť, keď dávali prednosť,
či už chodcom alebo aj autobusu. Poškodený L. G. uviedol, že obžalovaný A. T. s nákladným motorovým
vozidlom vždy bezpečne ubrzdil, až kým nedošli k signalizačnému zariadeniu, kedy obžalovaný už

vozidlo neubrzdil. Obžalovaný toto pripisoval tej skutočnosti, že si neuvedomil, že v tom mieste začala
cesta mierne klesať a preto odstup, ktorý počas celého pohybu počas tejto kolóny dodržiaval, nebol
dostatočný a vozidlo neubrzdil. Nešlo teda o nedodržanie alebo nebezpečné vedenie motorového
vozidla, ale išlo o skutočnosť, že tu spolupôsobila aj zľadovatená cesta a skutočnosť, že obžalovaný si
neuvedomil, že úsek cesty klesá, keď predtým niekoľkokrát vždy bezpečne za vozidlom poškodeného
ubrzdil.Pretobolajkrajskýsúdtohonázoru,žezaokolností,kedyidenedbanlivostnýtrestnýčin,zaktorý

je možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok, teda ide o najmenej závažný trestný čin v Trestnom
zákone, berúc do úvahy, že v osobe obžalovaného nejde o nedisciplinovaného vodiča, za okolností,
kedy tak poškodený, ako aj obžalovaný uviedli, že sa pohybovali v kolóne na dlhšom úseku, pričom
sa obžalovaný venoval vedeniu vozidla, riadne ubrzdil, až pri poslednom úseku neodhadol vzdialenosť
správne,bolajkrajskýsúdtohonázoru,žeobžalovanémuniejepotrebnéukladaťajtrestzákazučinnosti

viesť motorové vozidlá.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom
podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol, keďže v danom prípade bolo možné využiť aj odklony
od trestného stíhania, ako je podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier, pričom aj samotné

prejednanie veci súdom za situácie, keď išlo o nedbanlivostné konanie, pričom obžalovaný vyslovene
neodhadol bezpečnú vzdialenosť pri štvrtom alebo piatom zastavovaní za pred ním idúcim vozidlom
poškodeného, bol krajský súd toho názoru, že uloženie trestu zákazu činnosti v tomto prípade by bolo
neprimerane prísne, keďže nezistil, aby išlo v osobe obžalovaného o nespoľahlivého alebo riskantne
jazdiaceho vodiča.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.