Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206308
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718206308.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. - M. XX, XXX XX
F. G., zast. L.Y.. W. Č., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, K., proti žalovanému P. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. B. - M. XX, XXX XX F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2018 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zdržať sa užívania pozemku parcela registra „E“ č.
XX o výmere 57m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu Y., pre okres Y., obec X. B. - M., katastrálne územie X. B. - M., najmä je
povinnýsazdržaťvstupovanianauvedenýpozemokpešo,motorovýmivozidlamiapoľnohospodárskymi
strojmi a zdržať sa jeho poľnohospodárskeho obhospodarovania a to do právoplatného skončenia

konania vo veci samej. Žalobca je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať
žalobu vo veci samej a to žalobu o určení vlastníckeho práva.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že jeho rodičia - otec X. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. - M. Č.. XX a matka U. M., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B.
- M. č. XX, dňa 27.11.1950 na základe Kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcou U. P.,

rod. I. získali do osobného vlastníctva nehnuteľnosti v katastrálnom území obce X. B. - M. vo vl. čís. XXX
a I. r.č. 1. U. Č.. XX/X dom pop. číslo XX s dvorom v intraviláne podľa B1 v celosti rodičia žalobcu na svoje
menokaždýv1/2zakúpnucenu50.000,00Kčs,čoboloajzapísanédňa18.12.1950vpozemkovejknihe
pod evidenčným číslom Čd 2540/50. Zároveň sa v uvedenej kúpnopredajnej zmluve v bode 9 uvádza, že
predávajúca odpredáva kupujúcim aj priestor nachádzajúci sa pri dvore vo výmere cca 30 - 40 m2, ktorý
predávajúca zakúpila od W. G., rod. P., ale tento prevod do pozemkovej knihy nebol zapísaný, cena za

tento priestor bola zahrnutá vo vyššie uvedenej kúpnej cene. Rodičia žalobcu počas života nepretržite od
dátumu uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy dňa 27.11.1950 užívali uvedený pozemok v dobrej viere, že
tento pozemok je ich vlastníctvom, ale vzhľadom na vtedajšie pomery tento nebol do pozemkovej knihy
nikdy zapísaný na ich meno, ako ich vlastníctvo. Po smrti rodičov sa žalobca na základe dedičských
konaní vedených pod číslom Y. XXXX/XX-X R. XXD/XXX/XXXX stal výlučným vlastníkom nehnuteľností
vedených na LV č. XXX, pričom ani v jednom dedičskom konaní nebol pozemok uvedený v pôvodnej

kúpnopredajnej zmluve z 27.11.1950 zapísaný. Napriek uvedenému je potrebné brať do úvahy, že
uvedený pozemok rodina M. užívala v dobrej viere, že je tento ich vlastníctvom po dobu 68 rokov, čo je
predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa Občianskeho zákonníka z č. 40/1964
Zb. v platnom a aktuálnom znení.

3. V tomto čase sa jedná o parcelu registra „C“ evidovanú na Okresnom úrade, katastrálnom odbore

Y., obec X. B. - M., katastrálne územie X. B. - M., na mape určeného operátu vedenú pod č. XXX/
X o výmere 70m2, na ktorú je list vlastníctva nezaložený a čiastočne je táto parcela evidovaná vregistri „E“ na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Y., obec X. B. - M., katastrálne územie X. B.
- M., na LV č. XXXX pod parcelným číslom XX o výmere 57 m2, kde vlastníkom je žalovaný, ktorý
nadobudol vlastnícke právo k uvedenému pozemku na základe dedičského konania vedeného pod č.

18D/64/2015, ktorý si na základe uvedeného nárokuje vlastnícke právo k pozemku a neprimeraným
spôsobom sa vyhráža žalobcovi, že ak do konca mesiaca november 2018 tento nevyprace / na pozemku
žalobca chová hospodárske zvieratá/, tak mu siahne na jeho majetok a tento vyprace tým spôsobom,
že všetko neprimeraným spôsobom zničí, pričom so žalovaným sa nie je možné dohodnúť žiadnym
primeraným spôsobom. Žalobca k návrhu priložil aj potvrdenie obce X. B. - M., v ktorej katastri sa

predmetný pozemok nachádza a z ktorého vyplýva, že žalobca ho užíva aj v súčasnosti. Žalobca sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť
zdržať sa užívania pozemku. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v
opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať - nariadením neodkladného opatrenia bude
naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný
žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému

primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. V závere
uviedol, že žalobca riadne preukázal svoje vlastnícke právo a teda oprávnenie užívať pozemok, ako aj
to, že žalovaný napriek snahe žalobcu dohodnúť sa a vyporiadať vlastnícke právo k spornému pozemku
sa neustále žalobcovi vyhráža fyzickou likvidáciou jeho majetku a vyvíja psychický nátlak rôznou formou
vyhrážok a kladením ultimát na vypratanie pozemku tak žalobcovi, ako aj členom jeho rodiny. Má za

to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný
nemá žiadne právo užívať predmetný pozemok.

4. Žalobca k svojmu návrhu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Kúpnopredajná smluva č.d. XXXX/XX,
Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXX, Rozhodnutie Y. XXXX/

XX-X zo dňa 29.11.1977, Osvedčenie o dedičstve XXD/XXX/XXXX, D O. XX/XXXX zo dňa 25.02.2010,
Výpis z katastra nehnuteľností týkajúci sa parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, Informácie z katastrálnej
mapy, Potvrdenie obce X. B. - M. zo dňa 23.11.2018.

5. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

5.1 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.2 Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5.3 Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5.4 Podľa § 327 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326 .

5.5 Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5.6 Podľa § 329 ods.1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.5.7 Podľa § 336 ods.1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

6. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych
pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení

vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy

postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia
neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na
domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda
už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného

neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží
vždylentakýmspôsobom,abyneprimeranenenarušilhospodárskefunkciestrany,vočiktorejpredbežné
opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi

neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

7. Súd po preskúmaní návrhu s pripojenými prílohami dospel k záveru, že v danom prípade nie
sú dané dôvody na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Zistený skutkový

stav veci v čase rozhodovania súdu neodôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v
podanom návrhu neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že je
nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zákonná
úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak
sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené

kumulatívne. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, pretože žalobca neosvedčil dôvodnosť vzniku
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a taktiež neosvedčil to, že by mu bezprostredne
hrozila ujma a že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobe
nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa užívania označeného pozemku, ku ktorému žalovanému svedčí vlastnícke právo

podľa evidencie nehnuteľností. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, žalobca v podanom návrhu tvrdí, že uvedená nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve,
tieto tvrdenia preukazoval dôkazmi a to kúpnopredajnou zmluvou č.d. XXXX/XX zo dňa 27.11.1950 a
potvrdenímobceX.B.-M..Zobsahu Kúpnopredajnejzmluvymalsúdzapreukázané,že rodičiažalobcu
predmetnou zmluvou mali nadobudnúť aj priestor nachádzajúci sa pri dvore vo výmere asi 30-40 m2,

ktorý však v zmluve nebol bližšie špecifikovaný a podľa predmetnej zmluvy nebol ani pozemkovoknižne
prevedený (a to ani z pôvodného vlastníka na predávajúcu podľa zmluvy). Z obsahu potvrdenia Obce
X.Á. B. - M. žalobca preukazoval, že užíva nehnuteľnosť, ktorej sa navrhované neodkladné opatrenie
týka a to parcelu KN-E č. XX o výmere 57 m2 ( ktorej evidenčným vlastníkom je žalovaný ), a táto
predstavuje súčasť KN-C parc.č. XXX/X o výmere 70 m2, ku ktorej nie je založený LV. KN-C parc.č.

XXX/X je súčasťou dvora pri RD súp.č. XX vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že týmto preukázal
svoje vlastnícke právo, ktoré mal nadobudnúť vydržaním, neobstojí, nakoľko z predložených listín nie
zrejmé, že by mal byť vlastníkom celej parcely vlastnícky patriacej t.č. žalovanému, ku ktorej by mal
súd voči žalovanému v celom rozsahu zasiahnuť do jeho vlastníctva formou obmedzenia v užívaní jehonehnuteľnostinavrhovanýmspôsobom.Zlistuvlastníctvač.XXXXvyplýva,ževlastníkomnehnuteľnosti,
ktorej sa navrhované neodkladné opatrenie týka, je žalovaný. List vlastníctva je verejná listina (§ 69
ods. 3 katastrál. Zákona) a v zmysle § 205 C.s.p., listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich

právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. V súlade s ust. § 7 v spojení s §
70 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálnyzákon),saúdajevKNpovažujúzahodnoverné,akniejepreukázanýopak. Keďžejezrejmé,
že súčasný právny stav svedčí vlastnícky v prospech žalovaného, navrhované neodkladné opatrenie

nemôže vyriešiť situáciu žalobcu s konečnou platnosťou a tento sa svojich práv musí domáhať žalobou
vo veci samej. Z navrhovaného petitu neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca s mieni domáhať
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z návrhu však nie je zrejmé, či v časti alebo k celej dotknutej
nehnuteľnosti. Tým súd nemal osvedčený nárok žalobcu k celej dotknutej nehnuteľnosti.

8. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu ďalej odôvodňoval tým, že žalovaný napriek snahe žalobcu

dohodnúťsaavyporiadaťvlastníckeprávokspornémupozemku,sažalobcovineustálevyhrážafyzickou
likvidáciou jeho majetku a vyvíja psychický nátlak rôznou formou vyhrážok a kladením ultimát na
vyprataniepozemku.Súdmázato,žežalobcavpredmetnejvecinepreukázal,žemuvdôsledkukonania
žalovaného vzniká na jeho majetku vážna škoda alebo bezprostredne hrozí. Žalovaný ako právny
vlastník nehnuteľnosti sa domáha voči žalobcovi ochrany svojho vlastníckeho práva, nebolo preukázané

žiadnym relevantným spôsobom, napriek tvrdeným „vyhrážkam“, že by ich žalovaný splnil, či skutočne
mienil naplniť, t.j. o aký majetok žalobcu v ohrození by sa malo jednať. V zásade za účelom poskytnutia
efektívnej ochrany práv navrhovateľa neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez vyjadrenia
protistrany a bez nariadenia pojednávania, čím sa v zmysle zákona favorizuje procesná pozícia
navrhovateľov. Tým sa ale kladie dôraz na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť

návrhu, za obsah ktorej zodpovedá navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca
neosvedčil základné atribúty na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a

to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.