Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010319
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218010319.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému F. U. pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 25.4.2018, č.k. 4T/29/2018-125, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

F. U., nar. XX.X.XXXX v L. Q., bytom V. B., okres L. Q.,

odsudzuje:

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného
zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 4 (štyri) roky a zároveň

mu ako súčasť probačného dohľadu ukladá nasledovné obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok a
- podľa § 51 ods. 3 písm. d) Trestného zákona ukladá zákaz vstupu do rodinného domu č. XXX v obci
V. B., okres L. Q., bez výslovného dovolenia vlastníka nehnuteľnosti
- podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.4.2018, č.k. 4T/29/2018-125, bol
obžalovaný F. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestnéhozákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Okresný súd podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní tri roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o
treste považoval za nesprávny a nezákonný. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, je potrebné prihliadať na celý
profil páchateľovej osobnosti, povahové založenie, charakterové vlastnosti, sklony, záľuby, jeho vzťah
k práci, rodine, spoločnosti a k jeho spoločenskému postaveniu. Je potrebné skúmať, či viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, či ide o prvopáchateľa alebo recidivistu. Zahladenie odsúdenia
nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľa v minulosti

spáchal trestný čin a vyvodil príslušné závery, pokiaľ ide o sklony páchateľa k páchaniu trestnej činnosti.
Obžalovaný bol v rokoch 2011 až 2014 štyrikrát odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, v rokoch 2013
až 2016 bol dvakrát priestupkovo postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, jednalo sa
o fyzické útoky proti druhej osobe. Z výpovede poškodeného F. U. vyplýva, že obžalovaný sa pravidelne
správa agresívne, vulgárne a je nevyspytateľný, pretože je užívateľom návykových látok. Zdôraznil,

že skutok bol spáchaný so zbraňou, obžalovaný nemá trvalé bydlisko. Na nápravu obžalovaného
nepostačuje podmienečný trest odňatia slobody, pretože jeho osobné vlastnosti, ani prostredie, kde žije,
neposkytujú predpoklad pozitívneho vývoja jeho správania. Okresný súd nemal za preukázané, že by na
ochranu spoločnosti stačil aj podmienečný trest odňatia slobody, keď tieto zákonné požiadavky nesplnili
ani tresty uložené obžalovanému za predchádzajúcu trestnú činnosť.

Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, zotrval prokurátor na podanom odvolaní.
Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, rozsudok okresného súdu považuje za správny
a zákonný pokiaľ ide o výrok o treste.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolaniepodalprokurátor akooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.

Námietka prokurátora ohľadom nesprávneho vyhodnotenia skutočností, týkajúcich sa osoby
obžalovaného, prostredia v ktorom žije, spôsobu spáchania trestnej činnosti, je čiastočne dôvodná.

Na rozdiel od prokurátora je totiž krajský súd názoru, že obžalovanému je možné uložiť aj podmienečný
trest odňatia slobody, ale za predpokladu súčasného uloženia probačného dohľadu a primeraných
obmedzení a povinností.

Krajský súd v tomto smere poukazuje na to, že podmienečné odsúdenie vychádza z predpokladu, že
už odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho činu rozsudkom,
hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu môžu mať sami o sebe z hľadiska individuálnej a
generálne prevencie účinky, ktoré má inak výkon uloženého trestu odňatia slobody (bez podmienečného
odkladu jeho výkonu). Podmienečným odsúdením sa poskytuje páchateľovi dôvera a možnosť, aby bez

izolácieodspoločnostisvojimchovanímvskúšobnejdobeodčinilspáchanýtrestnýčin,čímsavzbudzuje
záujem páchateľa na vlastnom riadnom živote tak, aby nebol len pasívnym objektom pôsobenia trestu.
Podmienečné odsúdenie je prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu, nie prejavom zhovievavosti k
páchateľovi trestného činu, či prejavom rezignácie voči potrestaniu.

Aj pri zohľadnení spáchaného následku treba zdôrazniť, že aj podmienečne odložený trest odňatia
slobody plní požiadavky všeobecnej prevencie. Na druhej strane, je potrebné v súlade s odôvodnením
odvolania prokurátora konštatovať, že vzhľadom na osobu obžalovaného, prostredie v ktorom žije,
vzhľadom na zneužívanie návykových látok, o ktorom vypovedal rodinný príslušník obžalovaného a
vzhľadom na fakt, že v prípade podmienečného odsúdenia nie je páchateľ vytrhnutý z prostredia, ktoré

mohlo mať vplyv na jeho konanie, je nevyhnutné uložiť obžalovanému také obmedzenia, ktorých úlohou
je vytvoriť také podmienky, ktoré by eliminovali riziko recidívy trestnoprávneho konania obžalovaného.

K námietke prokurátora, že obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, krajský súd uvádza, že
sa nejednalo o trestnú činnosť násilného charakteru, ale o majetkovú trestnú činnosť (dvakrát), drogovú

a trestnú činnosť proti poriadku vo verejných veciach. V jednom prípade bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu, v troch prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovanému
bol doposiaľ len jeden krát ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého výkon mu bol
odpustený amnestiou. Naposledy uložený trest povinnej práce v trvaní 50 hodín vykonal obžalovaný dňa13.9.2015, t.j. aktuálnej trestnej činnosti sa dopustil po dva a pol roku od výkonu ostatného uloženého
trestu. Z uvedeného dôvodu, teda vzhľadom na charakter trestnej činnosti, na druh uložených trestov
a na dobu, ktorá uplynula od ostatného odsúdenia, dospel krajský súd k záveru, že je možné, uložiť

obžalovanému trest s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Čo sa týka odvolacej námietky prokurátora k priestupkom, ktorých sa obžalovaný v minulosti dopustil,
krajský súd zohľadnil túto skutočnosť. Práve z dôvodu, že išlo o priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, za ktorých spáchanie bol obžalovaný v minulosti priestupkovo postihnutý a napriek tomu

sa dopustil trestnej činnosti násilného charakteru, ukladal v zhode s rozhodnutím okresného súdu trest
odňatia slobody vo výmere v hornej polovici trestnej sadzby.

Z uvedeného dôvodu preto krajský súd akceptoval námietku prokurátora v tom smere, že zrušil
napadnutýrozsudokvovýrokuotreste.Keďžebolisplnenépodmienkyuvedenév§322ods.3Trestného
poriadku, rozhodol o výroku o treste sám a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24

mesiacov s určením skúšobnej doby s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného a s uložením
povinností a obmedzení ako je uvedené nižšie.

Krajský súd dospel k záveru, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj
individuálnej prevencie, dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda

v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona a
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona. Súčasne uložený zákaz požívania
alkoholických nápojov a zákaz vstupu do rodinného domu č. XXX v obci V. B., kde obžalovaný
doposiaľ s poškodenými, ktorí sú jeho príbuznými (otec a stará matka), býval, zabráni kontaktu s
rodinnými príslušníkmi, ktorí ako najbližšie osoby obžalovaného boli terčom jeho útokov. Uložená

povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia by mali
výrazným spôsobom prehĺbiť výchovné pôsobenie trestu u obžalovaného. Program sociálneho výcviku
u obžalovaného bude slúžiť na podporu pozitívnych vlastností a návykov obžalovaného. Krajský súd
zastáva názor, že samotné prejednanie trestnej veci pred súdom a hrozba výkonom trestu odňatia

slobody vzhľadom na osobu obžalovaného nie je celkom dostatočná. Probačný dohľad zabezpečí u
obžalovaného kontrolu a pomoc zvonka, aby sa do budúcna vyvaroval trestnej činnosti a viedol riadny
život.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.