Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Aradská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216203350.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: M. E., nar. X.X.XXXX, bytom Q.
O., Ž. XXX/XX, o zaplatenie 723,37 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 723,37 eur ako aj v časti 28 % úroku ročne zo sumy prevyšujúcej
sumu 123,37 eur od 4.10.2016 do 13.12.2016, zo sumy prevyšujúcej sumu 103,37 eur od 14.12.2016
do 18.1.2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 63,37 eur od 19.1.2017 do 20.2.2017, zo sumy prevyšujúcej
sumu 23,37 eur od 21.2.2017 do 14.3.2017, bez sumy 26,63 eur, ktorú už žalovaný uhradil z a s
t a v u j e .

Súd žalobcovi: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 vracia
zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 19,80 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s.,
Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti 28 % úroku ročne z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy
vo výške 723,37 eur s 28% úrokom ročne od 1.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený
nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 2.11.2011 (ešte pod obchodným menom Dexia
banka Slovensko, a.s.) uzatvoril Zmluvu č. 3843852002, na základe ktorej žalovanému ako majiteľovi
účtu zriadil a vedie bežný účet č. 38438520028/5600 tak, ako to vyplýva z priložených výpisov z účtu.
Žalovaný porušil zmluvu tým, že sa na uvedenom účte dostal do nepovoleného debetu, ktorého výška
k 29.2.2016 dosiahla žalovanú sumu. Keďže úroky sa na účet pripisujú v zmysle VOP k prvému dňu

mesiaca, žalobca so uplatnil úrok od 1.3.2016 v súlade s priloženou Výveskou úrokových sadzieb, v
zmysle ktorej je istina nepovoleného prečerpania účtu úročená úrokom vo výške 28% ročne. Za dôkaz
žalobca označil zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, výpis z účtu, poslednú výzvu a vývesku
úrokových sadzieb.

2. Žalobca v prílohe podania z 24.6.2016 predložil výpisy z účtu „od jeho zriadenia až do jeho zatvorenia“
a uviedol, že žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu dňa 29.2.2016 sumou vo výške 723,57 eur.

Preto si od 1.3.2016 uplatňuje nárok na úrok vo výške súladnej s pripojenou Výveskou úrokových
sadzieb. Súčasne uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe argumentoval, že už zaplatil sumu 600,- eur a súčasne žiadal
o povolenie plniť v splátkach. Predložil aj poštový poukaz o úhrade sumy 600,- eur v prospech žalobcu
z 29.9.2016.

4. Žalobca podaním zo 7.2.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 660,- eur z dôvodu, že
žalovaný dňa 3.10.2016 uhradil sumu vo výške 600,- eur, dňa 13.12.2016 uhradil sumu 20,- eur a dňa
18.1.2017 uhradil sumu 40,- eur. Súčasne uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatňuje nárok
na zaplatenie sumy vo výške 63,37 eur spolu s 28 % úrokom ročne zo sumy 723,37 eur od 1.3.2016

do 3.10.2016, s 28 % úrokom ročne zo sumy 123,37 eur od 4.10.2016 do 13.12.2016, s 28 % úrokom
ročne zo sumy 103,37 eur od 14.12.2016 do 18.1.2017, s 28 % úrokom ročne zo sumy 63,37 eur od
19.1.2017 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

5. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu 3.5.2017 oznámil, že svoj dlh uhradil v celkovej výške
dňa 11.4.2017 a predložil dôkazy o svojich úhradách s tým, že dňa 16.2.2017 uhradil v prospech žalobcu

aj sumu 40,- eur, dňa 10.3.2017 uhradil v prospech žalobcu aj sumu 50,- eur a dňa 11.4.2017 uhradil v
prospech žalobcu aj sumu vo výške 269,24 eur. Všetky uvedené platby realizované žalovaným od konca
septembra 2016 v prospech žalobcu boli označená spisovou značkou daného konania ako špecifickým
symbolom.

6. Žalobca podaním z 29.5.2017 zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy vo výške 90,- eur s tým,
že si uplatňuje nárok na zaplatenie 28 % úroku ročne zo sumy 723,37 eur od 1.3.2016 do 3.10.2016,
28 % úroku ročne zo sumy 123,37 eur od 4.10.2016 do 13.12.2016, 28 % úroku ročne zo sumy 103,37
eur od 14.12.2016 do 18.1.2017, 28 % úroku ročne zo sumy 63,37 eur od 19.1.2017 do 20.2.2017, 28
% úroku ročne zo sumy 23,37 eur od 21.2.2017 do 14.3.2017, a to bez sumy 26,63 eur, ktorú žalovaný

uhradil.

7. Žalovaný v podaní doručenom súdu 13.6.2017 namietol, že žalobcom uplatnený úrok nie je
predmetom žiadnej zmluvy a tento je uplatnený neopodstatnene. Navyše jeho výška sa prieči dobrým
mravom, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd dňa 15.6.2017 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného žalobcu a žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov podľa § 295 CSP,

pričom mal preukázané, že medzi Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným bola dňa 2.11.2011
uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bola
Zmluva o zriadení účtu v EUR č. 3843852002/5600 -osobný účet, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie
zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, ako aj Zmluva o poskytovaní služby elektronického
bankovníctva a Rozhodcovská zmluva. Okrem oprávnenia Dexia banka Slovensko a.s. zúčtovať si

poplatky podľa Sadzobníka Dexia banky Slovensko a.s. a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu
účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu služby týka, resp. na ťarchu
akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke, iné práva a povinnosti súvisiace s účtom a
poplatkami v zmluve upravené nie sú.

Z predložených výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 1.1.2012 do 29.2.2016 vyplýva, že na účte
žalovaného bol k 31.1.2012, pri kredite 140,- eur, zostatok 37,23 eur, pričom banka jeho účet zaťažila
poplatkami, a to popl. za osob. účet (3,90), popla. účet-hypot. (2,99), poplatok za transakciu (0,50).
Na účte žalovaného k 29.2.2012 bol, pri kredite 140,- eur, zostatok vo výške 49,04 eur, keď banka
účet žalovaného zaťažila poplatkami, a to popl. za osob. účet (3,90), popla. účet-hypot. (2,99), poplatok

za transakciu (0,50), ale aj splÚroku20feb2012 vo výške 37,80 eur, splátkou úveru 23feb2012 vo
výške 16,02 eur a splÚroku23feb2012 vo výške 66,98 eur. Obdobne banka zaťažovala účet žalovaného
spomenutými poplatkami a obdobnými splátkami aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom vo výpise za
apríl 2012 banka žalovanému oznamovala, že má u nej povolené prečerpanie vo výške 130,- eur a
ponuka platí do 31.5.2012. V nasledujúcich mesiacoch žalovaný začal čerpať na základe ponuky banky

finančné prostriedky, v dôsledku čoho mínusový zostatok na účte žalovaného narastal. Žalovaný bol
k 31.5.2012 v mínuse 110,51 eur, k 30.11.2013 bol v mínuse 204,62 eur. Banka účet žalovaného,
popri spomenutých poplatkoch a spomínaných splátkach, zaťažila účet žalovaného každý mesiac až do
29.6.2012 splátkou úroku dva razy tak, že tieto splátky v súhrne neboli nižšie ako 90,- eur mesačne,zaťažovala účet žalovaného aj poplatkami za upomienky (napr. jún 2012 vo výške 2 x 15 €), resp. za
upozornenie, za výzvu (september 2012), resp. za vedenie exekúcie od marca 2014 po 5,- eur mesačne.
K 29.11.2013 predstavoval zostatok na účte žalovaného mínus 223,11 eur, k 28.11.2014 mínus 398,23

eur, k 30.11.2015 mínus 649,02 eur, k 29.2.2016 predstavoval zostatok na účte žalovaného mínus
723,37 eur.

9. V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáhal, pred čiastočným späťvzatím žaloby v dôsledku
úhrad žalovaného, zaviazania žalovaného na zaplatenie pôvodne žalovanej sumy vo výške 723,37

eur s príslušenstvom titulom debetu, v súvislosti so Zmluvou z 2.11.2011, predmetom ktorej bolo (len)
zriadenie účtu - osobný účet, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej
karty a Zmluva o poskytovaní elektronického bankovníctva. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval
nielen ustanovenia § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na žalobcu, ktorého pôvodné
obchodné meno bolo Dexia banka Slovensko a.s., a predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods.
3 OZ), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, majúc za to, že žalovaný

má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ), keď pri uzatváraní zmluvy z 2.11.2011 nekonal žalovaný
ako podnikateľ.

Zo zmluvy sporiacich sa strán nevyplývali žalovanému žiadne povinnosti, avšak žalobcovi, pod
pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s., vyplývala (aj) povinnosť poskytnúť

žalovanému otvorenie a vedenie osobného účtu, ako aj poskytovanie bankových produktov a služieb k
tomuto účtu, a to vydanie platobnej karty a služby elektronického bankovníctva. V zmluve z 2.11.2011
nebolo ani určené, že žalobca ako banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na
to potrebné peňažné prostriedky na účte, a preto s poukazom na § 710 Obchodného zákonníka sa
na debetné mínusové operácie na účte žalovaného nepoužijú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka. Poukazovanie žalobcu v žalobe na Všeobecné obchodné podmienky je nenáležité, najmä
keď žalobca neponúkol za dôkaz Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Dexia banka Slovensko
a.s., ako zmluvného partnera žalovaného, ale k žalobe pripojil Všeobecné obchodné podmienky
spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. (VOP), účinné od 1.2.2016. Preto v čase uzatvorenia zmluvy
so žalovaným predložené VOP nemohli tvoriť ani súčasť zmluvy a tieto nie sú ani žalovaným podpísané.

Preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu).

Pokiaľ žalobca v danom prípade pripustil skutočnosť, že už k 31.5.2012 sa žalovaný dostal do
mínusu a toto prečerpanie do debetu sústavne pretrvávalo a narastalo, na strane žalovaného došlo k

bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 OZ vo výške rozdielu medzi kreditnými a debetnými operáciami.

10. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou nepochybne je aj
zmluva uzatvorená podľa § 708 Obchodného zákonníka, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1 OZ.

Pokiaľ v danom prípade bola žaloba doručená súdu dňa 7.3.2016, pričom predmetom daného sporu
je podľa žalobcu zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vyčísleného žalobcom síce ku dňu
29.2.2016 v žalovanej výške, pričom žalovaný bol v mínuse od 31.5.2012 sústavne a k 31.1.2014 bol v
mínusevovýške241,89euraajk28.2.2014bolvmínusevovýške251,05eur,avšakuvedenémínusové

zostatky sústavne narastali v dôsledku zaťažovania účtu žalovaného v zmluve neupraveným úrokom
a v zmluve neupravenými poplatkami, nepochybne do podania žaloby uplynula žalobcovi subjektívna
dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo
popri rozdiele medzi jeho kreditnými a debetnými operáciami aj zo zmluvne neupraveného tzv. čerpania
povoleného prečerpania, ktoré bolo žalovaným ostatný raz realizované dňa 28.6.2013 vo výške - 6,22

eur, a tak premlčacia doba na jeho vydanie uplynula uplynutím dňa 28.6.2015.

Žalobca súdu neponúkol žiadny dôkaz o dvojstrannom právnom úkone - dohode - sporiacich sa strán
o povolenom debete a jeho výške, ako aj podmienkach splácania, preto nie je zrejmé, prečo od 31.
mája 2012 až do 29.2.2016 toleroval mínusový zostatok na účte žalovaného, ktorý sústavne narastal

o ním účtované poplatky a úroky, pričom nepochybne plynula aj premlčacia doba na jeho úspešné
uplatnenia. Pokiaľ žalobca mínusový zostatok na účte žalovaného úročil, pričom v zmluve si so
žalovaným nedohodol žiadny úrok a ani jeho výšku a obdobne si so žalovaným v zmluve nedohodol ani
platenie akýchkoľvek poplatkov, žalobca aj s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v zneníúčinnom od 1.1.2013, ale aj § 10 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať ani úrok a ani poplatky, keď tieto nie sú uvedené
ani v zmluve z 2.11.2011.

11. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu v časti nedôvodne žalovanej, avšak žalovaným uhradenej istiny
vo výške 723,34 eur ako aj v špecifikovaných častiach z uplatneného 28% úroku ročne späť, súd konanie
v rozsahu čiastočných späťvzatí žaloby zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a v súlade s § 11 ods. 3, 4
zákona č . 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu, po jej krátení o

6,70 eur, pričom zohľadnil, že zostávajúca uplatnená časť 28% úroku sa stala samostatným predmetom
konania.

Z premlčanej sumy bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať žalobcovi ani zmluvne neupravený
28% úrok ročne, ktorého dôvodnosť uplatnenia, rovnako ako dôvodnosť zaťažovania účtu žalovaného
jednotlivými debetnými operáciami, súd z dôvodu hospodárnosti konania ani podrobnejšie neskúmal.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu zo zmluvy uzavretej podľa § 708 Obchodného zákonníka
súd opätovne poznamenáva, že zmluvné strany v zmluve nielenže neriešili (ne)prípustnosť debetu, ale
ani výšku jeho úročenia. S poukazom na uvedené súd, po čiastočnom zastavení konania v dôsledku
čiastočného späťvzatia žaloby, zostávajúcu časť žaloby zamietol.

12. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania, na ktorú má právo, nepriznal, keď
zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.