Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205069
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216205069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému X. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O.
K.. U.. F.. J.. W. XXXX/X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 304,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 6Csp/67/2016-32 zo dňa 25. apríla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 200 eur od 26.1.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 32%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 297, § 156 ods. 3, 4, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku
právneho vzťahu, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 pís. f), g), j), k), § 11 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 54, § 3 ods.
1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 21.09.2016 sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 304,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 304,- Eur od 26.01.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný
neplnil svoj dlh riadne a včas, preto sa dlh stal dňa 26.01.2014 splatným. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a
to zmluvou o úvere zo dňa 29.01.2013, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 200,- Eur,

pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 104,-
Eur, teda všetko vo výške 304,- Eur v 1. splátke vo výške 304,- Eur do 05.06.2013. Podľa názoru
súdu v predmetnej zmluve okrem iných chýbajú imanentné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
písm. j) a k) citovaného zákona, nakoľko nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN a aniúroková sadzba spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len
hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre

spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi
zaplatiť. V dôsledku chýbajúcich vyššie citovaných obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je teda potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd vychádzajúc z
dispozičnej zásady priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške od 26.01.2014 do zaplatenia.
Záverom v rámci podpory svojej argumentácie ohľadom uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN

odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017. O trovách
konania rozhodol tak, že v konaní bol pomerne úspešnejší žalobca v rozsahu 66% a neúspešný v
rozsahu 34%, preto mu súdu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32%, o ktorých rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti rozsudku v celom rozsahu.

Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že postavenie žalovaného ako veriteľa razantne odmieta. Poukázal
na skutočnosť, že dňa 29.01.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 800502612. Predmetná
zmluva bola uzavretá v zmysle VPPÚ. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú

dostatočne označené subjekty a predmet zmluvy, t.j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za
fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné označiť zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
Poukázal na súdnu prax, ktorá zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode
strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere. Uviedol, že vzťah Obchodného a
Občianskehozákonníkajezaloženýnasubsidiárnomzáklade,čoznamená,žeObčianskyzákonníkjevo

vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Namietal, že zmluvu
o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.07.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Na záver poukázal na rozsudok
Okresného súdu Galanta, sp. zn. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.04.2017.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.9. Podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ročnou percentuálnou

mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

12. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) .

13. Podľa článku 6 bod 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách z 05.04.1993 (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto

smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku
súvislosť s územím členských štátov.

14. Podľa článku 3 bod 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.01.2013 Zmluvu o úvere č.
800502612,predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške200,-Eur,ktorésadlžníkzaviazalzaplatiť
o sumu zvýšenú o poplatok vo výške 104,- Eur, t.j. celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku 304,- Eur v 1

mesačnej splátke po 304,- Eur. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený úrokom vo výške
39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 26,10,- Eur a administratívnych
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 77,30,- Eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 304,- Eur, ak nie je dohodnuté
inak do 05.06.2013 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

alebo v hotovosti mandatárovi, dlžník zároveň vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona a je vo výške 251,18%. Podpisom predmetnej zmluvy
zároveň vzal dlžník na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere je vo výške 51,45%. Zmluva o úvere zároveň obsahovala aj časť označenú
ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“, ktorá bola žalovaným ako dlžníkom podpísaná dňa

29.01.2013. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Trestným rozkazom
zo dňa 26.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2016 bol žalovaný uznaný za vinného z
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

16. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne

posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnychskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

17. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so Zmluvu o úvere č. 800502612, ktorá
bola uzatvorená 29.01.2013.

19. Vo vzťahu k námietke žalobcu ako odvolateľa, že predmetná Zmluva o úvere nie je zmluvou
spotrebiteľskou odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako
vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalobca) a spotrebiteľom (žalovaný) ako vzťah spotrebiteľský. Na

uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi
veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 29.01.2013
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovaného.
Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalovaný bol v predmetnej Zmluve o úvere aj označený ako

fyzická osoba - spotrebiteľ (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu).

21. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

22. Je teda nepochybné, že predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu

uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je
pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalovaný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

23. Vzhľadom na to, že žalobca ako dodávateľ nepreukázal, že by v predmetnom prípade nešlo o
spotrebiteľskú zmluvu, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej
činnosti, je preto potrebné postupovať podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda v pochybnostiach uplatňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd prvej inštancie preto
prijal správny záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa.

24. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje

aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana
záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a
záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

25. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávnyvzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovaných ako spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že Zmluva o úvere uzatvorená podľa ustanovení
Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného
zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. V uvedených prípadoch sa teda špeciálne ustanovenia
o ochrane spotrebiteľov aplikujú prednostne pred inými ustanoveniami, tzn. že ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvej

inštancie správne aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd naviac podotýka, že je
pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

27. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším

indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady,
ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je
uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a

prípadnýchpoplatkov.Jenepochybné,ževpredmetnejúverovejzmluvetentoúdajchýba,niejeuvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto už len z tohto jediného dôvodu je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g) cit.: „Zmluva

o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto miery“.

28. Explicitne presné ustanovenie, akým je § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch,

cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
pod písm. k) § 9 ods. 2 citovaného zákona a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho
predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

29. Odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu ČR vo veci pod sp. zn. I. ÚS 3512/11, z
ktorých vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv
majú slúžiť predovšetkým tomu, aby sa do každej zmluvy neprepisovali dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Nemajú však slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a u ktorých sa predpokladá, že najskôr uniknú pozornosti spotrebiteľa. Pokiaľ tak dodávateľ
urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

30. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v zmluve

absentuje aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď nie je uvedený
termín splátok. Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Za
daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1

Zákona o spotrebiteľských úveroch bol správny.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný,
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v plno rozsahu.33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).