Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235754
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113235754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: J.V.S., s.r.o., Prešov, so sídlom
Pionierska 24, 080 05 Prešov, IČO: 31 696 945, právne zastúpený JUDr. Alojz Naništa, advokátom,
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35519193, proti žalovanému: Obec Lažany, Lažany 31, 082 32,
IČO: 00690481, právne zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokátom, Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany,
IČO: 37943065, o zaplatenie sumy 32.321,34 eur, o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorým sa voči
žalobcovi domáha zaplatenia sumy 2.100,- eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu žalovaného,
ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 1.812,89 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/42/2014-227 zo dňa 13.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 21Cb/42/2014-227 zo dňa
13.10.2016, rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 32.321,34 eura a 9 % ročný úrok z omeškania,
a to zo sumy 34.421,34 eura od 23.6.2012 do 31.1.2013, zo sumy 34.121,34 eura od 1.2.2013 do
27.2.2013, zo sumy 33.821,34 eura od 28.2.2013 do 21.3.2013, zo sumy 33.524,34 eura od 23.3.2013
do22.4.2013,zosumy33.221,34euraod23.4.2013do23.5.2013,zosumy32.931,34euraod24.5.2013
do 24.6.2013, zo sumy 32.621,34 eura od 25.6.2013 do 24.7.2013 a zo sumy 32.321,34 eura od
25.7.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 2.100 eur, 5,75 %
ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 300 eur od 4.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 300 eur od
2.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 300 eur od 25.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 300 eur od 26.4.2013 do
zaplatenia a 5,50 % ročného úroku z omeškania zo sumy 300 eur od 27.5.2013 do zaplatenia, zo sumy
300 eur od 28.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 300 eur od 29.7.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. Vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 1.812,89 eura v y
l u č u j e na samostatné konanie.“2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná obec nesplnila svoju povinnosť z písomne
uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 25.3.2011, keď žalobcovi doposiaľ neuhradila časť dohodnutej ceny
diela vo výške 32.321,34 eur, ktorá bola vyúčtovaná v rámci faktúry č. XXXXXXXXX napriek tomu,

že žalobcovi vznikol nárok na jej doplatenie. Súd preto oprávnene žalobe žalobcu o zaplatenie sumy
32.321,34eurvyhovelazaviazalžalovanéhonazaplatenietejtosumyvprospechžalobcu.Ďalejuviedol,
ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žetak,akopriebežnežalobcarealizovalpráce,priebežne
aj fakturoval odplatu skutočne vykonaných prác. Podkladom pre fakturáciu vo všetkých prípadoch boli
krycie listy čerpania a súpisy vykonaných prác potvrdené oboma zmluvnými stranami. Za žalovanú

obec ich podpisovala starostka Obce Lažany ako jej štatutárna zástupkyňa vykonávajúc fakticky v
súvislosti s realizáciou opravy obecného mosta funkciu stavebného dozoru v zmysle uzatvorenej zmluvy
o dielo, keďže v zmysle čl. X bod 10.10. predmetnej zmluvy žalovaný nikoho nepoveril vykonávaním
stavebného dozoru na predmetnej stavbe. Takýto pasívny prístup objednávateľa nemôže byť na ujmu
žalobcu ako zhotoviteľa. Pokiaľ ide o stanovisko žalovanej strany, že čo sa týka stavebného dozoru,
obec mala právo, nie však povinnosť ustanoviť si stavebný dozor a keď bolo dohodnuté, že ten súpis

vykonaných prác má byť potvrdený stavebným dozorom, tak mal byť podpísaný stavebným dozorom,
pričom starostka v žiadnom prípade stavebným dozorom nie je a takto to je neprijateľné. Nastala by
však by absurdná situácia, že v danom prípade , keď obec nikoho nepoverila stavebným dozorom a
už fakticky nikoho poveriť ani nemôže, keďže dielo je už zrealizované, ostali by krycie listy čerpania
a súpisy vykonaných prác ako podklady fakturácie žalobcu nepodpísané stavebným dozorom a nastal

by nezvratný stav, že faktúra žalobcu č. XXXXXXXXX by bola faktúrou vystavenou predčasne a takou
by už ostala navždy. Žalovaná obec by už nemusela nikdy doplatiť cenu prác fakturovaných poslednou
faktúrou, a to napriek tomu, že tieto práce boli nepochybne vykonané. Ďalej súd uviedol, že námietky
žalovaného, že aj po vystavení vyššie uvedenej faktúry žalobca v súvislosti s opravou mosta realizoval
nejaké práce, prípadne, že až po vystavení tejto faktúry zrealizoval práce pri odstraňovaní starého

nábehového krídla, prípadne, že predmetná faktúra bola vystavená až v roku 2012, hoci fakturované
práce boli vykonané ešte v roku 2011, sú s prihliadnutím na predmet tohto konania bezpredmetné.
Predmetom tohto konania je doplatenie odplaty fakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXX, ktorá bola
vystavená v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy o dielo, a to nie ako faktúra jediná, prípadne
konečná a záverečná, ale ako aj ostatné vyplatené faktúry, t.j. ako faktúra, ktorou sa fakturovala odplata

za skutočne vykonané práce, ktoré boli prevzaté v rámci objednávateľom podpísaného krycieho listu
čerpania a súpisu vykonaných prác. Úplnosť a kvalita prác nebola zo strany objednávateľa nikdy
reklamovaná a odplata za práce pri odstraňovaní starého nábehového krídla nebola predmetom tejto
faktúry. Bola predmetom inej, už uhradenej faktúry. Otázka odstraňovania starého nábehového krídla
a námietka nezrovnalosti ohľadne fakturácie odplaty za toto odstraňovanie by mohla mať súvis s

nárokom žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.812,89 eur, ktorý bol uplatnený v
rámci vzájomného návrhu žalovaného. Tento vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi
domáha zaplatenia tejto sumy bol však vylúčený na samostatné konanie, keďže výsledky doterajšieho
konania neboli dostatočné pre rozhodnutie o tomto nároku, resp. na rozhodnutie o tomto nároku je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v tom smere, či sa žalobca dostal do omeškania s odovzdaním

diela žalovanému, resp. či došlo alebo nedošlo k odovzdaniu diela ako celku, prípadne kedy k tomu
došlo. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca mal zabezpečiť dofinancovanie opravy mosta nad
rámec finančných prostriedkov poskytnutých zo štátu, táto skutočnosť nebola v priebehu dokazovania
preukázaná. Taktiež čo sa týka nehodnovernosti stavebného denníka, čo namietal žalovaný, bolo
potrebné uviesť, že predmetom tohto konania nie je vyvodenie zodpovednosti žalobcu za prípadné

porušenie predpisov upravujúcich vedenie stavebných denníkov na stavbe a v súvislosti s vedením
stavebného denníka zo strany žalobcu si žalovaný v tomto konaní neuplatnil žiadny konkrétny nárok.
Taktiež súd prvej inštancie konštatoval, že pre jeho rozhodnutie bolo rozhodujúce aj to, že rozsah a
kvalita fakturovaných prác neboli zo strany žalovanej obce nikdy reklamované a v neposlednom rade aj
to, že žalovaná obec aj zrealizovala niekoľko čiastkových úhrad na faktúru č. XXXXXXXXX. Preto súd

prvejinštanciedospelkzáverunazákladevykonanéhodokazovania,žežalobcažalovanémuoprávnene
vystavil faktúru č. XXXXXXXXX a žalovanému vznikol nárok na zaplatenie odplaty vyúčtovanej touto
faktúru, pričom nie je možné považovať žalovaným zrealizované úhrady za predmetnú faktúru za
splnenie bez právneho dôvodu, prípadne za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vzájomnému
návrhu žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 2.100,- eur s príslušenstvom

titulom bezdôvodného obohatenia, nemohol súd prvej inštancie vyhovieť, a preto tento vzájomný návrh
žalovaného ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a priznal ich v celom rozsahu a to vo výške 100 % žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolaním
napadá všetky výroky rozsudku. Poukázal, že právny zástupca žalovaného písomným podaním -
ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania z 24.6.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní a uviedol, že o dôvode sa dozvedel dňa 24.6.2016, a preto požiadal o odročenie uvedeného
pojednávania na najbližší termín. Taktiež uviedol, že aj starostka žalovanej obce ospravedlnila
svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní. Napriek uvedenému súd prvej inštancie pojednával v
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil,
ani v rozhodnutí vo veci samej. Ďalej poukázal, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho návrh na

opätovné vypočutie svedka pána I., ktorý súd tento návrh uznesením zamietol. Taktiež poukázal na
platobné podmienky a fakturáciu, poukázal na podpis súpisu vykonaných prác starostkou obce, ako aj
stavebný denník, ktoré považuje za nehodnoverné. Poukazoval na nesprávnosť termínov vykonaných
prác, termínu ukončenia všetkých stavebných prác, spochybnil odovzdanie diela, odovzdanie materiálov
acertifikátovkvykonanémudielu.Vzávereuviedol,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a súd prvej inštancie dospel v napadnutej časti na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a dostatok dôvodov.
Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta,
alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci procesne
správne postupoval, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke aj správne
právne posúdil. Podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a zodpovedá zákonným
požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 CSP. Uviedol, že je skutočnosťou, a tú nepopiera ani

žalovaná strana sporu, že v rámci zmluvného vzťahu boli vystavené štyri faktúry, pričom prvé tri boli
zo strany žalovanej obce riadne zaplatené a čiastočne neuhradená ostala posledná faktúra zo dňa
23.4.2012, splatná dňa 22.6.2012 č. 201204060, vystavená na sumu 34.421,34 eur, pričom žalovaný z
tejtosumyzaplatilžalobcovivsplátkachcelkovúsumu2.100,-eurazostalanezaplatenásuma32.321,34
eur. Súd zistil, že podkladom tejto fakturácie bol krycí list čerpania a súpisy skutočne vykonaných prác,

ktoré podpísali obe zmluvné strany. Ďalej poukázal, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.6.2016
vyplýva, že súd oboznamoval písomné podanie zástupcu žalovanej obce zo dňa 14.6. a 24.6.2016 a
dôvody, pre ktoré žiadal odročiť pojednávanie súd nepovažoval za opodstatnené. Zároveň oboznámil
s podaním a štatutára žalovanej obce, ktorý však nežiadal odročiť pojednávanie. Taktiež poukázal na
argumenty súvisiace s odvolacími námietkami žalovaného, pričom okrem iného uviedol, že žalovaná

obec ako objednávateľ mala právo a nie povinnosť menovať stavebný dozor a bolo vecou žalovaného,
aby si ustanovil stavebný dozor a nesplnením tejto povinnosti niesol dôsledky z toho vyplývajúce , pričom
vykonané práce boli žalovaným riadne preberané . Námietky voči vedeniu stavebného denníka nie sú v
príčinnej súvislosti ku skutkovým zisteniam, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie. Taktiež poukázal na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 10, v ktorom súd prvej inštancie riadne a výstižne sa

vysporiadava s platobnými podmienkami, a aj s realizáciou prác, ich priebežnou faktúrou a nakoniec
aj zaplatením troch faktúr žalovaným a čiastočne zaplatením aj faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu.
Taktiež poukázal na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak dlžník
plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak nemožno usudzovať na to,
že plnením dlžník uznáva zvyšok dlhu. Taktiež poukázal na to, že žalovaná strana zaplatila tri faktúry

a zo spornej faktúry zaplatila časť v splátkach, ktoré si sama stanovila a až na námietku žalobcu, že
tieto splátky sú nízke a záväzok by bol neúmerne dlho splácaný, žalovaná strana začala spochybňovať
zaplatenie tejto faktúry, v poradí štvrtej faktúry. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

5. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Čo
sa týka čiastočného plnenia záväzku, uviedol, že čiastočné plnenie záväzku, ktoré má účinky uznania
zvyšku dlhu vtedy, keď možno usudzovať na to, že dlžník čiastočným plnením uznáva záväzok aj čo do
jeho zvyšku, vždy musí byť zrejmé, že dlžník svoj záväzok nepopiera a na základe tvrdeného, v tomto
prípadenebolisplnenépodmienkyuznaniadlhuuvedenév§407ods.3Obchodnéhozákonníka,pretože

je zrejmé, že žalobca svoj záväzok popiera a žiada realizované platby vzájomným návrhom späť.

6. K uvedenému sa žalobca už nevyjadril.7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce

CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP okrem výroku v bodu IV. rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovanýchúkonovpredodňomúčinnostitohtozákona, posudzovaťajvsúvislostisprávnouúpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.

(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie napriek oznámeniu neúčasti žalovaného
na pojednávaní vo veci konal, odvolací súd poukazuje, že právny zástupca žalovaného listom

zo dňa 24.6.2016 doručeným súdu prvej inštancie oznámil neúčasť na pojednávaní z dôvodu
práceneschopnosti a žiadal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. odročenie pojednávania. Zo spisu bolo
zistené, že neúčasť na pojednávaní ospravedlňovala aj starostka Obce Lažany z dôvodu čerpania
dovolenky. K uvedenému odvolací súd poukazuje, že právny zástupca žalovaného mal povinnosť
zabezpečiť za seba náhradu iným právnym zástupcom, čo mu udelené plnomocenstvo zo strany

žalovaného umožňovalo. Žalovaná strana v zastúpení starostkou obce nedôvodne požiadala o
odročenie pojednávania, súčasne nepredložila vyhlásenie, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu
JUDr. Ličáka na tomto pojednávaní. ,išlo o ospravedlnenie jej neúčasti na tomto pojednávaní a súd
prvej inštancie (v tom čase súd prvého stupňa) mohol aplikovať ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a v konaní
pokračovať. Navyše išlo o pojednávanie zo dňa 28.6.2016, nešlo teda o posledné pojednávanie pred

samotným vyhlásení rozsudku, pričom ďalšie konanie bolo 13.9.2016, na ktorom súd pokračoval v
ďalšom konaní. Nemôže preto ísť o porušenie práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie
neporušil vyššie uvádzané ustanovenia O.s.p. a v konaní pokračoval .

13. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Odvolací súd poukazuje, že žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, pričom je to nutné
z dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, lebo nemôže stranám
sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit
nesprávny,t.j.vymedzenieprávaimzodpovedajúcichpovinnostívňomobsiahnutýchnepresný,neurčitý
alebo nezrozumiteľný, prevzatie takéhoto petitu do súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by

rozhodnutie bolo nevykonateľné. V preskúmavanej veci však o takýto prípad nejde.

14. Súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi
zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že
odôvodnené prvoinštančné rozhodnutie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje

odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj podrobné
dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku i
Civilnom sporovom poriadku, čím súd prvej inštancie dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového
stavu a na tomto základe dospel i k správnym právnym záverom a návrh žalobcu aj správne právneposúdil. Odvolací súd preto konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto
dôvodov a v podstatných bodoch na nich odkazuje.

15. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Tieto
podmienky podľa názoru odvolacieho súdu boli zo strany súdu prvej inštancie splnené.

16. Odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného, a po ich preskúmaní dospel
k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového i právneho stavu. Tieto námietky nemajú priamy vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie, a preto ich odvolací súd všetky ani bližšie všetky neodôvodňoval. V týchto námietkach
okrem iného žalovaný spochybňuje výpovede svedkov svedčiacich v prospech žalobcu, avšak odvolací
súd žiadne rozpory v ich výpovediach nezistil a ich výpovede považuje za vierohodné a dostatočné.
Spochybňuje aj to, že práce neboli vykonané dostatočne a v požadovanom rozsahu, že stavebný denník
je nehodnoverný ,že absentoval stavebný dozor na stavbe a pod. Tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že všetky fakturované práce boli skutočne vykonané a
žalovaný nikdy nereklamoval množstvo a kvalitu vykonaných prác a žiadne nároky z prípadných vád
diela si neuplatnil. Ďalej poukazuje, že stavebný denník je dôkazom, že dielo bolo riadne a včas
zhotovené a odovzdané žalovanému, tento však nepreukázal, že dielo malo vady. Otázka absencie
stavebného dozoru podľa názoru odvolacieho súdu nemôže mať vplyv na zaplatenie ceny diela zo

strany objednávateľa.

17. Čo sa týka odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v bode IV. odvolací súd jeho
odvolanie v tejto časti odmietol postupom podľa § 386 písm. c), CSP pretože odvolanie smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný podal

odvolanie, v ktorom napadol všetky výroky rozsudku, a preto odvolací súd bol povinný rozhodnúť aj
o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti bodu IV., keď súd prvej inštancie
vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 1.812,89 eur vylúčil na
samostatné konanie. Odvolanie proti tomuto výroku, v ktorom súd vylúčil vzájomný návrh žalovaného
na samostatné konanie nie je prípustné.

18. Odvolací súd konštatuje že sa stotožňuje aj s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie v časti o
trovách konania, ktorý považuje za vecne správny z dôvodu, že žalobca mal v konaní plný úspech a má
nárok na náhradu trov konania proti strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. V preskúmavanej veci
ide o zásadu úspechu vyplývajúcu z ustanovení § 255 ods. 1 CSP.

19. Žalobca mal úspech aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a preto odvolací súd vyslovil, že
žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, čo
je v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

20. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).