Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209185
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316209185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: K. T., nar. XX. X. XXXX, B. X.,
X., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, o priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 443,47 eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 6Csp/51/2016-104 zo dňa 12.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 300 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku..

Mení rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o
výške oboch náhrad bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 300 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 35,44% z
celkových trov konania s tým, že výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré vydá vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 18 eur a to na účet
Okresného súdu Humenné, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § § 3 ods. 5, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods.

1 a 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 53a Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/184/2014, žalobca si
úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný vydať mu bezdôvodné obohatenie
443,47 eur, ktoré nadobudol titulom plnenia zo strany žalobcu na základe úverovej zmluvy, ktorá bola
medzi nimi uzatvorená. V odôvodnení rozhodnutia č. k. 5C/184/2014-64 zo dňa 29. 9. 2015 Okresný súd
Humenné konštatoval, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 22. 5. 2007 medzi žalobcom
a žalovaným. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaný tým, že predostrel žalobcovi na podpis návrh
spotrebiteľskej zmluvy obsahujúci neprijateľnú podmienku, na základe ktorej požadoval finančné plnenieod spotrebiteľa - žalobcu, k čomu zo strany žalobcu aj došlo, porušil práva žalobcu - spotrebiteľa.
Súd teda vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca poskytol žalovanému
peňažné plnenie na základe zmluvnej podmienky, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú a teda neplatnú. Súd

mal za preukázané, že konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu vo sfére rodinného,
súkromného a spoločenského života. Žalobca na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky uhradil
žalobcovi sumu 443,47 eur, ktoré mu nebol povinný uhradiť. Tým súd mal základ nároku žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie za daný.
Žalobca utrpel ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života, čo vyplynulo z

výsluchu žalobcu na pojednávaní. Žalobca poukázal na zhoršený zdravotný stav, stratu bytu a s tým
súvisiaci stres a napätie, zhoršenie osobného a rodinného života, negatívny vplyv na deti a ich rodiny,
viaceré iniciované súdne konania. Táto ujma mu vznikla v súvislosti s úvermi, ktoré mu boli poskytované,
teda aj v súvislosti s konaním žalovaného, ktorý mu poskytol niekoľko úverov. Žalobca čerpal úvery
nielen od žalovaného, ale aj od iných spoločností.
Za najzávažnejšiu ujmu, ktorá žalobcovi a jeho manželke vznikla, súd považuje to, že prišli o byt. Z

výsluchu žalobcu na pojednávaní však vyplynulo, že o byt prišli nie v dôsledku úverov poskytovaných
žalovaným, ale v dôsledku úverov poskytovaných inou nebankovou spoločnosťou. Teda najzávažnejšiu
ujmu, ktorá sa žalobcovi a jeho manželke stala, nemožno pripísať na vrub žalovaného a úveru z
úverovej zmluvy č. XXXXXXX, kde konanie prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/184/2014,
kde rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške

443,47 eur a zároveň určená neprijateľná zmluva podmienka.
Čo sa týka žalovaného, ujma žalobcovi vznikla nielen s poskytnutím úveru na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXX, kde konanie prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/184/2014. Súd má za preukázané,
že táto ujma vznikla žalobcovi na základe viacerých úverov, poskytnutých mu zo strany žalovaného,
čomu nasvedčujú viaceré súdne spory, ktoré vedie žalovaný na súde.

Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadol aj na to, že žalovaný
neustále dobrovoľne uzatváral s rovnakou spoločnosťou (žalovaným) zmluvy o úveroch, hoci mal
možnosť tieto zmluvy nepodpisovať, robiť úkony k tomu, aby ochránil svoje práva, už skôr hľadať právnu
pomoc tak, ako to urobil neskôr. Súd má preto za to, že sčasti aj žalobca zavinil uzatváranie nových
zmlúv a tým aj vyvolávanie nových sporov.

Súd akceptuje, že základ nároku je daný, ale čo sa týka výšky tu súd nevyhovel žalobe žalobcu
v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, závažnosť ujmy, okolností na strane žalobcu
i žalovaného, ako aj okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu, podľa úvahy súdu, je
postačujúce primerané finančné zadosťučinenie 300 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku. Žalobca
podanoužalobousiuplatnilsumu443,47eur,zktorejsúdžalobežalobcuvyhovelvčastiozaplatenie300
eur, (67,72% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovaného. V prevyšujúcej
časti o zaplatenie 143,47 eur (32,28% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje
úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní

úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho
úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 35,44% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri
plnom úspechu.
O povinnosti uhradiť súdny poplatok rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. za), § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen deklaráciu porušení. Žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na
finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko
neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie
finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Z predmetnej zmluvy už bolo priznané žalobcovi

bezdôvodné obohatenie vo výške 443,47 EUR s príslušenstvom na základe rozsudku Okresného súdu
Humenné, sp. zn. 6Csp/51/2016 zo dňa 16.5.2017, a preto nie je dôvod na to, aby bola priznaná iná
suma. Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu je priznaná náhrada finančného zadosťučinenia
neprimerane prísna a založená na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Súd by mal prihliadnuťv tomto prípade na zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobcovi
bolo už vo viacerých konaniach priznané finančné zadosťučinenie. Ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda
o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobca neuviedol, že sám bol s plnením

istiny dlhodobo v omeškaní. Žalobca a súd nijako relevantne neodôvodnili výšku požadovaného
finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o
svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu. Dodávateľ spotrebiteľa (v

danom prípade Žalovaný Žalobcu) nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j.
aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne
pôsobenie. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať
na okolnosti prípadu, pokiaľ však žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa úspešne domáhal svojich

spotrebiteľských práv, na druhej strane je potrebné uviesť, že to bol žalobca, kto žiadal celkovo päťkrát
o úver. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné
individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú
povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu
ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Namietal, že názor súdu prvej inštancie, ktorým sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania

je mylný, ak uvažoval o pomere úspechu a neúspechu, ako o pomere medzi sumou uplatnenou žalobou
a sumou, ktorú priznal. Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, teda z tohto
pohľadu vo výške 100 % z vlastnej úvahy, tak v takom pomere úspechu a neúspechu mal priznať aj
náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %. V takýchto prípadoch nejde o pomer prevažujúcej miery
úspechu strán podľa hodnoty sporu obsiahnutej v žalobe, ale je potrebné aplikovať § 264 ods. 1 CSP. Na

podporu svojich argumentov poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove a krajského
súdu v Trnave. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca má plný úspech v spore vtedy, ak sa
výrok rozhodnutia vo veci samej zhoduje so žalobným petitom. V prípadoch, ak výška plnenia závisí od
úvahy súdu, môže zo strany žalobcu dochádzať k zámernému nadhodnocovaniu sporu, aby tak priamo
úmerne narastala i odmena advokáta.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania.

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým

žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o

preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia
byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.
Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/184/2014 žalobca
úspešne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 443,47 a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V odôvodnení rozhodnutia č.k. 5C/184/2014-64 zo dňa 29.09.2015
Okresný súd Humenné konštatoval, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 22.05.2007 medzi
žalobcom a žalovaným. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaný tým, že predostrel žalobcovi na
podpis návrh spotrebiteľskej zmluvy obsahujúci neprijateľnú podmienku, na základe ktorej požadoval
finančné plnenie od spotrebiteľa - žalobcu, k čomu zo strany žalobcu aj došlo, porušil práva žalobcu
- spotrebiteľa. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba

možnosť vzniku takejto ujmy. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa z
uvedeného preto vyplýva splnenie predpokladu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri
uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa ale aj osobitnými predpismi, v tomto prípade § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Primerané finančné zadosťučinenie patrí za každé porušenie práva spotrebiteľa, resp. povinnosti

dodávateľa, nie je limitované skutočnosťou, že spotrebiteľovi - žalobcovi už bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie voči žalovanému v súvislosti s inou spotrebiteľskou zmluvou. Konanie žalobcu,
ktorý si uplatňuje samostatnými žalobami nároky na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti
s jednotlivými zmluvami preto nemožno označiť za zneužitie práva. V tomto spore súd vychádza zo
skutkových okolností týkajúcich sa výlučne jedného konkrétneho predmetného úverového vzťahu, v

ktorom bol žalobca v postavení spotrebiteľa.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak
funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od získavania
plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva
na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej
veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil a napokon aj vznikol, keď

žalovanému plnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a bol následne nútený domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia,
táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie
zavadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Žalobca taktiež aj s prihliadnutím na
postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/184/2014, v ktorom

spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky, bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až
do doby právoplatného ukončenia konania vo veci. Súd prvej inštancie sa náležite, vyčerpávajúcim
spôsobom vyrovnal s otázkou určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 Eur,
pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje. Takto priznané finančné zadosťučinenie je

vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,
ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri
dojednávaníúverovejzmluvyzávadnekonal.Žalobcasavtomtoprípadeúspešnedomoholsvojhopráva
a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne

dôvody, pre ktoré žalobe čo do zaplatenia sumy 300 Eur vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri
výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel
ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa správnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z

08.06.2006, I. ÚS 188/06).
Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného uhradiť
žalobcovi sumu 300 Eur ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd uvádza, že v
záujme spravodlivého rozhodnutia o trovách konania, v ktorom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v ust. § 142
ods. 3 umožňoval súdu, aby len čiastočne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania;
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v takom prípade vypočítala z výšky súdom priznaného

plnenia.
Nový procesný poriadok, ktorý je potrebné aplikovať na rozhodovanie o trovách predmetného konania
podľa § 470 ods. 1 CSP obdobnú úpravu neobsahuje.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP i v časti trov konania si podľa
názoru odvolacieho súdu vyžaduje, aby súd v takomto type sporov naďalej (i po 30.06.2016) prihliadal
na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezávisela od žalobcu, ale od úvahy súdu.
Samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú sumu

si ako primerané finančné zadosťučinenie žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola
v konečnom rozhodnutí priznaná. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne s
prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku ako aj na
všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní by veľmi
jednoducho mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom stoji civilné sporové konanie. Preto

je potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového
konania.
Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle
čl. 4 ods. 2 CSP, keď neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený.
V predmetnom konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného

zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom z rozsudku
súduprvejinštancievspojenísrozsudkomodvolaciehosúdujezrejmé,žetakýtonárokžalobcovivznikol
a jeho žaloba bola dôvodná. Žalovaný je osobou zodpovednou za protiprávny zásah do spotrebiteľských
práv žalobcu a je povinný uhradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. v dôsledku jeho protiprávneho konania. Za tohto stavu je nutné konštatovať,

že žalobca bol v konaní úspešný, účinne sa domohol ochrany svojich práv. Žalobca si uplatnil nárok na
finančné zadosťučinenie v sume 443,47 Eur. Stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia
v danej veci však záviselo od úvahy súdu. Spravodlivému usporiadaniu vecí preto zodpovedá len také
rozhodnutie, kedy žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Konkrétna výška náhrady trov konania sa v danom prípade odvíja od súdom priznanej sumy, nie od

sumy uplatnenej žalobou, preto argument žalovaného o možnom úmyselnom nadhodnocovaní sporu
neobstojí.
Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
žalovanému.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznalnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.