Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200902
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2718200902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A.

O., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
K. G., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XX, P. C. G. O., X.. XX.X.XXXX, V. L. H. P., o návrhu matky na úpravu
práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. A. O., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 25.6.2018,
pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. A. v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od 25.6.2018 vždy do

15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 25.6.2018 do 31.10.2018 v sume 330 eur súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Súd návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom zamieta.

Súd styk otca s mal. A. neupravuje, prípadný záujem otca v styku s maloletou sa bude realizovať len
za prítomnosti matky.

Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2018 domáhala, aby súd zveril mal. A. do jej
starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa 200 eur s účinnosťou od 1.5.2018 s povinnosťou platiť ho

vždy do 10. dňa v mesiaci, zakázať styk otca s dieťaťom.

2. Otec si neprevzal návrh s poučením a výzvou na vyjadrenie, a to ani na adrese uvedenej matkou ani
na adrese svojho trvalého bydliska H. P.. Z toho dôvodu mu súd predmetné listiny doručoval cestou
oznámenia na úradnej tabuli súdu v zmysle §106 ods. 1 písm. a) CSP. Otec sa k návrhu nevyjadril. Otec
sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, z toho dôvodu
súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle § 31 C.m.p.

3.Súdvykonaldokazovanievýsluchommatkyakolíznehoopatrovníka,rodnýmlistomdieťaťa,lustráciou
v Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov rodičov dieťaťa, pracovnou zmluvou matky, správou
kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:4.Mal.A.C.jedieťanarodenézdruhovskéhopomeru.Otecnebývasdieťaťomajehomatkouvspoločnej
domácnosti od 5.5.2018 ä v návrhu uvádzala matka dátum: 4.3.2018), kedy sa otec odsťahoval. Otec

na maloletú posiela výživné po 30 eur mesačne od augusta 2018 (zaplatil aj v októbri 2018), o dieťa sa
nezaujíma. A. nechodí do škôlky, počas pracovnej vyťaženosti matky starostlivosť o dieťa zabezpečuje
stará matka dieťaťa. Od januára 2019 plánuje dať dieťa do jaslí, kde by mala platiť okolo 250 eur
mesačne. Dieťa už nemá plienky. Podľa vyjadrenia matky má na dieťa mesačne výdavky 200 eur, ktorá
suma pokrýva 30 eur na kozmetiku, 70 eur na oblečenie, ostatok na stravu.

5. Matka je zamestnaná od 21.5.2018, najprv pracovala ako pomocná sila v kuchyni a mala netto
mesačný príjem cca 500 eur. Od septembra 2018 pracuje v inej firme na pracovnú zmluvu a tu má
netto mesačný príjem podľa jej tvrdenia vo výške 570 eur mesačne. Okrem toho matka poberá mesačne
rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa cca 230 eur mesačne. Iný príjem nemá. Okrem A.
nemá matka iné deti. Matka býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v 3 izbovom

byte, ktorý patrí jej rodičom. Matka uviedla, že rodičom prispieva mesačne na bývanie a stravu celkovo
sumu 200 eur. Matka má základné vzdelanie.

6. Matka k otcovi dieťaťa uviedla, že v čase ich spolužitia mal netto mesačný príjem cca 700 eur. Podľa
jej slov on nevlastní žiadne nehnuteľnosti, auto ani motorku, nemá iné deti okrem A..

7. Návrh na zákaz styku otca s dieťaťom odôvodnila tým, že otec sa o dieťa pol roka nezaujíma. Podľa
jej vyjadrenia však nemá problém stým, ak by bol styk otca s dieťaťom realizovaný za jej prítomnosti.
Návrh na zverenie jej dieťaťa a určenie výživného od 1.5.2018 , pričom návrh doručila súdu až 25.6.2018
odôvodnila tým, že to skôr nestihla, iný objektívny dôvod neuviedla.

8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec dieťaťa pracoval: a) v roku 2017 mal vo firme
TT-CONTROLS SLOVAKIA s.r.o. vymeriavacie základy: v 1/2017: 815,22 eur, v 2/2017: 818,37 eur,
3/2017: 859,73 eur, v4/2017: 838,33 eur, v 5/2017: 912,19 eur, v 6/2017: 936,69 eur, v 7/2017: 940,05
eur, v 8/2017: 1227,23 eur, v 9/2017: 1024,97 eur, v 10/2017: 968,03 eur, v 11/2017: 977,40 eur, v

12/2017: 692,69 eur. b) v období 1/2018 - 5/2018 vo firme Eismann Automotive Slovensko s.r.o. a
mal tu vymeriavacie základy v 1/2018: 194,12 eur, v 2/2018: 879 eur, v 3/2018: 825,25 eur, v 4/2018:
1176,27 eur, v 5/2018: 397,27 eur; c) od 17.7.2018 vo firme TT-CONTROLS SLOVAKIA s.r.o. a mal tu
vymeriavací základ v 7/2018 v sume 486,54 eur, v 8/2018: 937,41 eur.

9. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že prešetrili domácnosť matky a zistili, že v starostlivosti o
dieťa neboli u matky zistené žiadne nedostatky. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť dieťa matke, otcovi
určiť výživné primerané potrebám dieťaťa a možnostiam, schopnostiam otca.

10. Lustráciou v registri obyvateľov SR mal súd preukázané, že otec nemá okrem A. žiadne iné maloleté

deti.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.14. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na

jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní
dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma
rodičmi.

22. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho

vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

23.Vykonanýmdokazovanímmalsúdobjektívnepreukázané,ženávrhmatkyjepodanýdôvodne,keďže

matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti od mája 2018, na výživu maloletej jej otec prispieva až
od augusta 2018 po 30 eur mesačne , otec sa inak o dieťa nezaujíma. S A. sa otec nestretáva, nejaví o
ňu žiadny záujem. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, súd B.
A. do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 25.6.2018, kedy bol súdu doručený návrh na súd ( a nie
od 1.5.2018, ako žiadala matka). Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať

jeho majetok, lebo súd v konaní nezistil, že by bol otec obmedzený či pozbavený svojich rodičovských
práv. Súd určil tiež výživné od 25.6.2018, lebo matka ničím nepreukázala žiadny objektívny dôvod, ktorý
by jej bránil podať si návrh skôr. Súd mal preukázané, že matka má netto mesačný príjem cca 800 eur
(u zamestnávateľa cca 570 eur + rodičovský príspevok + rodinné prídavky na dieťa spolu 230 eur). Iný
príjem nemá. Žije v jednej domácnosti s rodičmi, ktorým mesačne prispieva sumou 200 eur. Tvrdenia

matky, že má mesačné výdavky na dieťa len na oblečenie 70 eur a kozmetiku 30 eur súd vyhodnotil ako
nepravdivé vychádzajú z toho, že dieťa je stále v domácom prostredí, do jaslí nechodí, nemá žiadne
zdravotné problémy pr. atypický ekzém, s čím bývajú zvýšené výdavky na krémy. Pokiaľ by matka reálne
takúto sumu 100 eur používala mesačne pre dieťa na kozmetiku a oblečenie, súd kvalifikuje potom tentojej výdavok ako nehospodárny a účelový a berie ohľad na fakt, že rodič by nemal „učiť žiť dieťa nad
svoje vlastné pomery“. Preto si súd vyhodnotil ako dôvodný mesačný výdavok na dieťa len v sume 100
eur mesačne vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré už nie je plienkové.

24. Pri zisťovaní pomerov otca súd obligatórne aplikoval vyšetrovaciu zásadu typickú pre Civilné
mimosporové konanie, keďže otec si zásielky súdu na dresu svojho trvalého bydliska nepreberal. Súd
zistil, že otec nemá okrem mal. A.Z.T. vyživovaciu povinnosť k inému dieťaťu. Súd mal preukázané, že
otec je zamestnaný, minimálne od roku 2017, pričom mal v priemere brutto vymeriavací základ v roku

2017: 917,575 eur a v období január až máj/2018, júl a august 2018 brutto 699 eur. Z týchto súd odpočítal
odvody v priemere 200 eur a zistil priemerný čistý príjem otca za rok 2017 vo výške 717,57 eur mesačne
a v roku 2018 v priemere netto 500 eur ( 499,40 eur, zaokrúhlene 500). Z takto zistených súm súd u otca
aj vychádzal. Súd pri určovaní výšky výživného posudzuje nie len schopnosti povinného rodiča, ale aj
možnosti. Súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe počítať výživné pri veku mal.
A. ako 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu vydeliť počtom maloletých detí, ktoré sú na otca výživou

odkázané. Súd vychádzal z príjmu 717,57 eur u otca. 20% z 717,57 eur predstavuje sumu 143,50 eur.
Ďalej súd prihliadal na vek dieťaťa ( nemá ani 3 roky) a fakt, že 20% sa počíta z čistého príjmu otca po
celé obdobie veku dieťaťa od narodenia do ukončenia základnej školy. Teda vzhľadom aj na vek dieťaťa
a predpokladané objektívne výdavky na dieťa súd určil matke výživné vo výške 100 eur mesačne. V
konečnom dôsledku ak by vychádzal z otcovho netto príjmu 500 eur, 20% z toho predstavuje tiež sumu

100 eur mesačne.

25. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 25.6.2018, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 25.6.2018 do 31.10.2018 ( lebo súd rozhoduje 25.10., t.j. po 15. tom dni v mesiaci) vo výške
330 eur ( výpočet: za 6 dní mesiaca jún 2018: 6/30 x 100 = 20 eur. Za mesiace 7/2018 až 10/2018: 4 x

100 eur. 20 eur +400 eur = 420 eur. Od sumy 420 eur súd odrátal sumu zaplatenú otcom ako výživné
90 eur ä3 x 30 eur). T.j. 420-90 = 330 eur). Súd povolil otcovi splácať nedoplatok v mesačných splátkach
po 30 eur splatných spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného
platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe
povoliť splátky najviac na domu 36 mesiacov. Súd záverom dodáva, že otcovi ale nič nebráni vyplatiť

nedoplatok jednorázovo či vo vyšších mesačných splátkach.

26. Súd zamietol návrh matky na zakázanie styku otca s dieťaťom, lebo neuviedla žiadny objektívny
rozumný argument, o ktorý by oprela svoj návrh. Skutočnosť, že otec sa pol roka o dieťa nezaujímal nie
je dôvodom, preto by súd otcovi mal styk zakázať. Obaja rodičia majú rovnaké povinnosti, ale i práva

a otec svojich rodičovských práv doposiaľ pozbavený nebol. Druhým dôvodom, prečo súd v tejto časti
návrh matky zamietol je ten, že samotná matka pripustila styk otca s dieťaťom za jej osobnej prítomnosti.
Z toho si súd len potvrdil, že zákaz styku nie je na mieste.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa nateraz už dlhší čas o dieťa nezaujíma, dieťa nenavštevuje,

súd nateraz styk otca s dieťaťom v rámci petitu neupravil s výhradou, že v prípade záujmu styku otca sa
bude realizovať za prítomnosti matky. Súd necháva na dispozícii rodičov do budúcna, či sa budú vedieť
dohodnúť a pokiaľ nie, nič im nebráni si podať osobitný návrh na úpravu styku, ak otec záujem o styk
prejaví a dohoda s matkou nebude možná.

28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie
vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55
zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.