Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205779
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316205779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: F. W., M.. XX.X.XXXX, A. Q. XXX XX
Ľ. XXX, o zaplatenie 476,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 5C/228/2016-69 zo dňa 3.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu v predmetnom

spore zamietol a vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva
podľa § 255 CSP.

2. Citujúc ustanovenia § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., účinné
v čase uzavretia zmluvy, § 420 ods. 1 a § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil súd prvej
inštancie predmetný zmluvný vzťah účastníkov ako jednoznačne spotrebiteľský v zmysle ustanovení §
52 Občianskeho zákonníka s tým, že na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá je základom uplatnenej
pohľadávky žalobcu, za platnú s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a/ zákona č. 258/2001
Z.z., pretože žalovaný čerpal poskytnutý úver, pričom keďže zmluva neobsahovala všetky náležitosti
ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 citovaného zákona, neobsahuje údaj o výške RPMN, považuje ju súd za
bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z..

4. Žalobca si v predmetnom spore, po späťvzatí žaloby v časti, uplatnil vo vzťahu k žalovanému istinu
pohľadávky vo výške 476,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 25.3.2005 do zaplatenia
a náhradu trov konania, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.2.2005.
Z uvedenej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému sumu 464,71 eur
(14.000,- Sk) a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
371,77eur(11.200,-Sk),t.j.celkovovčiastke836,48eur(25.200,-Sk),atov10mesačnýchsplátkachpo

83,64 eur (2.520,- Sk), počnúc dňom 20.2.2005, pričom zmluva neobsahovala údaj o úroku z úveru a ani
údaj o RPMN. Súčasťou zmluvy mali byť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých v bode
13, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške. Tretina poplatku predstavuje dohodnutýúrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.

5. Z predloženého trestného rozkazu č.k. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 8.11.2007 vyplýva, že súd uznal
žalovaného za vinného na základe toho, že dňa 7.2.2005 prostredníctvom mandatára so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver 14.000,- Sk s príslušným úrokom, ktorý sa zaviazal splácať v 10- tich mesačných
splátkach,každúpo2.520,-Sk,spolutedasumu25.200Sk,pričomvpotvrdeníovýškepríjmu,ktorébolo

podmienkou na poskytnutie úveru uviedol nepravdivé údaje a to, že má čistý mesačný príjem 12.800,-
Sk u zamestnávateľa G. G. pre spoločnosť Ľ., pričom v skutočnosti v tom čase bol nezamestnaný
a nemal žiadny príjem, čím nespĺňal podmienky pre poskytnutie úveru, toho času poskytnutý úver a
istinu vo výške 25.200,- Sk spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2007. Z trestného spisu pod sp. zn. XT/XXX/XXXX navyše
prvoinštančný súd zistil, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 25.200,- Sk, čo žalobca v

predmetnom spore zamlčal, pričom jednotlivé splátky žalovaný uhrádzal, a to dňa 7.3.2006 sumu 2.000,-
Sk, dňa 24.3.2006 sumu 2.000,- Sk, dňa 25.4.2006 sumu 2.000,- Sk, dňa 8.6.2006 uhradil sumu 1.000,-
Sk, dňa 21.6.2006 sumu 2.000,- Sk, dňa 28.2.2007 uhradil sumu 14.000,- Sk a dňa 4.5.2007 uhradil
sumu 220,- Sk. Spolu teda žalovaný uhradil žalobcovi sumu 25.200,- Sk, čo predstavuje 836,48 eur.

6. Žalobcovi z danej úverovej zmluvy tak podľa záverov súdu prvej inštancie patria len finančné
prostriedky, ktoré žalovaný reálne od neho čerpal, t.j. suma 464,71 eur. Z danej úverovej zmluvy
žalobcovi reálne vznikla škoda len vo výške 464,71 eur. Pri posudzovaní zmluvy v zmysle citovaného
zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na absenciu údaja RPMN, žalobcovi poplatok vo výške
371,77 eur nepatrí a teda žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda v uvedenej výške. Súčasne

považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný jednotlivými splátkami ešte v r. 2006 a 2007
uhradil žalobcovi sumu 836,48 eur, t.j. viac, ako žalovaný čerpal. Súd má za to, že žalobcovi bola
uhradená celá škoda, ktorá mu skutočne vznikla zo sporného úverového vzťahu, a preto prvoinštančný
súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, a to aj vrátane žalobcom požadovaného úroku z
omeškania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote dňa 16.8.2018 odvolanie
žalobca, ktorý v súlade s ustanoveniami § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP požiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal,
že v konaní došlo k vade, keď okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Po opísaní skutkových okolností a dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolateľ uviedol,
že posudzovanie predmetnej zmluvy z hľadiska absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o
sprostredkovateľskom úvere, ako aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, nie je správne.
Navyše, v predmetnom konaní sa nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale z titulu náhrady
škody spôsobenej úmyselným trestným činom žalovaného. Jedným zo znakov skutkovej podstaty

trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V prípade, ak by uvedený znak nebol
naplnený žalovaný by nebol uznaný za vinného. Škodou sa na účely Trestného zákona rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie v danom kontexte aj
ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo
ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma

rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré
mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti ako
dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene
dosiahnuť, citujúc následne ustanovenie § 380 a § 386 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil svoj
nárok na náhradu škody, resp. jeho výšku v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi, zmluvou

a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca je
toho názoru, že v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie
konaniažalovaného,akbyneuviedolžalobcudoomyluvotázkesplneniaúverovýchpodmienok,nedošlo
by k uzavretiu zmluvy, ani k poskytnutiu úveru a ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažnéprostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému titulom zmluvy by žalobca ako poškodený vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému subjektu - klientovi, ktorý by svoje záväzky plnil riadne
a včas, t.j. žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Nepochybuje o tom, že konanie žalovaného

malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje
na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp.zn. I.ÚS 269/2011-55. Žalobca je tak toho názoru,
že tak v civilnom ako aj v trestnom konaní preukázal, že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej, ako
aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, a to konkrétne protiprávny úkon konaním žalovaného,
ktorým úmyselne uviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia úveru a neplnenie

záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, ďalej majetková ujma na strane žalobcu tak, ako je uvedená v
žalobe, príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi uvedenými a zavinenie, t.j. priamy úmysel
žalovaného, ktorý bol preukázaný v trestnom konaní.

9. Odvolateľ ďalej uviedol, že sa v civilnom konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale
ztitulunáhradyškody.Zuvedenéhodôvodujetohonázoru,žesúdprvejinštanciepostupovalnesprávne,

keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu posúdenia predmetnej zmluvy ako bezúročnej a bez
poplatkov. V predmetnom konaní nie je podľa odvolateľa vhodné poskytovať zvýšenú ochranu strane
sporu - žalovanému, ktorý svojim konaním porušil nielen ustanovenia zmluvy, ale aj zásadu dobrých
mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a dokonca sa dopustil trestného
činu, ktorým spôsobil žalobcovi škodu. Opačný postup a to poskytnutie ochrany žalovanému, by mal

podľa názoru žalobcu za následok porušenie princípov všeobecnej spravodlivosti, porušenie princípov
na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok a výsledkom tohto postupu by nebolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky.

10. K odvolaniu žalobcu sa v predmetnom spore žalovaný nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380
ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v

zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcom v odvolacom konaní posúdil relevantnosť
konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, so zreteľom na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05.

13. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. Súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver s tým, že svoje

rozhodnutie odôvodnil riadne a náležite sa vysporiadal s podstatnými spornými argumentmi. Keďže ani
v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach v prospech odvolateľa
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom,na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie k
odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd už len dopĺňa:

15. K namietanému nespotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere, uzavretej medzi sporovými
stranami, odvolací súd zhodne aplikujúc ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
konštatuje spotrebiteľský právny vzťah strán predmetného sporu, založený úverovou zmluvou zo dňa
7.2.2005 č. XXXXXXX. Uvedenou zmluvou došlo k dočasnému poskytnutiu peňažných prostriedkov

žalovanému formou úveru, ktorý tieto preukázateľne nevynaložil na nie súkromné účely, súvisiace s
podnikaním. Táto skutočnosť nebola v predmetnom konaní jednoznačne preukázaná. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má pritom v prípade pochybností
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, t.j. žalobca. Z
obsahu založeného zmluvného vzťahu nevyplynuli nároky, ktoré by následne mali byť modifikované na
nároky na náhradu škody, t.j. na nároku na náhradu ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaný

podľa žalobcu neplnil povinnosti zo zmluvy o úvere až takou intenzitou, že bola voči nemu vyvodená
trestnoprávna zodpovednosť.

16. Rozhodnutie v trestnom konaní v časti nároku na náhradu škody, nezaložilo nárok samotný, od
ktorého by mohol poškodený - žalobca odvíjať svoje právo na plnenie. Civilnoprávne konanie je v

danom prípade viazané uvedeným výrokom trestného rozsudku v kontexte spáchaného trestného činu
a tým, kto ho spáchal v rozsahu miery, do ktorej sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň
okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Znaky trestného činu sú uvedené jednak
vo všeobecnej časti Trestného zákona a jednak v jeho osobitnej časti. Civilnoprávny súd je viazaný
závermi trestného súdu o tom, kto škodu spôsobil, komu bola spôsobená a že škoda bola spôsobená

v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom, majúcim znaky trestného činu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/41/2011 zo dňa 17.5.2012 v zmysle Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011). Nárok na náhradu škody je následne
preskúmavaný civilnoprávnym súdom postupom podľa Civilného sporového poriadku v zmysle vyššie
uvedených zásad civilného práva hmotného.

17. Napokon, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, nadväzujúc na už stabilizovanú
judikatúru všeobecných súdov, že neuvedenie údaju o RPMN v úverovej zmluve má nesporne za
následok jej vyhlásenie za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z.z..

18.Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenéhopretoopätovnekonštatujevecnúsprávnosťnapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie tak vo výroku ako aj v jeho dôvodoch, na základe čoho tento potvrdil v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP. Rovnako odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o
nepriznaní nároku na náhradu trov konania sporovým stranám, ktorý pre nedostatok odvolacej námietky,

nebol v odvolacom konaní vecne preskúmavaný.

19. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 CSP tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca v
odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný si v súvislosti odvolacím konaním náhradu trov neuplatnil

a preukázateľné trovy mu nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).