Uznesenie Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Er/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200701
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200701.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému U. K.,
B.. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX T. o vymoženie 250,00 eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania
exekučného konania n e v y l u č u j e.

II. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úradu Bratislava, so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške

250,00 eur s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA 06004/15 zo dňa
15.03.2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03
Bratislava. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) požiadal Okresný súd Humenné o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súdny exekútor v Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.12.2016, ktorá bola
súdu doručená dňa 25.01.2017, okrem iného uviedol, že „Oznámenie splnenie povinnosti podľa §
30 ods.3 Exekučného poriadku, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.4.2011 nálezom pod.
sp.zn.: III ÚS 322/2010 v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole
ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným

súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: 5Er/934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho
právneho postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný
súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnou konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., musí

reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení povinnosti
ustanovenej§30ods.3Exekučnéhoporiadku,aleajztohodôvodu,žetentonálezanajehonadväzujúce
postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do mojich základných práv.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp.zn.: III. ÚS 322/2010 je individuálnym
normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené, ktoré je
vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: 5Er/934/2008. Akékoľvek závery ústavného

súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len
účastníkov konania v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická črta konkrétnejkontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl.127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v
obsahu ust. § 56 ods.6 zákona č. 38/1993 Z.z. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím
ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144

ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní,
ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä
zásadu „rovností zbraní“ a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v
právnomštáteneobstojíajehoprávneúčinky,ktorévyvoláva,musiabyťnegovanédočasu,kýmnedôjde
k náprave porušených základných práv, medzi iným aj môjho práva na spravodlivé súdne konanie

(vnímaného cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl.6 ods.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku ( vo
vzťahu k čl.1 Protokolu č.1 Európskeho o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť
diskriminovaný ( vo vzťahu k čl.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným
spôsobom zasiahlo do mojich základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého
argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri
vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa
môjho názoru súdny exekútor o svojom a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle §

30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť skutočnosti na základe, ktorých by potenciálne mohol byť
vylúčený z vykonávania exekúcie nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či má z vykonávania
exekúcie vylúči alebo nie a či ma v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo
nie “.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení prvá veta, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Nakoľko toto exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 súd sa pri rozhodovaní riadil Exekučným

poriadkom účinným do 31. marca 2017.

5. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti

6. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

7. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez
zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

8. Podľa § 30 ods. 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí
oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný
opravný prostriedok.

10. Podľa § 30 ods.11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii

pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

11.Vzhľadomkvyššieuvedenémuoznámeniusúdnehoexekútoraosplnenísipovinnostipodľa§30ods.
3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia, pretože
po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie.

Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného a poberal
od neho pôžitky zo závislej činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, či súdny
exekútorpostupujevovecinestranneanezaujato.Kolegiálnyvzťahbymoholbyťdôvodomprevylúčenie
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym exekútoroma povinným, voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi súdnym
exekútorom a oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť vymôcť
pre neho plnenie v exekučnom konaní od povinného spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch.

V exekučnom konaní je výber exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého zo strany oprávneného prebehol nezávisle od súdneho exekútora. Možno len logicky odôvodniť,
že oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Ako už bolo vyššie uvedené,
ak súdny exekútor postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie a
nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému. Dôvodom na vylúčenie

exekútora z dôvodu zaujatosti preto nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom
oprávneného.

12. Oprávnený súdu predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.08.2013 a rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 23.08.2013.

13. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, sp. zn. SRSAspA 06004/15 zo dňa 15.03.2016. V tomto
rozhodcovskom rozsudku priznal rozhodcovský súd oprávnenému nárok vyplývajúci zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 23.08.2013 medzi oprávneným a povinným. Svoju právomoc
rozhodcovský súd vyvodil z rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený a povinný uzatvorili spolu s

predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoSRK“), je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho
rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

17. Podľa § 73 ods. 1 ZoSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

18. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2015
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoréumožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 879 s Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia účinné od 01.01.2015), ustanovenia
tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri 2014.

21.Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyo
úvere (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa článku 6 Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len ,,smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

33. Podľa článku 3 ods. 1 smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavky dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.34. Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé.

35. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktorésamôžupovažovaťzanekalé.Medzinepatrízmysleods.1písm.q)ajneposkytnutiespotrebiteľovi
právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami

výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

36. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej

výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

37. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

38. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

39. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na

tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

40. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/
a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka
nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred

úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku
za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny
súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa

kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13
ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez
osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

41. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES)
vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.42. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver. Táto zmluva o úvere je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka

spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere)aspotrebiteľsazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkovénákladyspojené
so spotrebiteľským úverom.

43. Pred tým, než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň
povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak
exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy,

respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa
5.12.2012) a vyššie uvedenej judikatúty Súdneho dvora ES.

44. Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

a prechodného ustanovenia § 879 s Občianskeho zákonníka súd neskúmal splnenie podmienok
ustanovených v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy došlo dňa 23.08.2013. Z uvedeného dôvodu sa predmetná rozhodcovská zmluva spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia (zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v
čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

45. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená
účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju
spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa
názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

46. Súd sa zaoberal aj ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2., z ktorého vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní,
ale takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie možné
považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na
rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností
možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len

zdanlivá. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu
spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá žalobu proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému

orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musíspotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. V prípade, ak by to táto
rozhodcovská zmluva neznemožňovala, respektíve dojednaná nebola, vec by bola v zmysle príslušných

právnych predpisov prejednaná na všeobecnom súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ svoje bydlisko.
Predmetná rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale ešte na začiatku zmluvného vzťahu, teda popri uzatváraní úverovej zmluvy, pričom značná
nerovnováha vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa takto formulovanej zmluvy sa spotrebiteľ musí podrobiť
rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou so sídlom v Bratislave (pre spotrebiteľa vzdialenej

približne 500 km), ktorú si priamo v zmluve určil oprávnený, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

47. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom
dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce

sa nekalých praktík oprávneného už konštatovala aj Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto
rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

48. Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalú
podmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo
brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä,

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne „súkromnou“ arbitrážou.

49. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá

právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

50. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola
medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto
rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených

dôvodov súd v súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a citovanými zákonnými ustanoveniami
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo
dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len „ CSP “/).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.