Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Martin Žovinec
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217000086
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217000086.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jána
Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného H. J. pre prečin krádeže podľa § 212
odsek 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3.5.2017, č.k. 0T/36/2017-90,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2018, takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný: H. J., nar. XX.XX.XXXX v N. E., trvale bytom
G. N. E., okres N. E., odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
II.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku súd odvolanie obžalovaného H. J., nar. XX.XX.XXXX v N. E.,
trvale bytom G. N. E., okres N. E., zamieta, nakoľko smeruje proti výroku, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3.5.2017, č.k. 0T/36/2017-90, bol
obžalovaný H. J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), ods.
3 písm. b) Trestného zákona.
Okresný súd podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) a § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a zaradil ho
do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň zaviazal obžalovaného k povinnosti náhrady škody
poškodenému M. A. vo výške 70 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o treste považoval za nezákonný.
Obžalovaný bol doposiaľ 20 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Komárnosp.zn. 11T/145/12 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia dňa 14.10.2016. Zároveň bol
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 0T/65/16 zo dňa 30.5.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/71/16 zo dňa 6.12.2016 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa
§ 2012 ods. 3 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny
význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania
v spoločnosti. Týmto sa súd dôsledne neriadil. Odsúdený sa dopustil rovnakého trestného činu napriek
tomu, že bol zaň v posledných 24 mesiacoch odsúdený. Obžalovaný sústavne pácha trestnú činnosť,
pričom ani nepodmienečné tresty odňatia slobody nemajú represívny a preventívny účinok. Nie je preto
zrejmé, z akého dôvodu súd uložil obžalovanému trest v samotnej dolnej hranici trestu odňatia slobody
len v trvaní 8 mesiacov. Má za to, že na nápravu páchateľa nepostačuje trest odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov, uloženie takéhoto trestu je v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov. Ak by súd prihliadol
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, musel by obžalovanému uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Obžalovanýzaslalsúdupodaniektoréoznačilakosťažnosť.Zjehoobsahuvyplýva,žepodávaodvolanie
vočirozsudku,doslovauviedol,žepodávasťažnosťproti„svojmuvyhláseniu“.Namietal,ževprípravnom
konaní neboli vypočutí svedkovia, ktorí by mohli preukázať jeho nevinu, ku krádeži nedošlo. Uviedol
mená svedkov a tiež to, k čomu by sa mali vyjadriť. Popísal svoje konanie. Žiadal o konfrontáciu s
poškodeným. S jeho advokátkou sa dohodol, že spraví vyhlásenie a že mu dajú 6 mesiacov s odkladom,
z dôvodu vážneho ochorenia jeho matky. Potom spravil to vyhlásenie na súde.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach, ktoré odvolací súd vykonal
v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup (obžalovaný sa
na verejné zasadnutie nedostavil bez ospravedlnenia, doručenie upovedomenia o termíne verejného
zasadnutia mal riadne vykázané), zotrval prokurátor na podanom odvolaní.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Obžalovaný podal odvolanie proti rozsudku ako takému, teda proti výroku o vine aj treste. Krajský súd
zistil, že v prípade odvolania obžalovaného je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1
Trestného poriadku a to z dôvodu, že bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Krajský súd zistil, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Výrok o vine teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho
zákonnosti a odôvodnenosti, obžalovaný totiž zákonne konformným spôsobom urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku.
Súdom prijaté vyhlásenie o vine (ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe) je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním
okrem dovolania podľa §371 ods. 1 písm. c). Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné.
Čo sa týka odvolania prokurátora, krajský súd zistil, že toto je dôvodné.
Okresný súd sa pri ukladaní trestu dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Pochybenie
okresného súdu krajský súd vzhliadol v prvom rade v tej podobe, keď okresný súd vôbec neuviedol,
z akého dôvodu považuje nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov za primeraný a
zákonu zodpovedajúci. Ako jediný dôvod uviedol, že vychádzal aj z výšky spôsobenej škody. Súd v
odôvodnení rozsudku len konštatoval, že obžalovaný bol dvadsaťkrát súdne trestaný a že naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 14.10.2016 sp.zn. 11T/145/12 pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorým bolo
upustenéoduloženiasúhrnnéhotrestuvzhľadomnaodsúdenieOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.
1T/301/12 zo dňa 2.12.2015. Zároveň uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
0T/65/2016 zo dňa 30.5.2016 v spojitosti s uznesením KS Trnava sp. zn. 3To/71/2016 zo dňa 06.12.2016
bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Okresný súd ďalej konštatoval,
že obžalovaný doposiaľ nevykonal trest uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda.
Okresný súd nepostupoval v súlade s požiadavkou zákonodarcu a v písomnom odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne nevyložil, ktorými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o
druhu a výmere trestu obžalovanému. Navyše obžalovanému uložil trest, ktorý nezodpovedá všetkých
zásadámpreukladanietrestuuvedenýmvustanovení§34Trestnéhozákona.Okresnýsúdnevyhodnotil
správne závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery, charakter trestnej činnosti.
Trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nie je podľa krajského súdu trestom primeraným a
zákonným.Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 20-krát súdne trestaný. Naposledy
vykonával trest uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/40/2016 zo dňa
8.3.2017 uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 1 rok a 4 mesiace.
Z hľadiska povahy a závažnosti trestného činu je potrebné konštatovať, že obžalovaný sa opätovne
dopustil rovnakého druhu úmyselnej trestnej činnosti, za aký bol už opakovane odsúdený k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Čo sa týka osobných, rodinných, majetkových pomerov
obžalovaného, krajský súd nezistil žiadne také okolnosti existujúce v dobe rozhodovania o uloženom
treste, ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne, ktoré by
odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. V rámci
zákonom stanovenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) bude primeraným trestom trest odňatia
slobody uložený v jej strede, teda v súlade s odvolacou námietkou prokurátora. Takýto trest bude u
obžalovaného plne zodpovedať požiadavkám zákona.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.
Zároveň, ako už bolo uložené vyššie, krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného, nakoľko bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.