Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225465
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mihalčinová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114225465.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobcu: G.. U. O., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom X. XX, W., zastúpená: Legal Counsels s.r.o., so sídlom Tallerova 10, Bratislava proti
žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou
4, Nitra, IČO: 36 550 949, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom
Mickiewiczova 2, Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že výpoveď zo dňa 19.03.2014 zo strany žalovaného doručená žalobkyni dňa
07.04.2014, je n e p l a t n á.

II. O náhrade mzdy, o vzájomnom návrhu žalovaného, aby súd vyslovil, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával a jej pracovný pomer končí dňom doručenia
výpovede, t.j. dňom 07.04.2014 a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou došlou na súd dňa 26.08.2014 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa
07.09.2017 žiadala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 19.03.2014, doručená žalobkyni dňa 07.04.2014,
je neplatná s tým, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za mesiac júl 2014 od
18.07.2014 do 31.07.2014 vo výške 1.765,30 eur brutto mesačne odo dňa 01.08.2014 až do času, kedy

žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, spolu s úrokmi z omeškania v stanovenej výške. Zároveň
žiadala, aby súd vyslovil, že vzájomný návrh žalovaného, že od žalovaného nemožno spravodlivo
požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával a jej pracovný pomer končí dňom doručenia výpovede,
t.j. dňom 07.04.2014, sa zamieta. Žalobkyňa si zároveň uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa
v žalobe uviedla, že dňa 11.10.2011 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu s tým, že pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V ten istý deň prijalo jednohlasne predstavenstvo žalovaného
uznesenie č. 1380/2011, ktorým určilo s účinnosťou od 12.10.2011 žalobkyňu do funkcie obchodno-

ekonomickej riaditeľky. Dňa 19.03.2014 bol v sídle žalovaného spísaný so žalobkyňou Záznam v
súvislosti s oznámením o odvolaní z funkcie obchodno-ekonomickej riaditeľky s miestom výkonu práce
Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra. V zmysle uvedeného záznamu bola žalobkyňa oboznámená so
skutočnosťou, že predstavenstvo ako štatutárny orgán žalovaného rozhodlo na svojom 126. zasadnutí
konajúcom sa dňa 06.03.2014 uznesením č. 1707/2014 o odvolaní žalobkyne z funkcie obchodno-
ekonomického riaditeľa s účinnosťou od 07.03.2014, pričom posledným pracovným dňom vo funkcii mal
byť 06.03.2014. Zároveň bolo pri spisovaní vyššie uvedeného záznamu zo strany žalovaného ponúknuté

žalobkyni pracovné miesto na pozícii špecialista pre ceny, útvaru MIS na obchodno-ekonomickom úseku
ako aj miesto špecialistu - analytika na úseku generálneho riaditeľa. Obe ponúknuté pracovné miesta
žalobkyňa odmietla. Z tohto dôvodu oboznámil žalovaný žalobkyňu o tom, že jej bude nútený dať
výpoveď z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, t.j. z dôvodu, že odvolaním zfunkcie prestala žalobkyňa spĺňať požiadavky na výkon funkcie. Dňa 19.03.2014 žalobkyňa požiadala o
vyhotoveniekópiívšetkýchdokumentovnachádzajúcichsavjejosobnomspise.Všetkydohodyozmene
obsahu pracovnej zmluvy sa týkali iba zmeny mzdových podmienok, nikdy sa nemenili druh a náplň

práce. V období od 24.03.2014 do 07.04.2014 sa stala žalobkyňa práceneschopnou. Dňa 07.04.2014
doručil žalovaný žalobkyni na pracovisku výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.
Žalobkyňa s výpoveďou nesúhlasila. Dňa 09.04.2014 doručil žalovaný žalobkyni list s názvom „Vec:
Prekážkavprácinastranezamestnávateľa-oznámenie“,vzmyslektoréhospoukazomna §142ods.
3 Zákonníka práce oznámil žalobkyni, že jej pre iné prekážky v práci nemôže prideľovať prácu a z tohto

dôvodu žiada, aby od 09.04.2014 do 03.06.2014 nenastúpila do práce, pričom jej bude poskytovaná
náhrada mzdy v sume priemerného zárobku. Výkonom funkcie obchodno-ekonomického riaditeľa bola
dočasne poverená zamestnankyňa žalovaného G.. Žalobkyňa aj napriek tomu chodila riadne do práce,
žalovaný jej prítomnosť na pracovisku nenamietal a použil ňou vypracované dokumenty. V tomto období
aj finančne ohodnotil jej prácu za rok 2013 priznaním 100% výšky výkonnostného bonusu. Výkon práce
trval až do 03.06.2014, kedy žalobkyňa nastúpila na dovolenku až do 30.06.2014. Aj po uplynutí údajnej

výpovednej doby žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovaného. Žalovaný ju nevyzval, aby odovzdala
pracovné pomôcky a agendu. K reálnemu odovzdaniu došlo až 10.07.2014, kedy sa žalobkyňa opätovne
vyžiadala fotokópiu svojho osobného spisu, tentokrát sa v spise už nachádzali dokumenty, ktoré sú
datované na 19.03.2014, ale v tento deň (10.07.2014) ich kópie žalobkyni odovzdané neboli. Týmito
dokumentamibolivýpoveďažiadosťoprerokovanievýpovedeobedatovanédňa19.03.2014.Žalobkyňa

dňa 18.07.2017 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa má za to, že v
danom prípade neexistuje relevantný výpovedný dôvod ako aj nesplnenie hmotnoprávnej podmienky
prerokovania výpovede vopred so zástupcami zamestnancov. Žalobkyňa má za to, že výpovedný
dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce sa má vzťahovať len na hierarchicky
najvyššie postavených zamestnancov riadiacich spoločnosť buď v pozícii štatutárneho orgánu alebo v

pozícii zamestnanca s kompetenciami štatutárneho orgánu. Podľa interných predpisov žalovaného sa
funkcia obchodno-ekonomického riaditeľa považuje za výkon funkcie odborného riaditeľa, ktorých určuje
predstavenstvo na návrh generálneho riaditeľa. Je nesporné, že štatutárnym orgánom žalovaného je
predstavenstvo spoločnosti a teda, aby mohla byť žalobkyňa v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, musela by byť ako obchodno-ekonomická riaditeľka podriadená predstavenstvu. Žalobkyňa má

za to, že generálny riaditeľ v zmysle organizačnej štruktúry žalovaného je jediným zamestnancom v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Vzhľadom na ust. § 74 Zákonníka práce mal žalovaný
počkať sedem pracovných dní, či nedôjde k prerokovaniu výpovede zástupcami zamestnancov a až
následne vyhotoviť výpoveď z pracovného pomeru, To znamená, že výpoveď mohla byť vyhotovená
najskôr dňa 31.03.2014. Žalobkyňa má za to, že výpoveď bola vyhotovená spätne a účelovo.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.02.2015 uviedol, že má za to, že tvrdenia
žalobkyne od ktorých odvodzuje neplatnosť výpovede sa nezakladajú na pravde a sú len účelovo
vytrhnuté z kontextu. Žalovaný má tiež za to, že ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce zakotvuje
možnosť zamestnávateľa vo vnútornom predpise určiť voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku

vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu. Či sa použije tento osobitný právny režim voči vedúcim zamestnancom, ktorí sú v priamej
riadiacej pôsobnosti voči štatutárnemu orgánu, o tom autonomne rozhoduje zamestnávateľ. Poukázal
na to, že vnútorným predpisom žalovaného je aj Štatút predstavenstva, ktorý rieši aj otázku riadiacej
pôsobnosti predstavenstva voči odborným riaditeľom žalovaného. V Organizačnom poriadku žalovaný

stanovil, že predpokladom vykonávania funkcie generálneho riaditeľa, odborných riaditeľov a vedúcich
odštepných závodov je ich vymenovanie. Možno konštatovať, že žalobkyňa vykonávala u žalovaného
funkciu obchodno-ekonomického riaditeľa, a to v súlade s internými predpismi žalovaného na základe
určenia resp. vymenovania do funkcie. Žalovaný má za to, že z interných predpisov žalovaného jasne
vyplýva, že odborní riaditelia sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu - predstavenstva.

Táto priama riadiaca pôsobnosť nie je totiž automaticky negovaná organizačnou podriadenosťou
odborných riaditeľov generálnemu riaditeľovi. Skutočnosť, že v organizačnej štruktúre má generálny
riaditeľ hierarchicky vyššie postavenie ako odborní riaditelia ešte neznamená, že sú vylúčení z priamej
riadiacej pôsobnosti predstavenstva. Žalovaný poukázal na bod 1. Štatútu predstavenstva. Je potrebné
rozlišovať medzi organizačnou podradenosťou a priamou riadiacou pôsobnosťou. Žalovaný taktiež

konštatoval, že u žalovaného pôsobí značný počet vedúcich zamestnancov, ktorí nie sú v priamej
riadiacej pôsobnosti predstavenstva. Žalovaný má za to, že listina, ktorá obsahuje údaj o tom, kópie
akých dokumentov z osobného spisu žalobcu mu boli odovzdané dňa 19.03.2014, nevylučuje, že v spise
žalobcu sa nachádzali aj iné dokumenty. Aj keď vychádzame z toho, že žalobkyni boli dňa 19.03.2014odovzdané všetky dokumenty nachádzajúce sa v spise, toto ešte nevylučuje, aby výpoveď nemohla
byť datovaná dňom 19.03.2014. Samotný fakt, že žiadosť o prerokovanie výpovede sú datované
rovnakým dátumom dňom 19.03.2014 ešte neznamená, že výpovedi nepredchádzalo jej prerokovanie

zástupcami zamestnancov. Žalovaný požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovede a
to dňa 19.03.2014, v tento deň výpoveď aj riadne prerokovali, o čom svedčí aj výpis zo zasadnutia
zamestnancov. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

3. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby aj písomných vyjadrení.
Ďalej uviedol, že má za to, že Štatút predstavenstva nie je vnútorným predpisom, bol prijatý na základe
ustanovenia Stanov spoločnosti, ktoré sú základným korporatívnym dokumentom akciovej spoločnosti.
So Štatútom neboli zamestnanci zákonným spôsobom oboznámení a nebol zamestnancom prístupný.

4.Žalobkyňavosvojomvyjadrenízodňa25.05.2015poukázalanačl.15Organizačnéhoporiadku.Podľa

čl. 15 bod 4 Organizačného poriadku, interné riadiace predpisy schvaľuje predstavenstvo spoločnosti
alebo generálny riaditeľ. Z čl. VIII bod 3 Štatútu vyplýva, že Štatút schválila dozorná rada žalovaného dňa
29.04.2003 uznesením č. 11/02/03. Podľa názoru žalobkyne je Štatút obchodnoprávnym dokumentom
a nie pracovnoprávnym. Tiež je toho názoru, že priama riadiaca pôsobnosť znamená, že nadriadený
prideľuje zamestnancovi prácu, kontroluje jeho pracovný výkon a výsledky jeho práce, dozoruje

ho a prípadne aj ukladá sankcie. Predstavenstvo však žalobkyni neprideľovalo prácu. Priamu
riadiacu pôsobnosť nemožno definovať ako vzťah najvyššie postaveného orgánu zamestnávateľa a
zamestnanca, ale ako vzťah priameho nadriadeného, ktorý zamestnancovi prideľuje prácu a kontroluje
ho.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v rámci výkonu svojej práce dostávala príkazy od generálneho
riaditeľa, bol ním osobne riadená, bola jeho priamym podriadeným. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
menovací dekrét nemá, iba papier, ktorý hovorí, že ju predstavenstvo „určuje“. Prácu vykonávala
aj počas práceneschopnosti aj počas dovolenky, má k tomu aj dokumentáciu, kde komunikovala s
viacerými zamestnancami žalovaného. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že na prerokovaní

sú podpísaní zamestnanci s rozdielnym miestom výkonu práce. Reálny podpis je len Ing. Q., podpis
predsedu O. chýba. G.. Q. má miesto výkonu práce v Nitre.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridžiava písomného vyjadrenia. Má za
to, že pojmy „určenie“ a „menovanie“ majú rovnaký význam. Uviedol tiež, že doloží aj samotnú zápisnicu

zo zasadnutia, kde bola prerokovaná výpoveď žalobkyne.

7. U.. B. W. v zastúpení žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa zúčastňovala celého tohto procesu.
Odborová organizácia má sídlo v Bratislave. Dňa 19.03.2014 zasadal aj závodný výbor, tak bola žiadosť
doručovaná v ten istý deň, výbor zasadal v Nitre, preto sa žiadosť neodnášala. Na zasadnutí bola

výpoveď prerokovaná, boli tam zástupcovia zamestnancov pani Q., pán L., pani P. a aj pán O.. Výbor
má asi šesť členov. Zástupca zamestnancov im následne doručil výpis zo zasadnutia, aj jeho originál.

8. Svedok Q. O. na pojednávaní uviedol, že do skončenia svojho pracovného pomeru odchodom
do dôchodku pôsobil ako predseda základnej odborovej organizácie - Drevo, Lesy, Voda - odborový

zväz u žalovaného, ktorý sídli v Bratislave, na Vajanského 1. V zmysle Zákonníka práce a kolektívnej
zmluvy dostávali požiadavky od zamestnávateľa na prerokovanie určitých záležitostí, ktoré sa týkali
zamestnancov. Bol predsedom zhruba 16 rokov. V roku 2014 mala odborová organizácia deväť
členov. Jednotliví členovia mali výkon práce v odštepných závodoch ako Nové Zámky, Nitra a podobne.
Každý zastupoval nejaký počet odborárov. Stretávali sa spravidla jedenkrát do mesiaca, začiatkom

roka sa stretávali častejšie z dôvodu kolektívnej zmluvy, stretávali sa v Bratislave, v Nitre, v Jelke, v
Gabčíkove a v Šali. Schôdze sa zvolávali po dohode s pani Q., ktorá bola podpredsedníčkou, ona to
obvolávala, písomné pozvánky neboli. Podmienkou uznášaniaschopnosti bolo aspoň sedem členov.
Z každého zasadnutia závodného výboru sa vyhotovovala zápisnica s tým, že ohľadne vecí, ktoré
sa týkali odborovej organizácie zamestnávateľa sa robil výpis. Svedok ďalej uviedol, že si myslí, že

z každého zasadnutia bola vyhotovená zápisnica. Vo výpise bolo uvedené to, čo bolo aj v zápisnici,
ale týkalo sa to len vzťahu k zamestnávateľovi. F. Q. počas zasadnutia zapisovala, vyhotovila koncept
zápisnice a poslala ju e-mailom. Zápisnica sa nerobila v deň stretnutia ale dodatočne, lebo niekedy
nemali na zasadnutí ani počítač. Prezenčnú listinu robili, tá sa robila v deň zasadnutia. Mali na tozošit, ktorý slúžil ako prezenčná listina. Svedok dostal jedno vyhotovenie zápisnice. Keď odkonzultovali
zápisnicu prostredníctvom e-mailu, dali ju dokopy a pani Q. ju vytlačila a podpísala. Zápisnicu podpisoval
iba svedok a pani Q.. Prezenčnú listinu podpisovali vždy všetci členovia. Prezenčnú listinu - zošit a

zápisnice archivovala pani Q.. Po svedkovi nastúpila pani Q., ona prevzala celú agendu. Svedok ďalej
uviedol, že si pamätá, že žiadosť o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru žalobkyne priniesla
pani Q.. Následne predmetnú žiadosť prerokovali. Svedok tiež podotkol, že boli prekvapení, pamätá si,
že predstavenstvo ju odvolalo a žiaden dôvod nebol uvedený. Kde to bolo presne svedok nevie, mohlo
to byť v Bratislave, v Nitre alebo v Jelke. Okrem výpisu vyhotovili aj zápisnicu aj prezenčnú listinu. Nevie,

či si do zošita robila pani Q. aj poznámky, čo bolo prerokované. Keď zasadali v Nitre, tak to bolo v jedálni.
Svedok nevedel presne uviesť koľkí členovia sa zúčastnili zasadnutia, pravdepodobne boli siedmi. Stretli
sa kvôli viacerým záležitostiam, nie len kvôli jednej veci. Pravdepodobne sa aj vtedy zvolali tradične
telefonicky a dohodli si termín. Stretávali sa rôzne najčastejšie po 9,00 hod. alebo po 10,00 hod, ale mali
aj iný čas stretnutí, ak to bolo potrebné. Svedok má za to, že sa nestalo, že neboli uznášaniaschopní,
skôr sa stávalo, že boli v plnom počte.

9. Svedkyňa E. Q. na pojednávaní uviedla, že zamestnávateľ im vždy pošle žiadosť o prerokovanie,
keď niekoho prepúšťajú. Vždy je to tak, že majú závodný výbor, kde sa to prerokuje. V roku 2014
mávali závodné výbory v Šali, v Jelke, v Gabčíkove a v Nitre, kde zasadali v jedálni. Nemali žiadnu
techniku ani počítač. Svedkyni je známe, že žalobkyňa dostala výpoveď z pracovného pomeru, že ju

predstavenstvo odvolalo, ale prečo nevedeli. Svedkyňa bola v tom čase hospodárka a podpredsedníčka
závodného výboru, žiadosť od zamestnávateľa im bola doručená prostredníctvom personalistu a to
O. P.. Dátum si nepamätá, avšak vie, že všetky žiadosti sa prerokujú. Vtedy boli na prerokovaní
približne deviati členovia, ale koľko ich tam bolo presne nevie. Uznášaniaschopní boli, keď ich bola
nadpolovičná väčšina. Svedkyňa si vždy napíše záznam do zošita a potom ho prepíše do počítača.

Nemala vždy ten istý zápisník, ale vždy sa to robilo tak, že keď skončili, napísala to v počítači a
poslala to na prekontrolovanie predsedovi O., niekedy aj ona podpisovala zápisnice a výpisy, keďže
bola podpredsedníčkou. Prítomnosť sa evidovala vždy prezenčnou listinou. Prezenčná listina je vždy na
zvláštnom papieri s dátumom. Svedkyňa uviedla, že k prerokovaniu výpovede žalobkyne si nepamätá
vôbec nič. Žiadosti zamestnávateľa z Nitry preberala ona. Niektoré mohol prevziať aj predseda O., ak

mu ich niekto zobral cestou do Bratislavy. Na základe zápisnice potom robila sama výpis, stačilo mať
predsedom schválenú zápisnicu. Na prezenčnej listine neuvádzajú miesto zasadnutia ani vo výpise,
ani v zápisnici. Stretávali sa podľa potreby.

10. Svedok Marek L. na pojednávaní uviedol, že pôsobi v závodnom výbore odborovej organizácie

od roku 2012. Pamätá si, že na závodnom výbore meno žalobkyne odznelo v súvislosti s odchodom
od zamestnávateľa. Boli povinní prejednať všetky výpovede zamestnancov. Nakoľko to bolo približne
pred dvomi rokmi, nevie uviesť presné miesto, kde to bolo, keďže sa stretávajú na rôznych miestach.
Po každom zasadnutí sa spisuje zápis, avšak miesto zasadnutia tam nebýva uvedené. Podpisuje sa
prezenčná listina, avšak ani na prezenčnej listine nie je uvedené miesto zasadnutia. Predsedajúci im

vždy prednáša program, potom majú odchod a príchod zamestnancov. On má výkon zamestnania v
Topoľčanoch. Dohodnú sa na stretnutí vždy telefonicky, stačí zavolať v ten deň, pustia ho, vedúci im
poskytne služobné auto. Závodný výbor sa konal raz za mesiac, nebolo to vždy v rovnaký deň v mesiaci,
teda nebolo to presne stanovené. Vždy sa väčšinou stretnú všetci, nepamätá si, že by tam neboli všetci,
myslí si, že tam musí byť nadpolovičná väčšina. Zo zasadnutia sa vyhotovuje výpis.

11. Svedok G. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného bol zamestnancom od roku 2008 ako výrobno-
technický riaditeľ, následne v roku 2011 bol generálnym riaditeľom do 8.3.2014. Pracovný pomer ukončil
dohodou, išiel do predčasného dôchodku. Jedným členom predstavenstva mu bolo naznačené, že by
ho chceli nahradiť mladším a dynamickejším zamestnancom, bol aj členom predstavenstva. Žalobkyňu

pozná, vie akú pozíciu vykonávala a vie presne čo robila. Bola vybratá vo výberovom konaní na
pozíciu obchodno-ekonomického riaditeľa v trojkolovom výberovom konaní. Predstavenstvo ju určilo za
obchodno-ekonomickú riaditeľku. On bol členom predstavenstva, bežne bolo zvykom hlasovať, ale tu sa
nehlasovalo, pretože to bolo na základe výberovej komisie, „určilo“ bola „zvláštna formulácia", aj on bol
určenýdofunkcie,čododnesnepochopil.Svedokďalejuviedol,žebolpriamym nadriadenýmžalobkyne,

aj podpisoval pracovnú zmluvu. Nepamätá si skončenie jej pracovného pomeru, lebo tam už nebol.
Pôsobilitamajďalšíriaditelia.Ajostatníriaditeliaboliurčenídopozícií,myslísi,žemalipracovnézmluvy,
avšak neprešli výberovým konaním. Počas jeho fungovania odišiel len jeden riaditeľ, ktorého on vyhodil
na hodinu, bolo to jeho rozhodnutie a čo si on pamätá, predstavenstvo to vzalo na vedomie, prijali jehonávrh. Svedok si nemyslí si, že priamym nadriadeným žalobkyne bolo predstavenstvo, pretože úlohy
z predstavenstva išli jemu a on ich následne zadával odborným riaditeľom. Boli úlohy, ktoré boli dané
historicky, žalobkyňa dávala raz štvrťročne správy o hospodárení, dávala tieto správy pod jeho menom,

na predstavenstvo buď bola alebo nebola prizvaná. Jeho podriadenými boli riaditelia odborní, technickí,
výrobní, obchodno-ekonomickí a 6 riaditelia závodov. Keď ich riadil, mohol ich aj kontrolovať, dostávali
úlohy od neho z porád vedenia a boli aj porady riaditeľské raz mesačne. Mohol ich aj sankcionovať
za porušenie pracovnej povinnosti, rozväzoval im pracovné pomery, podpisoval nové pracovné zmluvy.
Jeho nadriadeným bolo predstavenstvo, aj keď bol jeho členom. Je to úzka skupina akcionárov. Členovia

predstavenstva sú výlučne starostovia a primátori, je to neštandard v rámci SR. Po odbornej stránke by
nevedeli riadiť. Odborová organizácia fungovala dosť zložito, keďže každý závod mal vlastnú odborovú
organizáciu a tá má svoje združenie a pán O. bol predseda toho združenia. Nebol určite prítomný na
predstavenstve, kde sa odvolávala žalobkyňa. Pracovnú zmluvu podpisoval žalobkyni ako generálny
riaditeľ. Schvaľoval aj odmenu pre odborných riaditeľov, navrhoval aj platové zaradenie.

12. Svedkyňa O. na pojednávaní uviedla, že v čase, keď sa riešila výpoveď žalobkyne, tam pracovala,
výpoveď žalobkyne aj konkrétne riešila. Je vedúcou oddelenia rozvoja ľudských zdrojov. Spoločnosť má
štyri úseky, ona pracuje pod úsekom generálneho riaditeľa, žalobkyňa nebola jej priamou nadriadenou.
Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 06.03.2014 predstavenstvo žalovaného odvolalo žalobkyňu. Žalobkyňa
tam nebola prítomná, jej to oznámili v ten deň. JUDr. Bemčeková jej dala pokyn pripraviť všetky

písomnosti, t.j. pripraviť aj záznam spísaný v súvislosti s výpoveďou. Keďže bola odvolaná, muselo jej
byť ponúknuté iné voľné pracovné miesto. So žalobkyňou aj s U.. W. dopoludnia dňa XX.XX.XXXX spolu
sedeli, ponúkli jej iné pracovné miesto, čo bolo voľné a vhodné, bolo na inom úseku. Žalobkyňa toto
miesto neprijala, vzápätí jej ponúkli iné pracovné miesto na úseku generálneho riaditeľa. Toto miesto tiež
neprijala a keďže zamestnávateľ nemal vhodné voľné pracovné miesto, tak ju upovedomili o tom, že v

tom prípade jej musí dať zamestnávateľ výpoveď. Spravil sa záznam, všetci účastníci sa tam podpísali a
keďže došli k záveru, že zamestnankyňa bude musieť dostať výpoveď, volala s predsedom odborov G..
Q. O., ktorý jej povedal, že sa nachádzajú v Nitre, že budú mať rokovanie. Preto pripravila dokumenty
a žiadosť o prerokovanie výpovede, ktoré obratom podpísal generálny riaditeľ. Predmetnú žiadosť o
prerokovanie doručila pánovi O. osobne, pretože boli v Nitre. Žiadosti o prerokovanie doručujú vždy

osobne, aby sa na nich vždy osobne podpísal, žiadosti nedoručujú poštou. Výpis odborovej organizácie
odovzdávajú U.. W. a ona to posunie jej. Výpis zo zasadnutia odborovej organizácie dostala ešte v
ten deň, ako ho prerokovali. Bolo to niekedy popoludní. Výpis jej odovzdala U.. W., pretože vždy ho
odovzdávajú nadriadení. Je si istá, že zasadnutie odborov sa konalo v ten deň. Výpisy vyhotovuje G..
Q., ale odovzdáva ich buď ona alebo pán O.. Vždy sa musia odovzdať osobne, nie e-mailom. Zatiaľ

sa nestalo, že by odbory žiadali pri prerokovaní výpovede nejaké dodatočné vysvetlenie. Žiadosť o
prerokovanie by mala obsahovať dôvod, pre ktorý dávajú zamestnancovi výpoveď, tento dôvod nie
je možné dodatočne meniť. Bývajú uvedené okolnosti, o ktorého zamestnanca sa jedná, zákonné
ustanovenia, dôvody pre výpoveď, čo myslí, že daná žiadosť obsahovala. Výpoveď vyhotovovala
až potom, ako mala doručený výpis o prerokovaní výpovede, až následne odovzdávala výpoveď na

sekretariát generálneho riaditeľa na podpis dvom členom predstavenstva. Žiadosť o prerokovanie pre
odborovú organizáciu nekopírovala pre žalobkyňu z osobného spisu, nakoľko ju zakladá do spisu až
spolu s výpoveďou, teda až po doručení výpovede. Dovtedy má šanón - odbor -prerokovanie, kde
zakladá všetky žiadosti.

13. Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2016 uviedol, že má za to, že z
výpovedí svedkov je nesporné, že na každom zasadnutí odborovej organizácie sa spisovala prezenčná
listina, ktorá však bola spisovaná rukou buď do samotného zošita alebo na separátny list papiera.
Zápisnice odborovej organizácie doručené žalobkyni však priamo v závere textu obsahujú prezenčnú
listinu a to dokonca s predtlačenými menami členov odborovej organizácie, z čoho vyplýva, že boli

vyhotovované a podpisované až po skončení schôdze a teda ani prezenčná listina zo dňa 19.03.2014
nebola vyhotovená priamo na zasadnutí, na ktorom mala byť prerokovaná výpoveď žalobkyne. Právny
zástupca žalobkyne má tiež za to, že zasadnutie predstavenstva žalovaného, na ktorom došlo k
odvolaniu žalobkyne z funkcie obchodno-ekonomického riaditeľa sa konalo v rozpore so Štatútom
predstavenstva pokiaľ ide o spôsob zvolávania a priebehu zasadnutia, nepreukázanie počtu členov

odborovej organizácie a nezrovnalosti v číslovaní zápisníc.

14. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2016 uviedol, že má za to,
že akékoľvek prípadné formálne nedostatky zápisnice zo zasadnutia odborovej organizácie, ktorejobligatórnosť a náležitosti nestanovujú žiadne platné právne predpisy, nie sú spôsobilé spochybniť
preukázanú skutočnosť, že k prerokovaniu predmetnej výpovede došlo. Poukázal ďalej na § 191
Obchodného zákonníka z ktorého vyplýva, že v mene žalovaného je oprávnený konať každý člen

predstavenstva, pričom v mene spoločnosti podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva.
Žalobkyňa bola odvolaná z funkcie listinou zo dňa 06.03.2014 podpísanou dvomi člemni predstavenstva,
t.j. žalobkyňa bola odvolaná osobami kompetentnými konať v mene spoločnosti. Ak aj zvolanie
predstavenstva upravujú interné dokumenty spoločnosti, tak i prípadné nedodržanie postupu zvolania
predstavenstva podľa týchto interných dokumentov, nezakladá neplatnosť rozhodnutia predstavenstva

voči tretím osobám, ale môže mať dôsledky smerom do vnútra spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že
námietky žalobkyne k predloženým listinným dôkazom nemajú vo vzťahu k predmetu konania žiadne
opodstatnenie.VovzťahukvýpovediIng.U.S.právnyzástupcažalovanéhouviedol,žepracovnúzmluvu
so žalobkyňou nepodpisoval G.. U. S. ako generálny riaditeľ, ale ako jeden z členov predstavenstva
spolu s G.. U. F.. Aj pracovné pomery s odbornými riaditeľmi rozväzovalo za žalovaného predstavenstvo
a nie generálny riaditeľ. Má za to, že svedecká výpoveď G.. U. S. svedčí skôr o jeho zjavnej predpojatosti

a solidarite k žalobkyni, keďže obidvaja boli odvolaní takmer v rovnakom čase.

15. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní namietal hodnovernosť dôkazu - priepustky, ktoré nie sú
všetky označené v časti záležitosť, ďalej nie je uvedené, kto za zamestnávateľa priepustky podpísal, tiež
v mzdových listoch nie je vidno, že by členom odborového orgánu v časti náhrada mzdy bola uvedená

nejaká náhrada v časti hodín, musí to byť v mzdovom liste vykázané v časti náhrada mzdy, nakoľko
ide o prekážku v práci. Z uvedeného vyplýva, že všetkých 9 členov odborovej organizácie nemohlo
byť prítomných pri prerokovaní výpovede odborovou organizáciou. Ďalej neboli priložené podklady k
prerokovaniu o výpovedi a to rozhodnutie o organizačnej zmene, ani návrh výpovede a pokiaľ ide o
prezenčnú listinu tak podpisy sa podobajú, listina vykazuje tie isté znaky ako zo dňa 15.01.2014. To je

teda jeden z dôvodov neplatnosti výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce.

16. JUDr. W. v zastúpení žalovaného na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o mzdové listy nijako sa to
neprejavíztohodôvodu,žezatotoobdobieplatiaakokebybolivpráci,nemajútovostatnýchnáhradách.
Pokiaľ ide o priepustkový systém, v tom čase sa akceptovalo, že na priepustkách nebol uvedený čas

príchodu a odchodu. Dnes majú cestovné príkazy, kde je to uvedené.

17. Žalobkyňa vo svojom záverečnom vyjadrení uviedla ako najhlavnejšie dôvody neplatnosti výpovede
to, že pracovný pomer nebol založený vymenovaním, a preto nemohol byť skončený z dôvodu odvolania
z funkcie, čím žalovaný nepreukázal existenciu riadneho výpovedného dôvodu, ďalej výpoveď nebola

riadne prerokovaná odborovou organizáciou, t.j. hmotnoprávne nedostatky výpovede, pričom žalobkyňa
sa oprávnene domnievala, že výpoveď nebola platná, nakoľko žalovaný jej prideľoval prácu aj po
skončení domnelej výpovednej doby.

18. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa ako obchodno-ekonomický riaditeľ

bola v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva. Pracovnú zmluvu so žalobcom nepodpisoval G..
U. S. ako generálny riaditeľ, ale ako jeden z členov predstavenstva spolu s G.. U. F.. Rovnako nie
je pravdou, že generálny riaditeľ rozhodoval o odmenách riaditeľov, keďže o týchto vždy rozhodovalo
predstaventsvo. Žalovaný má za to, že výpoveď bola odborovou organizáciou v súlade s ust. § 74
Zákonníka práce riadne prerokovaná a preto žiada žalobu zamietnúť.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán a listinami: žaloba zo dňa 25.08.2014, žiadosť
o prijatie do zamestnania, životopis žalobkyne, e-mail - pozvánka na výberové konanie, pracovná
zmluva zo dňa 11.10.2011, výpis zo zápisnice zo 100. zasadnutia predstavenstva žalovaného, určenie
žalobkyne do funkcie obchodno-ekonomickej riaditeľky, záznam v súvislosti s oznámením o odvolaní

z funkcie obchodno-ekonomického riaditeľa, odvolanie žalobkyne z funkcie obchodno-ekonomického
riaditeľa, Vec: odovzdanie kópií dokumentov súvisiacich s pracovným pomerom, výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 19.03.2014, Vec: Prekážka v práci na strane zamestnávateľa - oznámenie, výročná
správa za rok 2013, žiadosť o prideľovanie práce, žiadosť o prideľovanie práce - odpoveď, Organizačný
poriadok Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., , Organigram žalovaného uverejnený vo

Výročnej správe za rok 2013, Štatút predstavenstva žalovaného, výpis zo zasadnutia zamestnancov
konaného dňa 19.03.2014, záznamy zo zasadnutí vedenia spoločnosti, zápisnice zo zasadnutí
odborovej organizácie, zápisnice, pozvánky a materiál zo zasadnutí predstavenstva konaných v mesiaci
marec 2014, oznámenie zo dňa 10.01.2017, doklady preukazujúce opustenie pracoviska za účelomúčasti na zasadnutí odborovej organizácie dňa 19.03.2014 - priepustky a výplatné pásky, vzájomný
návrh zo dňa 16.06.2017, záverečné zhrnutie argumentov žalobkyne zo dňa 06.09.2017, záverečné
stanovisko žalovaného zo dňa 18.09.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

20. Podľa § 63 ods. 1 zpísm. d) bod 2. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník
práce“), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať
požiadavky podľa § 42 ods. 2 .

21. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

22. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

23. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,

právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

24. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

25. Zákonník práce pozná inštitút voľby a vymenovania, avšak len ako predpokladu (predpoklad je daný
všeobecne záväzným právnym predpisom) alebo požiadavky (požiadavku si stanovuje zamestnávateľ)

výkonu funkcie pre určité kategórie zamestnancov. Po voľbe a vymenovaní je potrebné uzatvoriť
pracovnú zmluvu, pretože pracovná zmluva predstavuje výlučný spôsob založenia pracovného pomeru.
Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v

priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Vprípade, ak výkon práce
nespĺňa očakávania zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnanca odvolá z funkcie, čím je naplnený
výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce a zamestnávateľ musí dať
zamestnancovi výpoveď. Ak zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise nebude vymenovanie, resp.

voľbu formulovať ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, pracovný pomer možno
založiť pracovnou zmluvou aj bez vymenovania či zvolenia vedúceho zamestnanca.
26. Zákonník práce ustanovuje povinnosť výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov. Súčasne v tretej vete je
ustanovená nevyvrátiteľná domnienka danosti prerokovania skončenia pracovného pomeru, ak do

siedmich pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa nedôjde k prerokovaniu
výpovede alebo do dvoch pracovných dní k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Dokonca platnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru neovplyvňuje ani
situácia, ak zástupca zamestnancov v rámci prerokúvania vyjadril negatívny postoj s výpoveďou
alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia

pracovného pomeru zástupcom zamestnancov je len hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany
zamestnávateľa.27. Žalovaný ako zamestnávateľ so žalobkyňou ako zamestnancom uzatvorili pracovnú zmluvu dňa
11.10.2011 s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V ten istý deň prijalo jednohlasne
predstavenstvo žalovaného uznesenie č. 1380/2011, ktorým určilo s účinnosťou od 12.10.2011

žalobkyňu do funkcie obchodno-ekonomickej riaditeľky. Dňa 19.03.2014 bol v sídle žalovaného spísaný
so žalobkyňou Záznam v súvislosti s oznámením o odvolaní z funkcie obchodno-ekonomickej riaditeľky
s miestom výkonu práce Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra. V zmysle uvedeného záznamu bola
žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou, že predstavenstvo ako štatutárny orgán žalovaného rozhodlo
na svojom 126. zasadnutí konajúcom sa dňa 06.03.2014 uznesením č. 1707/2014 o odvolaní žalobkyne

z funkcie obchodno-ekonomického riaditeľa s účinnosťou od 07.03.2014, pričom posledným pracovným
dňom vo funkcii mal byť 06.03.2014. Zároveň bolo pri spisovaní vyššie uvedeného záznamu zo strany
žalovaného ponúknuté žalobkyni pracovné miesto na pozícii špecialista pre ceny, útvaru MIS na
obchodno-ekonomickom úseku ako aj miesto špecialistu - analytika na úseku generálneho riaditeľa.
Obe ponúknuté pracovné miesta žalobkyňa odmietla. Z tohto dôvodu oboznámil žalovaný žalobkyňu o
tom, že jej bude nútený dať výpoveď z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce,

t.j. z dôvodu, že odvolaním z funkcie prestala žalobkyňa spĺňať požiadavky na výkon funkcie. V období
od 24.03.2014 do 07.04.2014 sa stala žalobkyňa práceneschopnou. Dňa 07.04.2014 doručil žalovaný
žalobkyni na pracovisku výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa
s výpoveďou nesúhlasila. Dňa 09.04.2014 doručil žalovaný žalobkyni list s názvom „Vec: Prekážka v
práci na strane zamestnávateľa - oznámenie“, v zmysle ktorého s poukazom na § 142 ods. 3 Zákonníka

práce oznámil žalobkyni, že jej pre iné prekážky v práci nemôže prideľovať prácu a z tohto dôvodu
žiada, aby od 09.04.2014 do 03.06.2014 nenastúpila do práce, pričom jej bude poskytovaná náhrada
mzdy v sume priemerného zárobku. Výkonom funkcie obchodno-ekonomického riaditeľa bola dočasne
poverená zamestnankyňa žalovaného G.. Žalobkyňa aj napriek tomu chodila riadne do práce, žalovaný
jej prítomnosť na pracovisku nenamietal. Výkon práce trval až do 03.06.2014, kedy žalobkyňa nastúpila

na dovolenku až do 30.06.2014. Aj po uplynutí údajnej výpovednej doby žalobkyňa vykonávala prácu
pre žalovaného. K reálnemu odovzdaniu pracovných pomôcok a agendy došlo až 10.07.2014.

28. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v danom prípade žalovaný nepreukázal
existenciu riadneho výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce,

nakoľko mal za to, že žalobkyňa, ktorá vykonávala pozíciu obchodno-ekonomického riaditeľa nebola
v priamej riadiacej pozícii štatutárneho orgánu, ale bola podriadená generálnemu riaditeľovi. Zákonník
práce zakotvuje možnosť skončenia pracovného pomeru so zamestnancom v dôsledku jeho odvolania
z funkcie. Zamestnanci, ktorých možno v zmysle Zákonníka práce odvolať z funkcie tak, aby odvolanie
zakladalo výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce su taxatívne

vymedzení. Ide buď o vedúceho zamestnanca zastávajúceho funkciu štatutárneho orgánu alebo člena
štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca priamo podriadeného štatutárnemu orgánu, ak tento
nie je zároveň v pracovnom pomere. S poukazom na uvedené v danom prípade musia byť splnené
dve podmienky, a to podmienku voľby pre vznik pracovného pomeru musí upravovať osobitný predpis
žalovaného ako zamestnávateľa upravený vnútorným predpisom a táto funkcia musí byť v priamej

riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu žalovaného. Súd má za to, že Štatút predstavenstva, na
ktorý sa žalovaný odvoláva, nemožno posudzovať ako právne záväzný interný predpis vo vzťahu k §
42 ods. 2 Zákonníka práce a teda založenie pracovného pomeru vymenovaním do funkcie, s ktorým
by bola žalobkyňa ako zamestnanec žalovaného v súvislosti s výkonom práce oboznámená, resp.
ktorý by sa na ňu mal vo vzťahu k vymenovaniu do funkcie a odvolania z funkcie vzťahovať. Štatút

predstavenstva je korporatívnym dokumentom spoločnosti a nie interným pracovnoprávnym predpisom.
Štatut ako obchodnoprávny dokument schvaľuje dozorná rada. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že
v čl. 15 Organizačného poriadku žalovaného s názvom Organizačné a riadiace interné predpisy sú
taxatívnevymedzenéinternépredpisy,medziktorýminiejeuvedenýŠtatútpredstavenstva.Organizačné
a riadiace predpisy na rozdiel od Štatútu schvaľuje predstaventsvo alebo generálny riaditeľ. S poukazom

na uvedené má súd za to, že podmienka voľby pre vznik pracovného pomeru žalobkyne nebola
v čase jej vymenovania a ani odvolania upravená osobitným vnútorným predpisom žalovaného a
žalobkyňa ani nemohla byť v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva. Súd poukazuje aj na čl. 11
bod 1 Organizačného poriadku, ktorom je uvedené, že „ Odborných riaditeľov určuje predstavenstvo
spoločnosti na návrh generálneho riaditeľa. Odborní riaditelia sú organizačne podriadení generálnemu

riaditeľovi“. Žalobkyňa bola teda v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a nie štatutárneho
orgánu. Súd dospel k záveru, že pracovný pomer nemohol zaniknúť odvolaním z funkcie a ak chcel
dať žalovaný žalobkyni výpoveď, mohol tak urobiť výlučne len zo zákonných dôvodov. Súd má tiež
za to, že v Štatúte a ani v Organizačnom poriadku žalovaného nebolo jednoznačne formulovanévymenovanie, resp. voľba žalobkyne ako požiadavka vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca.
Súd je rovnako toho názoru, že samotná skutočnosť, že v Organizačnom poriadku a v Štatúte
predstavenstvajeuvedené,žeodbornýchriaditeľovurčujepredstavenstvospoločnostiešteneznamená,

že odborní riaditelia sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, súd ma za preukázané,
že žalobkyňa podliehala priamo generálnemu riaditeľovi. Priama riadiaca pôsobnosť znamená, že
nadriadený prideľuje zamestnancovi prácu, kontroluje jeho pracovný výkon a výsledky jeho práce,
dozoruje ho a prípadne aj ukladá sankcie. Predstavenstvo však žalobkyni neprideľovalo prácu. Priamu
riadiacu pôsobnosť nemožno definovať ako vzťah najvyššie postaveného orgánu zamestnávateľa a

zamestnanca, ale ako vzťah priameho nadriadeného, ktorý zamestnancovi prideľuje prácu a kontroluje
ho. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v rámci výkonu svojej práce dostávala príkazy od generálneho
riaditeľa, bola ním osobne riadená, bola jeho priamym podriadeným. Aj svedok pán S., ktorý vykonával u
žalovaného funkciu generálneho riaditeľa, potvrdil, že úlohy z predstavenstva išli jemu a on ich následne
zadával odborným riaditeľom. Boli úlohy, ktoré boli dané historicky, žalobkyňa dávala raz štvrťročne
správy o hospodárení, dávala tieto správy pod jeho menom, na predstavenstvo buď bola alebo nebola

prizvaná. Jeho nadriadeným bolo predstavenstvo, aj keď som bol jej členom.

29. V rámci hodnotenia dôkazov súd zároveň skúmal aj to, či bola výpoveď prerokovaná so zástupcami
zamestnancov (odborovou organizáciou), resp., či výpoveď bola prerokovaná riadne a to s poukazom
na § 74 Zákonníka práce. Súd mal za to, že samotná skutočnosť, že zápisnica zo zasadnutia odborovej

organizácie trpí formálnymi nedostatkami a že zamestnancom nebola vyplácaná náhrada mzdy, na ktorú
majú podľa zákona nárok a že priepustky nespĺňajú formálne náležitosti, nemá vplyv na prerokovanie
výpovede členmi odborovej organizácie. O účasti zástupcov zamestnancov na zasadnutí odborovej
organizácie svedčia listinné dôkazy - výpis a zápisnica zo zasadnutia a výpovede svedkov, ktorí
sa zasadnutia zúčastnili. V konaní bolo preukázané, že žiadosť o prerokovanie výpovede listom č.

654/12/14 zo dňa 19.03.2014 bola podľa zápisnice č. 2/3/2014 dňa 19.03.2014 aj bodom programu
zasadnutia. Z listinných dôkazov nevyplýva, že súčasťou žiadosti o prerokovanie bol aj návrh samotnej
výpoveď, resp. rozhodnutie o organizačnej zmene. Vo výpise a v žiadosti o prerokovanie sa len
konštatuje, že bola prerokovaná žiadosť podľa § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede zo
strany zamestnávateľa - list č. 654/12/14 - G.. U. O.. X. pán O. vo výpovedi uviedol, že výpoveď

prerokovali s tým, že ju predstavenstvo odvolalo, avšak žiadny dôvod nebol uvedený. X. pani Q. vo
výpovedi uviedla, že jej je známe, že žalobkyňa dostala výpoveď, ale nevie z akého dôvodu. X. pán L.
si len pamätá, že na zasadnutí zaznelo meno žalobkyne v súvislosti s odchodom od zamestnávateľa.
Zástupcovia zamestnancov teda nevedeli, z akého dôvodu bola žalobkyňa odvolaná, resp. čo viedlo
zamestnávateľa k záveru, že výkon práce nespĺňa očakávania zamestnávateľa a v čom spočíva to,

že žalobkyňa prestala spĺňať podmienky na výkon doterajšej práce. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď
nebola riadne prerokovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce, nakoľko zástupcovia zamestnancov nemali k
dispozícii žiadne informácie o dôvodoch výpovede, keďže táto nebola súčasťou žiadosti o prerokovanie
výpovede. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede
uvedenej v ustanovení § 74 Zákonníka práce, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu a

to s dôrazom na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého dôvod výpovede musí byť
vymedzený tak, aby ho nebolo možné dodatočne zameniť s iným dôvodom. Súd v tomto poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 160/2012, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd
SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach (1Cdo 72/2006, 1 M Cdo 2/2008, 5 Cdo 255/2008, 5Cdo
140/2010), od záverov ktorých nie je dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci, poukázal na to, že ust.

§ 74 Zákonníka práce určovalo povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým
orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti takéhoto
právneho úkonu zo strany zamestnávateľa a nesplnenie tejto podmienky spôsobovalo v zmysle ust.
§ 17 ods. 2 Zákonníka práce jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastali
len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený

návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahoval
náležitosti určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musel
byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne
meniť. Ust. § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného
pomeru, platného v čase doručenia výpovede žalobkyni žalovaným, nemožno vykladať izolovane, ale v

nadväznosti na uvedené ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože malo za úlohu ochranu zamestnanca,
aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného
pomeru.30. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že listom zo dňa 08.04.2014 zamestnávateľ žalobkyni oznámil, že
vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ jej v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce nemôže prideľovať prácu
pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, žiada ju, aby od 09.04.2014 do 03.06.2014 nenastúpila do

práce, pričom za tento čas jej bude poskytovať náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Napriek
uvedenému zamestnávateľ počas plynutia domnelej výpovednej doby a aj po jej uplynutí prideľoval
žalobkyni prácu a toleroval jej prítomnosť na pracovisku a aj po domnelom skončení pracovného
pomeru ju požiadal, aby spoločnosť zastupovala na rokovaní pred Úradom na reguláciu sieťových
odvetví. Žalobkyňa si bola vedomá, že aj po údajnom odvolaní z funkcie, naďalej vykonávala svoj

pôvodný druh práce, plnila si svoje pracovné povinnosti z pozície obchodno-ekonomickej riaditeľky, a
pod touto funkciou vystupovala ako voči zamestnancom spoločnosti, tak aj navonok. Žalovaný sa k
uvedeným skutočnostiam a tvrdeniam žalobkyne nevyjadril. V súvislosti s týmto sa vynára otázka, že ak
zamestnávateľ odvolal žalobkyňu z funkcie obchodno-ekonomickej riaditeľky, nakoľko mal zrejme za to,
že výkon jej práce nespĺňa jeho očakávania, resp. žalobkyňa prestala spĺňať podmienky na výkon tejto
práce, prečo jej aj naďalej prideľoval prácu a toleroval jej prítomnosť na pracovisku.

31. Na základe uvedeného mal súd za to, že výpoveď daná žalobkyni nebola riadne prerokovaná
so zástupcami zamestnancov, čo s poukazom na § 74 Zákonníka práce spôsobuje neplatnosť
výpovede. Rovnako neplatnosť výpovede spôsobuje aj to, že žalovaný nepreukázal existenciu riadneho
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 zpísm. d) bod 2 Zákonníka práce. Súd preto určil, že výpoveď

zo dňa 19.03.2014 zo strany žalovaného doručená žalobkyni dňa 07.04.2014, je neplatná.

32. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo jeho časti čiastočným rozsudkom.

33. O náhrade mzdy, o vzájomnom návrhu žalovaného, aby súd vyslovil, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával a jej pracovný pomer končí dňom doručenia
výpovede, t.j. dňom 07.04.2014 a trovách konania bude v súlade s § 213 CSP rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.