Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310217649
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2310217649.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: ALLBA, spol. s r. o., so sídlom Hlavná 45, Šaľa,
IČO: 36 518 859, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s. r. o.,
so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: S. Y., M. M. E. X, I., pôvodne podnikajúci pod obchodným
menom S. Y., K. A., s miestom podnikania M. M. E. X, I., IČO: 41 830 784, zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária Mgr. Šiagyová, s. r. o., so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, o zaplatenie 2.525,12 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.mája 2017,
č.k. 8C/342/2010-511, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 1.605,63 eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.605,63 eur od 16.10.2010
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 27,2%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 2.525,12
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.525,12 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb., ako aj
§ 107 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď dospel k záveru, že nájomná
zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 1.1.2007,
týkajúcasanebytovýchpriestorovvbudovefirmyALLBA,spol.sr.o.,naul.Hlavná45,Šaľa,jeabsolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko predmet nájmu je v zmluve špecifikovaný nejasne, neurčite, keď

chýba presná špecifikácia nebytového priestoru spolu s jeho rozlohou tak, aby sa stal nezameniteľným s
iným priestorom. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosť žalobcu užíval do 30.6.2010,
z čoho vyplýva, že tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď napriek užívaniu nehnuteľnosti
za toto žalobcovi neplatil. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohatil tým, že nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcu užíval do 30.6.2010 a je povinný bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Z dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaný do príjmových dokladov, ktoré vo fotokópii predložil súdu, dopísal
mesiace, za ktoré mal uhradiť nájom. Z originálov však vyplýva, že mesiace boli dopisované a že

žalovanýmpredloženépríjmovédokladysúdoplatkamiknájmuzapredchádzajúcemesiace.Zaužívanie
nehnuteľnosti za obdobie od januára 2010 do 30.6.2010 je žalovaný žalobcovi dlžný sumu 685,06 eur.
Čo sa týka služieb spojených s užívaním nehnuteľností, v zmluve bolo uvedené, že žalovaný je povinný
ich uhradiť do siedmych dní odo dňa doručenia faktúry od prenajímateľa. Z faktúr pripojených v spisejednoznačne vyplýva, že žalovaný uvedené faktúry prevzal, o čom svedčia jeho podpisy na faktúrach,
resp. podacie lístky o doručení zásielky. Spotreba plynu sa vypočítala na základe odpočtu z plynomeru
a to tým spôsobom, že sa vypočítala percentuálne podlahová plocha užívaná žalovaným a podľa toho

sa rozpočítala spotreba plynu. Od roku 2009 sa spotreba uvádza v m3 a účtuje sa v kWh. Prepočet m3
na kWh sa vypočítava podľa vzorca 1,009 x 10,55 = kWh. Spotreba plynu v roku 2008 činila 3.210,67
eur x 5,91% (spotreba na miestnosť č. 210) = 189,75 eur. V roku 2009 spotreba plynu činila 4.039,11
eur x 5,91% (spotreba na miestnosť č. 210) = 238,71 eur. V roku 2010 do 30.6.2010 bola spotreba
1.914,07 eur x 5,91% (spotreba na miestnosť) = 113,12 eur. 1.914,07 eur predstavuje celkové ročné

náklady na celú budovu. Spotreba vody je daná paušálnou mesačnou sumou účtovaná na jednu osobu.
Ačko bar má vlastný merač, kde sa odpíše spotreba a vyúčtuje sa. Vodné, stočné skutočné náklady v
eurách vydelené počtom miestností, je priemerná spotreba na jednu miestnosť v eurách. Od ročných
nákladov boli odrátané náklady vyúčtované nájomcovi Ačko bar, v ktorom bare sú účtované náklady
podľa odpočtu, nakoľko miestnosť je vybavená vodomerom. V roku 2008 bola celková spotreba 965,77
eur z toho spotreba na Ačko bar je 392,39 eur. Spotreba na jednu miestnosť činí 44,10 eur. V roku

2009 spotreba na jednu miestnosť činí 43,50 eur a do 30.6.2010 spotreba na jednu miestnosť je 23,40
eur. Spôsob výpočtu elektrickej energie sa vypočítava na každú miestnosť, nakoľko každá miestnosť
má vlastný elektromer, ku ktorému má každý nájomca prístup. Z elektromera je odpísaná spotreba
a vypočíta sa rozdiel medzi počiatočným a konečným stavom. Spotrebovaná elektrická energia bola
žalobcom fakturovaná kvartálne. K 31.3.2008 bola spotreba 138,14 eur, k 31.12.2008 bola spotreba

168,61 eur, k 31.3.2009 je spotreba 139,13 eur, k 30.6.2009 je spotreba 62,55 eur, k 30.9.2009 je
spotreba49,86eur,k31.12.2009jespotreba154,71eur.Vroku2010do31.3.2010činilotosumu159,83
eur a k 30.6.2010 to činilo u žalovaného 61,44 eur. Spôsob výpočtu komunálneho odpadu sa vyúčtoval
na základe ročného výmeru z Mestského úradu I., na základe ktorého je vypočítaná pomerná časť na
jeden mesiac a jedného nájomníka. Ačko bar mal účtovanú vyššiu čiastku oproti ostatným nájomcom.

Komunálny odpad k 31.3.2008 činil 8,46 eur, k 31.12.2008 činil 11,05 eur. V každom štvrťroku roku 2009
činil 13,65 eur. V roku 2010 do 31.3.2010 bolo žalovanému účtované 13,47 eur, k 30.6.2010 taktiež
13,47 eur. Celková spotreba energií nebytového priestoru č. 210 za rok 2008 činila 538,03 eur; za rok
2009 činila 743,06 eur; a do 30.6.2010 činila 384,73 eur. Rozdiely medzi spotrebovanou energiou a
účtovnou energiou žalovaným nekorešpondujú z dôvodu odlišných termínov odpočtov. Odpočty boli

robené vždy posledného dňa príslušného kvartálu. Rozdiely v celkovej cene za vyúčtované energie
zohľadňujú náklady na údržbu prevádzky kotolne, revízie elektrických a plynových rozvodov a zariadení.
Súd sa tiež zaoberal uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorú vyhodnotil ako
nedôvodnú. V konaní bolo preukázané, že ani jedna zo strán nevedela o tom, že zmluvu, ktorú uzavreli je
absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa zmluvy, ktorú uzavreli, sa riadili, na základe nej si aj plnili.

Na základe zmluvy bola podaná aj žaloba. Až v odpore proti vydanému platobnému rozkazu je uvedené,
že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Teda až doručením odporu sa žalobca dozvedel
o absolútnej neplatnosti a začala mu plynúť subjektívna premlčacia doba. V tej dobe si však svoj nárok
už uplatnil na súde, a preto treba na daný prípad aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. Pre
určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka

je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo, inak povedané, aby
bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom od ktorého sa
začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu
z bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11.12.2008

sp. zn. 33 Odo 1136/2006). Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
kedy k zisteniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa teda plnenie poskytuje po častiach,
objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To
znamená, že každá z čiastkových plnení má svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a
samostatne sa aj posudzuje (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14.12.2006 sp. zn. 33 Odo 52/2005). Je

nespochybniteľné, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil, pričom toho obohatenie spočíva v užívaní
nehnuteľnosti od 1.1.2010 do 30.6.2010 a tiež v tom, že žalobca žalovanému poskytoval služby spojené
s užívaním nehnuteľnosti od 8.4.2008 do 30.6.2010, za ktoré žalovaný nezaplatil. Z vyššie uvedených
rozhodnutí vyplýva, že premlčacia doba sa počíta od vzniku plnenia a nie ako sa žalovaná strana mylne
domnieva od uzavretia nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá 1.1.2007. Na daný prípad ako už bolo

uvedenésavzťahujetrojročnáobjektívnalehota.Žalobabolapodanádňa9.9.2010,tedanemohlodôjsťk
premlčaniu práva z bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, nakoľko žalobca si uplatňoval
právoodjanuáradojúna2010.Čosatýkaslužiebzaužívanienehnuteľnosti,anitunedošlokpremlčaniu,
nakoľko premlčané by boli pohľadávky pred 8. septembrom 2007 a žalobca si uplatňoval nároky z faktúrod 8.4.2008 a neskôr. Úrok z omeškania bol stranou žalobcu uplatňovaný od doručenia žaloby žalovanej
strane. Súd priznal strane žalobcu tento úrok pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. V čase
vzniku omeškania bola aktuálna sadzba úrokov z omeškania stanovená podľa § 369 ods. 2 a § 369 a)

Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2012 Z.z. v spojení ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky zvýšená o 8 percentuálnych bodov. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal 100% náhrady trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie správne
prevzal názor odvolacieho súdu, ako aj názor odvolateľa o absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
avšak ďalej sa vo vypravení svojho odôvodnenia zaoberal iba z opatrnosti vznesenou námietkou
žalovaného o premlčaní uplatneného nároku, vôbec sa však nezaoberal skutkovým stavom a teda tým,

aká pohľadávka z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vôbec žalobcovi vznikla, ďalej tiež neustálil
začatie plynutia premlčacích lehôt pre jednotlivé nároky zo žalobcom uplatneného nároku, a na dôvažok
sa vôbec nevysporiadal s preukázaným tvrdením žalovaného o vykonaní úhrady celkom vo výške
1.290 eur v roku 2010. Žalobca sa žiadnym spôsobom po doručení zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Trnave zo dňa 14.6.2016 k návrhu nevyjadril, neprodukoval žiadne prostriedky procesného

útoku na unesenie svojho dôkazného bremena o existencii nároku z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia a jeho splatnosti. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len striktne konštatoval, že žalobcovi
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to za január až jún 2010 z neuhradeného nájmu
nebytového priestoru a za obdobie od 8.4.2008 do 30.6.2010 z neuhradených služieb spojených s
užívaním nebytového priestoru. Súd však podľa názoru odvolateľa sa dostatočne dôkladne nezaoberal

existenciou samotnej pohľadávky, ani okamihom jej vzniku, neustálil, ktorým dňom podľa jeho názoru
vznikli pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia sa, teda kedy sa žalovaný vlastne na úkor žalobcu
skutočne obohatil. Súd priznal žalobcovi uplatnenú pohľadávku výlučne na základe predložených
účtovných dokladov, a to faktúr špecifikovaných v bode 8 odôvodnenia bez toho, aby žiadal od žalobcu
preukázaniedodanieposkytnutýchslužieb,ktorébyhovôbecoprávnilinavystavenietakýchtoúčtovných

dokladov. Namietol, že žalobca si doručenou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nájmu za mesiace
január až jún 2010, avšak v tomto období si uplatnil aj nárok zo zmluvy (absolútne neplatnej) za mesiac
jún 2010, v ktorom mesiaci žalovaný nebytový priestor neužíval, z ktorého dôvodu sa v tomto období
nemohol na úkor žalobcu obohatiť. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 5 konštatuje prijatie
peňažného plnenia vo výške 690 eur, pričom v skutočnosti podľa predložených príjmových dokladov

uhradil žalovaný žalobcovi čiastku vo výške 1.290 eur. Zotrval na argumentácii, že žalobca v konaní
neuniesolsvojedôkaznébremenooodôvodnenostiaoprávnenostivýškyvyúčtovanýchplatiebzaslužby
spojené s užívaním priestoru, nakoľko priestor nebol vybavený zákonnými meračmi na spotrebu a táto
spotreba sa ani nikdy za prítomnosti žalovaného neodpočítala tak, aby bola podkladom pre korektné
rozúčtovanie spotrebovaných energií, z ktorého dôvodu neuniesol svoje dôkazné bremeno o skutočnom

bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v skutočnej spotrebe za dodané energie.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že súd správne kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá právna kvalifikácia ani nebola medzi stranami

sporná, a správnosť ktorej právnej kvalifikácie potvrdil už aj odvolací súd vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia majúceho základ
v užívaní nebytového priestoru žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu rozdelil jednak na nárok na
peňažnú náhradu za samotné užívanie nebytového priestoru a jednak na nárok za peňažnú náhradu za
používanie služieb spojených s užívaním tohto nebytového priestoru, pričom v oboch prípadoch celkom

jasne, zrozumiteľne a logicky odôvodnil spôsob určenia, resp. výpočtu tejto peňažnej náhrady. Odvolacie
námietky žalovaného spočívajúce v jeho tvrdení, že v konaní nebolo preukázané užívanie týchto služieb
žalovaným a rozsah tohto užívania, preto nemôže obstáť a nie sú dôvodné. Pokiaľ žalovaný v konaní
tvrdil, že žalobcovi pohľadávku, resp. jej časť v priebehu roku 2010 uhrádzal, niesol v celom rozsahu
aj dôkazné bremeno tohto tvrdenia, pričom ho neuniesol. Súd prvej inštancie taktiež podrobne spolu

s výkladom o premlčateľnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak v subjektívnej, ako i
v objektívnej lehote určil, kedy žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol, pričom
vznik tohto nároku opäť kategorizoval i s uvedením konkrétnych termínov tak pre prípad bezdôvodnéhoobohatenia spočívajúceho v samotnom užívaní nebytového priestoru, ako i bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v čerpaní služieb spojených s užívaním nebytového priestoru.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní po čiastočnom zopakovaní dokazovania, preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

6.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.8C/342/2010jezaplatenie2.525,12
eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené.

8. Medzi účastníkmi bola dňa 1.1.2007 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca ako
prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory v budove firmy ALLBA, spol. s
r. o., na Hlavne ul. č. 45, Šaľa, s predmetom činnosti grafické štúdio. Na základe uzatvorenej zmluvy

žalovaný predmetné nebytové priestory užíval do 30.6.2010. Skutočné ukončenie užívania nebytových
priestorov začal žalovaný spochybňovať až v rámci odvolacieho konania, pričom svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nedoložil ani nenavrhol dôkazy na jeho preukázanie, teda súd prvej inštancie správne
vychádzal z toho, že žalovaný nebytové priestory užíval do 30.6.2010.

9. Súd prvej inštancie správne posúdil uzatvorenú nájomnú zmluvu ako neplatnú pre rozpor s
ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov vzhľadom na
nepresnú špecifikáciu predmetu nájmu, pričom v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku a taktiež dodáva, že neplatnosť uzatvorenej nájomnej zmluvy nebola medzi
stranami sporná.

10. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám
(§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu,
na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezvodným obohatením; ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

11. Výšku peňažnej náhrady, ktorá sa má poskytnúť, nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktoré by
žalobcovi vznikol nároku v prípade, že by medzi ním a žalovaným bola uzavretá platná zmluva. Princípu
vyjadrenému ustanovením § 458 ods. 1 OZ, pokiaľ ide o rozsah vydania, plne zodpovedá záver, že výška
peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených materiálových nákladov na úkony rovnakého

druhuvdanommiesteačase,pričompokiaľideocenu(náklady)regulovanú,nemôžepresiahnuťčiastku
obmedzenú právnymi predpismi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.3.2003, sp. zn.
29 Odo 622/2002).

12. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak z dôvodu,

že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu a jednak z dôvodu, že mu spolu s
užívaním predmetných nehnuteľností boli poskytované služby.

13. Výška mesačnej odplaty za užívanie nebytového priestoru nebola medzi účastníkmi sporná, keď
táto vyplývala jednak z uzatvorenej zmluvy medzi nimi, ktorá však bola absolútne neplatná, a jednak z

vykonaného dokazovania tak pred súdom prvej inštancie, ako i odvolacím súdom vyplynulo, že výška
tejto náhrady požadovaná žalobcom bola nižšia ako obvyklá cena vynaložených nákladov v danom
mieste a čase. Bolo možné teda uzavrieť, že žalovaný sa užívaním nebytových priestorov voči žalobcovi
obohatil mesačne o sumu 116,18 eur.14. Žalobca opakovane v konaní špecifikoval, ako dospel k dlžnej sume titulom užívania nebytového
priestoru zo strany žalovaného bez právneho dôvodu (vo výške 685,06 eur), keď uviedol, že ide o

doplatok za mesiac január 2010 vo výške 106,16 eur a úhrady za mesiace 2-6/2010 vo výške 116,18 eur.

15. Námietku žalovaného ohľadne úhrady sumy 1.290 eur v období roka 2010 súd považoval za
nedôvodnú, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedenú sumu v tomto období žalovaný
žalobcovi uhradil, žalobca však uvedenú úhradu rozpočítal na skôr splatné dlžné sumy tak, ako je

uvedené na č.l. 303, nakoľko z originálov príjmových dokladov vyplynulo, že žalovaný neurčil, ktorý jeho
dlh má byť zaplatený, ale na uvedených doplatkoch je uvedené, že má ísť len o dlh na nájme, doplatok
nájmu bez bližšej špecifikácie. Žalobca teda postupoval v súlade s ust. § 566 OZ a čiastočné úhrady
započítal na skôr splatné dlhy žalovaného.

16. Iná bola situácia však ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za poskytnuté služby

v spojení s užívaním nebytového priestoru. Žalobcovi vzniklo právo na uvedenú peňažnú náhradu za
skutočne poskytnuté a preukázané služby žalovanému, pričom výpočet ich výšky nie je možné nahradiť
dojednaným spôsobom výpočtu vyplývajúcim z uzatvorenej zmluvy, ktorá je absolútne neplatným
právnym úkonom, ale je potrebné vychádzať a preukázať zo skutočne dodaných služieb, pretože len na
peňažnú náhradu za skutočne dodané služby vzniklo žalobcovi právo.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že spotreba vodného a stočného bola rozpočítavaná
podľa počtu osôb užívajúcich predmetný nebytový priestor v pomere s počtom osôb užívajúcich celú
budovu. Rovnako spotreba zemného plynu v súvislosti s vykurovaním nebytového priestoru bola
vypočítaná s ohľadom na prenajatú plochu nebytového priestoru. Spotreba plynu sa vypočítala na

základe odpočtu plynomeru a interne sa vypočítal rozdiel medzi počiatočným a konečným stavom
a vzniknutý rozdiel sa vynásobil prislúchajúcim percentuálnym podielom prenajatej plochy. Spôsob
výpočtu komunálneho odpadu sa vyúčtoval na základe ročného výmeru, z ktorého bola vypočítaná
pomerná časť na jeden mesiac a jedného nájomníka. Pre vyúčtovanie spotreby elektrickej energie bol
smerodajný údaj na podružnom merači, ktorý sa nachádzal v nebytovom priestore užívanom žalovaným,

a ktorý meral výlučne žalovaným spotrebované elektrickej energie, ktoré bolo žalovanému následne
riadne vyfakturované.

18. Z vyššie uvedených dôvodov bol odvolací súd toho názoru, že žalobca jednoznačne preukázal
len dodanie elektrickej energie žalovanému, keď sa vychádzalo zo skutočne spotrebovanej elektrickej

energie žalovaným s prihliadnutím na údaje z podružného merača nachádzajúceho sa v predmetných
nebytových priestoroch. Vzhľadom na to vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom poskytnutej a spotrebovanej elektrickej energie v celkovej výške 934,26 eur (vychádzajúc z
vystavených faktúr na č.l. 16-23 s prihliadnutím na čiastočnú úhradu vo výške 13,69 eur).

19. S prihliadnutím na uvedené vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 685,06 eur titulom užívania
nebytového priestoru bez právneho dôvodu, ako aj nárok na zaplatenie 920,57 eur titulom poskytnutia
a spotrebovania elektrickej energie.

20. Súd prvej inštancie nesprávne žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zmysle ust. §

369 Obchodného zákonníka, keď v danom prípade sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, a teda bolo
dôvodným o úrokoch z omeškania rozhodovať v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 6% z
dlžnej sumy odo dňa požadovaného žalobcom - 16.10.2010, kedy bol žalovaný už celkom nepochybne
v omeškaní.

21. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku odvolateľa týkajúcu sa premlčania nároku žalobcu.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nepremlčaní uplatneného nároku žalobcu. K veci
odvolací súd len dodáva, že pre začiatok behu objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak je poskytované plnenie bez právneho

dôvodu postupne po čiastkach, objektívna premlčacia doba začína bežať u každej z nich zvlášť v
okamihu, kedy k plneniu došlo. Pre plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosťsa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade nie je podstatná rozhodujúca okolnosť,
kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z obsahu

spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa v prejednávanej veci dozvedel o tom, že žalovaný sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil až na základe doručenia odporu žalovaného proti platobnému
rozkazu, v ktorom žalovaný namietol absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že
subjektívna dvojročná premlčacia lehota doposiaľ žalobcovi neuplynula, a rovnako neuplynula trojročná
objektívna premlčacia lehota od poskytnutí jednotlivých konkrétnych plnení, a teda nárok žalobcu nie

je premlčaný.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23.Onárokunanáhradutrovtohtokonania(prvoinštančnéhoiodvolacieho)odvolacísúdrozhodolpodľa

§ 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v
pomere 63,6% (úspech v časti zaplatenia 1.605,63 eur oproti uplatnenej sume 2.525,12 eur), neúspešný
bol v pomere 36,4%, vzhľadom na čo mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 27,2%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).