Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202723
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318202723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.AnnouLisou,vprávnejvecižalobkýň:1/Y.K.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom Q. XXX/XXX, H. W. Z., prechodne bytom V. XX, L., 2/ Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XXX/XXX, H. W. Z., prechodne bytom V. XX, L., obe zastúpené JUDr. Evou Kákošovou, ul. 1. Mája
2049, Snina proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XXX, H. W. Z., o uloženie povinnosti
strpieť právo doživotného užívania domu taktou Humen

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade podali na tunajší súd dňa 29.06.2018 žalobu proti žalovanému, ktorou

sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti strpieť právo doživotného užívania bývania
žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade v rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na parcele
CKN XXXX a zapísanom na LV č. XXXX kat. územia H. W. Z.. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu
trov tohto konania. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že žalobkyne a žalovaný sú súrodenci, a teda
žalovaný je bratom žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade. Poukázali na to, že ich rodičia, t.j. neb.
E. T. a T. T. za svojho života uzavreli so žalovaným darovaciu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, ktorou darovali
žalovanémurodinnýdomsosúp.č.XXX,terazzapísanýnaLVč.XXXXkat.územiaH.W.Z..Predmetom

darovania bol len rodinný dom, a nie pozemok, na ktorom je dom postavený, keďže ten nebol v čase
daru vysporiadaný. Podľa článku II. darovacej zmluvy rodičia darovali žalovanému predmetný rodinný
dom s podmienkou dožitia v tomto dome darcom, teda rodičom, ale aj dožitia ich dcér, t.j. žalobkyne v
1. rade a žalobkyne v 2. rade. Uzavretím tejto darovacej zmluvy s takýmto obsahom sa teda žalovaný
zmluvne zaviazal rodičom aj žalobkyniam poskytnúť a strpieť doživotné bývanie a užívanie predmetu
daru, teda rodinného domu so súp. číslom XXX v obci H. W. Z.. Na uvedenej adrese majú žalobkyne
trvalý pobyt, majú tam doteraz podľa ich tvrdenia svoje osobné veci, nábytok, pričom mali aj v dome

vyčlenené dve izby s predsieňou na užívanie. Po smrti rodičov žalobkyňa v 1. rade odišla za prácou do
Č. C. a žalovaná v 2. rade odišla bývať k priateľovi do Y.. V roku 2017 nastali problémy, keď žalovaný
znemožnil vrátiť sa im do domu, v ktorom mali právo doživotného bývania. Z tohto dôvodu sa rozhodli pre
podanie tejto žaloby. Poukazovali pritom na to, že žalovaný touto darovacou zmluvou na seba prebral
vecné bremeno, a preto je povinný strpieť, aby užívali tento rodinný dom, čo je aj v súlade s §3 O.z.,
keď výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že aj keď darovacia
zmluva obsahuje zakotvenie podmienky, že obidve sestry majú právo dožiť v tomto rodinnom dome, tak
rodičia mali podmienku, že tak má byť v prípade, ak budú obidve sestry viesť riadny život, nebudú užívaťalkoholické nápoje, budú sa starať a prispievať na elektrinu, vodu a plyn alikvotnou časťou, a na údržbu
rodinného domu. Žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, že sestry z domu nevyhnal, odišli dobrovoľne,
nakoľko si neplnili svoje povinnosti. Už počas života rodičov sa správali v rozpore s dobrými mravmi,

míňali ich úspory, čo rodičia ťažko znášali.

3. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného
domu č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2, ako
to vyplýva z predloženého LV č. XXXX kat. územia H. W. Z.. Titulom nadobudnutia tohto rodinného

domu bola darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola zavkladovaná pokiaľ ide o nadobudnutie
vlastníckeho práva pod U./XXXX dňa XX.XX.XXXX.

4. Z darovacej zmluvy na č.l. XX, XX bolo zistené, že rodičia strán sporu, t.j. T. T. a E. T. uzavreli ako
darcovia darovaciu zmluvu, na základe ktorej darovali R. T. ako obdarovanému predmetný rodinný dom
s podmienkou dožitia v tomto dome, ako aj dožitia ich dcér, t.j. žalobkýň v 1. a 2. rade.

5. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa na predvolanie súdu opakovane nedostavili. Ich právna zástupkyňa
súhlasila, aby súd konal v ich neprítomnosti a zároveň uviedla, že žalobkyne sa nezdržiavajú na adrese
trvalého bydliska a je s nimi viac-menej v telefonickom kontakte, aj to len s jednou z nich. Podľa
zástupkyne žalobkýň touto darovacou zmluvou bolo zriadené aj vecné bremeno k osobám, a to k

žalobkyniam, ktoré majú v dome právo dožitia a keďže žalovaný ako obdarovaný túto darovaciu zmluvu
podpísal, prijal aj podmienky a dal aj osobný záväzok, aby umožnil žalobkyniam v dome bývanie. Aj keď
žalobkyne v 1. a 2. rade neboli účastníkmi pri uzatváraní darovacej zmluvy, žili v tomto dome, kde mali
vyčlenené samostatné miestnosti. Neskôr odišli po smrti rodičov za prácou do Českej republiky Y. K.
a druhá žalobkyňa Y. Č. sa odsťahovala k priateľovi do Y.. Odišli však iba na prechodnú dobu a žili v

domnení, že právo dožitia v tomto dome im ostáva tak, ako sa k tomu zaviazal žalovaný v darovacej
zmluve. Cez Veľkonočné sviatky v roku 2017 im podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobkýň, žalovaný
znemožnil vstup do domu, a preto boli nútené podať takúto žalobu.

6. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že obaja rodičia zomreli, v roku 2012 zomrela matka, o rok neskôr

otec, čiže obaja už nežijú. Potvrdil, že obe sestry, t.j. žalobkyne žili v tomto dome, ale správali sa v
rozpore s dobrými mravmi, pretože požívali alkoholické nápoje, vodili si do domu bezdomovcov, pričom
Y. K.Ľ. sa podrobila aj liečbe v Psychiatrickej liečebni v Y., odkiaľ po jej skončení doviedla do domu istého
človeka, s ktorým sa tam zoznámila. Ani jedna neprispievali na úhradu za služby spojené s užívaním
rodinného domu, ani na domácnosť. Uviedol, že kúria s drevom, ale na jeho kúpu neprispeli žiadnou

sumou. Tak isto neplatili elektrinu, ani vodu. Zdržiavali sa sporadicky doma, pretože Y. Č. odchádzala z
domu aj na týždeň, dva, potom sa na jeden, dva dni vrátila a potom znovu odchádzala. Tak isto sa tak
správala aj žalobkyňa Y. K.. Táto neskôr odišla do L., kde žila v podnájme so svojim druhom. Dochádzalo
aj k hádkam medzi oboma žalobkyňami, čo vyvolalo to, že Y. odišla do podnájmu žiť so svojim priateľom.
Y. K. je dvakrát rozvedená a Y. Č. je vdovou. Podľa žalovaného Y. K. má dvoch synov, z ktorých jeden je

plnoletý a druhý maloletý, ktorý bol zverený do výchovy svojho otca. Pokiaľ ide o Y. Č., táto z manželstva
deti nemá. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyne síce majú trvalý pobyt na adrese, kde on býva
s manželkou a so svojou rodinou a kde im stále chodí pošta, ktorú si nevyzdvihujú. V poslednej dobe
hľadala polícia Y. K.. Z prvého manželstva Y. K. pochádza aj syn T. W., ktorý má dlhy voči spoločnosti
W. S., s.r.o. a všetky zásielky, ktoré súvisia s jeho činnosťou prichádzajú tak isto na adresu trvalého

pobytu do rodinného domu žalovaného, keďže ešte aj manželia Y. K., s ktorými sa rozviedla a plnoletý
syn majú v tomto dome vedený trvalý pobyt, ktoré tam dlhodobo nežijú.

7. Právna zástupkyňa žalobkýň potvrdila, že Y. K. je dvakrát rozvedená, že má dve deti, z prvého
manželstva je dospelý syn T., z druhého manželstva je maloletý syn, ktorý je zverený do starostlivosti

otca. Pripustila, že žalobkyňa bola liečená na psychiatrickej klinike, či z dôvodu požívania alkoholu sa
však nevedela vyjadriť. Aj žalobkyňa v 2. rade má však zdravotné problémy, keďže obe nie sú vlastníkmi
žiadnych nehnuteľností, v súlade so želaním rodičov sa začali domáhať plnenia, ku ktorému sa zaviazal
v darovacej zmluve ich brat, t.j. žalovaný.

8. Na návrh strán sporu súd vypočul aj manželku žalovaného Y. T. ako svedkyňu, ktorá uviedla, že po
smrti rodičov na notárskom úrade pred JUDr. K. F. bolo povedané, že možno zriadiť vecné bremeno ich
práva doživotného bývania, za čo však bolo potrebné zaplatiť poplatok okolo 60 eur, pričom žalobkyne
v 1. a 2. rade na to reagovali tak, že nezaplatili žiaden poplatok, a preto má za to, že nemajú právona základe darovacej zmluvy bývať v tomto dome. Zároveň potvrdila výpoveď svojho manžela o tom,
že obe žalobkyne neprispievali do domácnosti na úhradu za kúrenie, vodu, elektrinu. Ak by sa slušne
správali a prispievali na úpravu domu, úhradu za služby spojené s užívaním domu, tak by mohli v dome

bývať. Žalobkyne sa nesprávajú dobre, do domu privádzali aj cudzích mužov, požívali obe alkoholické
nápoje, potom sa vzájomne fyzicky napádali. Poukázala na to, že dom je v schátralom stave a žiadna
z nich neprispieva na údržbu tohto domu. Je potrebné opraviť strechu, vymeniť okná, dvere, keďže ide
o starý dom.

9. Podľa § 628 ods. 1, 2,3 O. z. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

10.Vdanomprípadeuzavrelinebohírodičiaastranysporusožalovanýmdarovaciuzmluvu,ktorúmožno
charakterizovať ako darovanie s príkazom. Príkaz je vedľajšie ustanovenie v darovacej zmluve, ktorým
darca obdarovanému ukladá niečo vykonať. Podľa súčasnej právnej teórie sa má príkaz posudzovať

odborne ako podmienka. Príkazom možno založiť aj obohatenie tretej osoby. Ak má obdarovaný na
základe príkazu povinnosť poskytnúť časť daru, alebo iné plnenie tretej osobe, splnenia príkazu sa
môže domáhať len darca. Stranami záväzkovo-právneho vzťahu sú len darca a obdarovaný. Darovacia
zmluva je len nepravou zmluvou v prospech tretej osoby a tieto prípady treba odlišovať od zmluvy v
prospech tretieho podľa §50 O. z. V danom prípade súčasťou darovacej zmluvy bolo aj dojednanie

medzi darcom a obdarovanými o tom, že dar je poskytovaný s podmienkou dožitia darcov a sestier
žalovaného v rodinnom dome. Súd je toho názoru, že nesplnenie tejto podmienky daru, alebo tohto
príkazu možno vymáhať žalobou, avšak takúto žalobu môžu podať len darcovia, nie tretie osoby, ktoré
neboli účastníkmi tejto darovacej zmluvy, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nevyhovel
návrhu právnej zástupkyne žalobkýň, ktorá navrhovala vypočuť ako svedkyňu pani J., t.j. sestru strán

sporu, pretože v konaní vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby by bola jej výpoveď irelevantnou, a
preto takýto návrh na vykonanie tohto dokazovania zamietol z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti
konania.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania

vo vzťahu k žalobkyni nepriznal, pretože aj keď bol v konaní úspešný, nežiadal náhradu trov konania
priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.