Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205427
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8217205427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. C., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XX, o zaplatenie
1.754,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/94/2017-61
z 13.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách
konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.348,59 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.7.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 48 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe zmluvy
uzavretej dňa 17.6.2015, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo

výške 2.000,- eur, pričom žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver spolu s úrokom dohodnutým
spôsobom. Predmetná zmluva podľa súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o výške splátok istiny, úrokov,
ktoré mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška mesačnej
splátky, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky,
ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Zo zmluvy má byť
zrejmáokreminéhovýškasplátkyistiny,výškasplátkyúrokovavýškasplátkypoplatkov,pričomuvedená

skutočnosť nevyplýva ani z Obchodných podmienok. Súd v tomto poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 31. 03. 2016, sp. zn. 20Co/50/2015 a rozhodnutie Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 24Csp/16/2016, v ktorom sa súdy vysporiadali aj s otázkou nepriameho účinku smernice. Uvedené
nedostatky náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods.
1 písm. b) sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
súčasne poukázal na to, že zo zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom bola stanovená výška celkovej
čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.295,68 eur (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona). Táto suma

nezodpovedá násobku výšky splátky s počtom dojednaných splátok aj s odkazom na § 2 písm. g)
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu nezodpovedá princípu transparentnosti, ak
priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytnuté priehľadné informácie o úvere bez použitia kalkulačky,
využitia matematických operácií a nezrozumiteľných údajov, z ktorých nie je zrejmá výška splátky, pokiaľna jednej strane v zmluve žalobca uvádza, že splátka bola v sume 29,96 eur, v prehľade splácania
uvádza inú sumu splátky 30,69 eur, jednotlivé položky, z ktorých pozostáva splátka, atď. Naviac pokiaľ
ide o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zrejmé, akým spôsobom mala byť do tejto

sumy zarátaná, nakoľko v bode 2.5 zmluvy uvádza, že zaplatený poplatok vráti žalovanému po splnení
tam uvedených podmienok. Uvedené náležitosti sa následne premietajú aj do výpočtu RPMN. Pokiaľ nie
sú vstupné údaje pre výpočet RPMN náležite zadané, môže to viesť k nesprávnemu uvedeniu RPMN.
Keďženeuvedenie,resp.netransparentnéuvedenietýchtonáležitostívzmluveoúveremôžespochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, súd považoval v zmysle ustanovenia § 11 ods.

1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom 2.000,- eur a žalovaným
zaplatenou sumou 651,41 eur, t.j. sumu 1.348,59 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca požadoval
priznať úrok z omeškania. Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi zosplatnený úver
v lehote ním stanovenej vo výzve na predčasné splatenie úveru, t.j. 27.7.2017, dostal sa nasledujúcim
dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu na
zaplatenie úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi priznal v konaní o jeho žalobe o zaplatenie len pomernú časť náhrady
trov konania voči žalovanému, nakoľko bol úspešný v podiele 74 % (1.348,59 eur z požadovanej sumy

1.813,24 eur (1.754,01 eur + 58,58 eur + 0,65 eur) a neúspešný v podiele 26 %, preto mu prináleží
náhrada trov konania v rozsahu 48 %.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a

žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

4. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že pokiaľ ide o chýbajúcu náležitosť v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z., konštatuje, že konečná splatnosť úveru je uvedená v čl. 1.2. zmluvy, a to dátumom
12.6.2024.

6. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, konštatuje, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP) a niektoré z náležitostí, ktoré má
v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o
úvere, pričom ďalšie sa nachádzajú v OP alebo VOP. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké
asúurčenétermínomsplatnostianuitnejsplátky.Uvedenéplatíajpreúdajovýškesplátky.Informáciu,že

splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok
na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania
informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuitná splátka sa nemení počas celej doby splácania dlhu a skladá
sa zo splátky istiny a splátky úroku.

7. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES
z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS, v spojení
s článkom 3 písm. m) tejto Smernice, pričom tento čl. 10 ods. 1, 2 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené

v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zároveň čl.
10 ods. 2 písm. h) citovanej Smernice treba vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22
ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave. Zároveň čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48/ES treba vykladať tak, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok.8. Je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V
tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a žiadny spotrebiteľ nemôže mať

pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Aj zo stanoviska NBS vydaného v
súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej vyplýva, že nemožno podľa Smernice č. 2008/48/ES žiadať presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, t.j. fakticky požiadavku na rozpis splátok po častiach.

9. K tvrdeniu súdu, že zo zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom bola stanovená výška celkovej
čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.295,68 eur (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona) a táto suma
nezodpovedá násobku výšky splátky s počtom dojednaných splátok aj s odkazom § 2 písm. g) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, konštatuje, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu
splátok (108) a výšky splátok (29,96 eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (60,- eur) t.j. 3.295,68
eur. Uvedené je v súlade s § 2 ods. g) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého poistenie sa zarátava

do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Žalobca poskytuje
úvery aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda poistné nebolo povinné, a
teda správne nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa. Súd do celkových nákladov
započítaval aj poistné, čo je v rozpore so zákonom a na základe uvedeného dospel k nesprávnemu
záveru,žesumacelkovýchnákladovjevzmluveuvedenánesprávne.VzhľadomnatoRPMNjevzmluve

uvedená správne.

10. K tvrdeniu súdu, že na jednej strane žalobca uvádza, že splátka bola v sume 29,96 eur, v prehľade
splácania uvádza inú sumu splátky 30,69 eur, jednotlivé položky, z ktorých pozostáva splátka, atď.,
konštatuje, že splátka úveru 29,96 eur zahŕňa splátku istiny a úroku, poistné je platbou naviac, ktorú si

klient môže zvoliť. Vzhľadom na uvedené je výška splátky 29,96 eur v zmluve uvedená správne, avšak v
prehľade splácania je výška úhrady uvedená vo výške 30,69 eur, nakoľko úhrada zahŕňa splátku úveru
(29,96 eur) a poistné (0,73 eur).

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto
výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom

konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Vo vzťahu k preskúmavanej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie treba konštatovať, že súd
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho rozhodnutie je vecne správne, aj keď nie
je nevyhnutne možné súhlasiť so všetkými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, čo však nemení nič na vecnej správnosti tohto rozhodnutia.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy medzi sporovými stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,g)celkovúvýškuakonkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) (§ 11 ods. 1

písm. b) citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch).

16. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady,
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek dlhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti sozmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,

aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (§ 2 písm. g) zákona č.
129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy).

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, a to 17.6.2015, ktorej predmetom bol úver vo výške 2.000,- eur, bezúčelový s
úrokovou sadzbou 11,50 % ročne, ktorý bližšie popísal vo svojich skutkových zisteniach aj súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ide teda nepochybne o spotrebiteľský úver a vzťah medzi
sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľského charakteru.

19. Správne súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a
napokon dospel k záveru o tom, že predmetný úver treba považovať za úver, ktorý je bez úrokov a bez
poplatkov. Treba však konštatovať, že špecifikácia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je zakotvená v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v danom znení.

20. V zhode so súdom prvej inštancie totiž aj odvolací súd súhlasí so záverom, že predmetná úverová
zmluva neobsahuje povinnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
totiž detailnú špecifikáciu obsahujúcu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Predmetná úverová zmluva síce obsahuje údaj o výške anuitnej splátky, o termíne jej splatnosti
(13.7.2015), počet anuitných splátok v počte 108, ako aj periodicitu splatnosti anuitnej splátky, a to k
12. dňu kalendárneho mesiaca, ako aj splatnosť úveru k 12.6.2024, avšak je zrejmé, že tieto údaje

a informácie nekorešpondujú so znením ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého (v zmysle vyššie uvedeného) sa vyžaduje detailná špecifikácia a rozčlenenie,
aká časť splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, pričom tento nedostatok v obsahu úverovej
zmluvy spája zákon v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona so sankciou spočívajúcou v
prezumpcii predmetného úveru ako úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

22. V tomto smere nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu spočívajúcou vo výklade čl. 10 ods.
1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES v súvislosti s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie pod č. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, pretože aj
právna doktrína (závery teoretikov, vrátane odborných článkov) upriamuje pozornosť súdov pri súčasnej

právnej úprave na nemožnosť priamej aplikácie tohto rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v
rozhodovacej činnosti súdov a pochopiteľne aj na nemožnosť priamej aplikácie uvedených článkov
Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES pokiaľ ide o reguláciu konkrétnych práv a
povinností sporových strán, ktoré sú fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

23. V tomto smere práve doktrína poukazuje na to, že smernice vydané Európskym parlamentov a
Radou ako zdroj komunitárneho práva nie sú priamo aplikovateľné na vnútroštátnu reguláciu práv a
povinností individuálnych subjektov (fyzických a právnických osôb) a účinok smernice možno dosiahnuťlen prostredníctvom tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho právneho poriadku, eventuálne aj v
súčinnosti s výkladom, ktorý prinášajú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

24. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. l) tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy)
sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani uvedeným eurokonformným výkladom uvedenej
smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp.zn.
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej (pozri k tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová nie je spôsobilý zmeniť
rozhodovaciu prax slovenských súdov, najpravo.sk, 21.12.2016).

25. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine.

26. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.

k) § 9 odsek 1 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase
vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

27. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a

iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase Smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

28. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná Smernica 2008/48/ES

z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

29. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má

význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .

30. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových

nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

31. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.

k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bolo aj suma, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a inýchpoplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá je predmetom
tohto konania uvedené náležitosti nespĺňa.

32. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd tiež poukazuje aj na
príspevok doc. JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať
sudca rozhodujúci konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o
spotrebiteľskom úvere by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom
nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie

v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku,
tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma
práva Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi
veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť
len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č.
129/2010,ktorýmsarozporodstráni.Domnievamsavšak,ževtomtoprípadebysudcanarazilnajednuz

hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

33. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a

odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou

a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.

1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

34. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá

taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).

2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:

a. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
b. odporoval by princípu právnej istoty,
c. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru

než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10

ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

35.VkontexteuvedenéhoakoajsozreteľomnaUznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je

tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní

nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať

aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

36. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa
27.3.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

37. Možno mať síce pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa toho, že
dôvodom pre určenie predmetného úveru ako bezúročného a bezpoplatného je absencia náležitosti
úverovej zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch (termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru), pretože konečná splatnosť úveru je uvedená v čl. 1.2. zmluvy
dátumom 12.6.2024. Celková výška úveru ( § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v

znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) je taktiež uvedená v bode 1.2 zmluvy.
Pochybnosti o správnosti RPMN súd prvej inštancie nevysvetlil( § 9 ods. 2, písm. k) cit. zákona ) Tieto
okolnosti však nič nemenia na principiálnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
určenie predmetného úveru za bezúročný a bezpoplatný na základe absencie náležitostí uvedených v
§ 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia predmetnej

úverovej zmluvy.

38. Správny je takto záver súdu prvej inštancie pokiaľ za týchto okolností nezohľadnil úroky a žiadny
z poplatkov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní pri ustálení celkovej sumy, ktorú má žalovaný
žalobcovi zaplatiť a vychádzal z toho, že na základe vyššie uvedených právnych záveroch (pri súčasnej

bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru) dlhuje žalovaný žalobcovi sumu 1.348,59 eur s príslušným úrokom
z omeškania od 28.7.2017 do zaplatenia.

39. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a so
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradutrovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).