Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221397
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113221397.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.MilinouJánoškovouvprávnejvecižalobcu:CEECOLLECTFUND

1 LTD so sídlom Agiou Nikolau, 67-69, 1st floor, Flat/ Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus reg.č.
HE 308237, právne zastúpený BBH advokátska kancelária , s.r.o. so sídlom v Bratislave, Gorkého č.
3, IČO: 36 713 066 proti žalovanej : V. W., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom C., B. č. XXXX/X,
právne zastúpenej JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 9, Trenčianske Teplice
za účasti vedľajšieho účastníka (intervenienta) Spotrebiteľské združenie ASA so sídlom v Bratislave,
Fedinova č. 9 o zaplatenie 3.171,10€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
III. Vedľajšiemu účastníkovi (intervenietovi) sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
3.171,10€ spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.171,10€ od 16.8.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 13.6.2006 uzatvorila žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou
(ďalej "VÚB, a.s.") so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1 , IČO: 31 320 155 zmluvu k bežnému
účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného

prečerpania k bežnému účtu žalovanej. Žalovaná podpisom zmluvy vyslovila súhlas so všeobecnými
obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Pôvodný veriteľ sa podpisom zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej povolené prečerpanie
tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery hotovosti z
účtu žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu
žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej alebo
vkladu v hotovosti. Zároveň sa žalovaná zaviazala povolené prečerpanie pôvodnému veriteľovi splácať

formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovanej z jej účtu a to vždy
v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jeho účtu v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom podľa
ust. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka ako novým veriteľom zo dňa 14.8.2012 došlo k postúpeniu
pohľadávky na nového veriteľa. Žalovaná využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle
Zmluvy , avšak svoj záväzok zo zmluvy v rámci povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas a ku
dňu 14.5.2013 evidoval žalobca voči žalovanej pohľadávku vo výške 4.261,16€. Žalobca si žalobou

uplatňuje len zaplatenie istiny v sume 3.171,10€ a zákonných úrokov z omeškania o výške 8,50%
ročne z dlžnej istiny až do zaplatenia vo výške stanovenej § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to : kópiu zmluvy,výpisom z účtu žalovanej, všeobecnými obchodnými podmienkami , Zmluvou o postúpení pohľadávky
evidovanou na tun. súde pod Spr. 195/2013 a výzvou zo dňa 14.5.2013.
2. Okresný súd Trenčín vydal pod č.k. 12Ro/400/2013-51 zo dňa 5.9.2013 platobný rozkaz, ktorým

zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny 3.171,10€ s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu
podala žalovaná včas odpor, v ktorom uviedla, že u VÚB, a.s. mala vedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorý zrušila v roku 2008 a nie je si vedomá dlhu voči banke. Žalobca tvrdí, že predmetom zmluvy
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu, čoho
si nie je vedomá. Preto žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Dňa 4.9.2014 do konania na strane žalovanej vstúpilo ako vedľajší účastník ( od 1.7.2016 , kedy
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok ako intervenient) Spotrebiteľské združenie ASA so sídlom
v Bratislave, Fedinova č. 9, ktoré žiadalo o doručenie žaloby s prílohami.
4. Žalobca vo svojej písomnej replike považoval odpor za nedôvodný, pretože žalovaná svoje tvrdenia v
odporenepodporilanijakýmrelevantnýmdôkazom ajejtvrdeniasanezakladajúnapravde. Poukázalna
to, že nárok uplatnený žalobou odvodzuje od Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb

flexiúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXX,ktorúuzatvorilaVÚB,a.s.ažalovanádňa13.6.2006(ďalejlen"Zmluva
o kontokorentnom úvere") , predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie prečerpania na danom
bežnom účte tzv. kontokorentný úver za podmienok v tejto zmluve uvedených. Na základe žiadosti
žalovanej o poskytnutie kontokorentného úveru -flexidebetu zo dňa 4.1.2007 bol žalovanej schválený
flexidebet vo výške 60.000,-Sk ( 1.991,64€) s počiatočným dátumom čerpania od 5.1.2007. Pôvodný

veriteľsazaviazalposkytnúťžalovanejkontokorentnýúver,ktorýbolschválenývžalovanoupožadovanej
výške, čiže zmluva a jej obsah bol dostatočne určitý; nakoľko žalovaná vyhlásila, podpisom zmluvy
o kontokorentnom úvere, že bola oboznámená so Všeobecným obchodnými podmienkami VÚB, a.s.
( ďalej len "VOP") pre depozitné produkty ako aj cenníkom, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Žalobkyňa nepoprela existenciu bežného účtu ale popierala existenciu kontokorentného úveru. Žalobca

poukázal na to, že na povolené prečerpanie nemá nárok každý klient a podľa VOP čl.4 bod 4.10. časti
4.10.3. VOP klient môže kedykoľvek požiadať o zrušenie alebo zníženie kontokorentného úveru, čo
žalobkyňa neurobila. Ako vyplýva z predloženej platobnej histórie ku dňu 22.8.2012 bolo na bežnom
účte žalovanej v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnené veľké množstvo fin. transakcií ( výberov a
vkladov) a žalovaná početne využívala možnosť prečerpať vlastné finančné prostriedky na bežnom

účte. Z prehľadu ďalej vyplýva, že banka v zmysle Zmluvy o kontokorentnom úvere, VOP a platného
a účinného cenníka účtovala okrem iného aj poplatok za spracovanie exekúcie. Vo vzťahu k položke
s názvom "poplatok za recykláciu" žalobca poukázal na ust. čl.6 bod 6.2. pod názvom "Tuzemský
bezhotovostný platobný styk" v časti 6.2.11 VOP, z ktorého vyplýva, že v prípade nedostatku voľných
peňažných prostriedkov na účte žalovanej predložené prevodné príkazy nie sú zúčtované a recyklujú

rozsahu počtu dní, spravidla 5 bankových pracovných dní, pričom do tejto lehoty nespadá deň zaradenia
platby do recyklácie. Pokiaľ v stanovenom počte dní nie je zabezpečený dostatok voľných peňažných
prostriedkov , platba je automaticky vyradená zo spracovania ako nezúčtovaná a treba ju opätovne
predložiť. O nespracovaní platby banka neinformuje s výnimkou, ak klient má aktivované vybrané služby
EB. Za recykláciu platieb sa platí poplatok podľa cenníka. Vo vzťahu k špecifikácii položky "poplatok

za spracovanie exekúcie " žalobca odkazuje na Cenník VÚB, a.s. pre občanov, platný od 1.12.2007
v čl.22 pod názvom "Ostatné služby" v čas ti 22.1. je uvedené: "Poskytovanie správ o záležitostiach ,
týkajúcich sa klienta , súdu, vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho
konania , pre potreby súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona ,
pre potreby správcu alebo predbežného správcu v konkurznom a vyrovnacom konaní, ak je klient banky

účastníkom konania podľa osobitného predpisu , audítorom pri činnosti stanovenej zákonom o bankách
alebo ostatným zákonom. Ide o náhradu nákladov, ktoré vznikli banke pri poskytovaní informácií a
záležitostiach klienta v súlade s ust. § 92 ods.9 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Upomienky slúžili na
upovedomenie žalovanej, že riadne nespláca svoj dlh a bolo to robené v záujme oboch účastníkov,
v snahe vyhnúť sa súdnemu vymáhaniu pohľadávky. Ako vyplýva z prehľadu čerpania prostriedkov

ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku 14.8.2012, rozdiel medzi položkami kreditu a debetu celkom
predstavoval sumu - (mínus) 3.171,10€, čo vyplýva z položky "zostatok účtu". Vklady žalovaného na
bežný účet nie sú klasické splátky úveru a uvedenie celkovej sumy, ktorú žalovaná uhradila nie je možné
uviesť ako u klasického úveru. Rozhodujúci je v danom prípade stav na bežnom účte žalovanej, ktorý sa
zvyšuje pri vkladoch , uskutočnených zo strany žalovanej a znižuje v dôsledku výberov z daného účtu

žalovanou. Prečerpanie bežného účtu je osobitný typ úveru poskytovaný k účtu klienta a poskytuje sa
k účtu vedenému v rámci balíka produktov alebo k účtu vedenému samostatne a umožňuje prečerpať
bankový účet klienta ; k čerpaniu úveru dochádza po vyčerpaní vlastných finančných prostriedkov na
bankovom účte. Kontokorentný úver je typom úveru uzavretého na veľmi dlhé obdobie bez pravidelnejmesačnej anuitnej splátky. Úver sa spláca priebežne, bezhotovostnými a hotovostnými vkladmi na účet.
Žalobca ako aj predchádzajúci veriteľ sa pokúsili viacnásobnými upomienkami dohodnúť na úhrade
dlhu, avšak bezvýsledne. Žalovaná však finančné prostriedky z kontokorentného úveru nevrátila, čo

malo za následok vypovedanie Zmluvy predchodcom žalobcu dňa 17.1.2011, čo vyplýva z riadku 1939
stĺpca z názvom " Dátum zaslania výpovede". V dôsledku výpovede zmluvy sa stal celý záväzok
žalovanej splatným a premlčacia doba začala plynúť dňa 18.1.2011, žaloba bola podaná na súde
20.8.2013, teda včas. Poukázal na to, že právny vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere podľa ust. §
497 Obch. zákonníka sa považuje podľa ust. § 261 ods.3 písm.d/ Obchodného zákonníka za absolútny

obchod a preto sa právny vzťah vrátane premlčania spravuje Obchodným zákonníkom, bez ohľadu
na subjekty tohto vzťahu , čo podporil citáciou rozhodnutí : uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn.
9Co/224/2011 zo dňa 27.11.2012, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/176/2011 zo dňa 24.5.2012,
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo 12/2010 a 1Cdo 120/2010, 4Obo 115/99 zo dňa 18.5.2000, nálezom
Ústavného súdu Českej republiky v konaní pod sp.zn. II.ÚS 3711/11, rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn.32Cdo/3337/2010, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 4/2012.

5. Rozsudkom č.k. 14C/90/2014-174 zo dňa 15.3.2017 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.171,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 3.171,10 eur od 16.08.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
výrokom II. rozhodol, že žalobca má proti žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi (intervenientovi) právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uznesením č.k. 27Co/264/2017-203 zo dňa 28.6.2018 Krajský

súd v Trenčíne uznesením na odvolanie žalovanej rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. Súduprvejinštancieodvolacísúdvytýkal,žežalobe nazaplateniežalovanejsumyvyhovel
z dôvodu, že dospel k záveru o jej dôvodnosti, pričom opomenul skúmať vecnú aktívnu legitimáciu na
strane žalobcu, teda či mal za splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči
žalovanej na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže ako vyplýva zo žalobcom

predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2012, postupcom dotknutej pohľadávky bola
banka (VÚB a.s.).
6. Podľa § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 53 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ( účinného ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (účinného v čase vzniku povoleného prečerpania

k 5.1.2007) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o
kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase
( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom
účte ( § 716).

9. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka ( účinného v čase poskytnutia flexidebetu ) zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
10. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ( účinného v čase poskytnutia flexidebetu )ak je v zmluve
určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné
prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere

(§ 497 a nasl.).
11. Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka (účinného v čase poskytnutia flexidebetu) za vykonanie
platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie
peňažné prostriedky na účte.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.13. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

14. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov účinného od 01.01.2009 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov účinného od 1.2.2013 ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k

31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
16. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase cesie (postúpenia)
pohľadávky.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
18. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne
ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť
zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej

to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré
splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.
19. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. V sporovom
konaní, o ktoré ide tiež v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada

spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť unesenia
dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými
odôvodňuje svoj nárok, má žalobca.

20. Vychádzajúc z dikcie vyššie uvedených zákonných ustanovení, bolo preto povinnosťou súdu prvej
inštancie v zmysle záverov odvolacieho súdu prioritne ex offo skúmať (o to viac, že uplatňovaný nárok
má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, teda ide o spor s ochranou slabšej strany) a vyhodnotiť, či žalobca
uniesol dôkazné bremeno o danosti vecnej aktívnej legitimácie na jeho strane z hľadiska určujúcich
zákonných predpokladov platné postúpenie pohľadávky bankou určujúcich, t.j. či preukázal, že sa stal

veriteľom pohľadávky žalovanej, nakoľko pre prípad neunesenia dôkazného bremena žalobcom v tomto
smere, je bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žaloby pre jej nedostatok.
21. Súd teda vyzval žalobcu na predloženie dokladov, svedčiacich pre platné postúpenie pohľadávky
v zmysle požiadaviek odvolacieho súdu a žalobca uviedol, že tieto dokumenty sa mu nepodarilo od
pôvodného veriteľa ( VÚB, a.s. ) zabezpečiť. Žalobca teda v zmysle požiadaviek odvolacieho súdu

nepredložil doklady, preukazujúce platné postúpenie žalovanej pohľadávky a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez toho, aby sa zaoberal
ďalšími námietkami žalovanej v spore ( z dôvodu hospodárnosti).
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd priznal žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi,

keďže bola úspešná v predmetnej veci. Vedľajšiemu účastníkovi ( intervenientovi ) právo na náhradu
trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli. O výške trov rozhodne po právoplatnosti konania vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.