Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200494
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318200494.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom Česká republika, 602 00 Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO:
04355211,zastúpenéhoJUDr.BarborouKorenecovou,advokátkousosídlom90045Malinovo,Slnečná
765/3,IČO:42174902,adresapredoručovanie:81109Bratislava,Pribinova25,protižalovanému:I.M.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. C., T. XX/X, o zaplatenie 350,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy od 25. 2. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur zastavuje.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 93,38 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa15.1.2018domáhal,abysúdžalovaného
zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 350,- eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 25. 2. 2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 12,- eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Pri registrácii
a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ako aj potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú
pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX zo dňa 30. 9. 2014
uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo

výške 100,- eur, t. j. zaplatiť celkovú časť vo výške 450,- eur a to do dvadsiatich ôsmich (28) dní odo dňa
poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 454349 sú celkové náklady spojené
s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100,- eur. Žalovaný poskytnuté
peňažné prostriedky nevrátil riadne a včas, preto sa dlh stal splatným dňa 17. 2. 2015. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo
emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa žalobcovi so žalovaným nepodarilo skontaktovať,
preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur za zaslané upomienky.

Žalobca požadoval zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vlády SR
č. 87/1995 Z.z. Podaním zo dňa 12. 7. 2018 žalobca vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.4. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

7. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou, výpisom z účtu a zistil nasledovný skutkový

a právny stav:

9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 30. 9. 2014,
Spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

10. V danom prípade sa nejedená o spotrebiteľský úver v zmysle vyššie citovaného zákona, ale
o finančné prostriedky poskytnuté na diaľku podľa zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Žalobca doložil zmluvu č. XXXXXX a výpis z internetbankingu účtu z Tatrabanky, a.s. zo dňa 30. 9. 2014,
v zmysle ktorých bola žalovanému dňa 30. 9. 2014 poskytnutá pôžička vo výške 350,- eur. Túto mal
žalovaný splatiť žalobcovi do 28 dní od poskytnutia pôžičky, t. j. do 28. 10. 2014, čo s však nestalo a
preto od 29. 10. 2014 je žalovaný v omeškaní s vrátením pôžičky.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, účinného k 30. 9. 2014, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 30. 9. 2014, Na účely tohto zákona
sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré
plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický

nosič informácií.

13. Zo zmluvy mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350,-
eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet
žalovaného a to dňa 30. 9. 2014. Žalovaný sa zmluvou zaviazal vrátiť pôžičku v celkovej výške 350,-

eur + odplatu 100,- eur (túto si však žalobca žalobou neuplatnil) a to do 28. 10. 2014.

14. Žalovaný pôžičku nevrátil riadne a včas, preto vznikol žalobcovi od 4. 2. 2015 aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády číslo
87/1995 Z.z.

15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 29. 10. 2014, Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 29. 10. 2014 určená vo výške 0,05 % ročne, potom
úrok z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z
omeškania až od 25. 2. 2015 postupom podľa § 216 CSP, hoci k omeškaniu došlo už dňa 29. 10. 2014.

17. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná

dôvodne a preto žalobcovi priznal nárok podľa prvého výroku tohto rozsudku.

18. Druhým výrokom súd konanie v časti zmluvnej pokuty zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 CSP (Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.), keďže vzal žalobca žalobu v tejto časti späť. V dôsledku toho žalobca

zapríčinil zastavenie konania, preto sa to v tejto časti berie ako jeho neúspech s poukazom na § 256
ods. 1 CSP (pre účely náhrady trov konania).

19. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tretím výrokom tohto rozsudku podľa § 255
ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania

uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech
vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti
platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške
96,69 % (350,- eur / 362,- eur x 100) a neúspešný vo výške 3,31 % (čo predstavuje úspech žalovaného).

Po pomernom rozdelení trov konania, t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom prináleží
žalobcovi náhrada trov konania vo výške 93,38 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.