Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010075
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417010075.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému A. H., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. decembra 2018, v
senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja
Sendeckého, odvolanie obžalovaného A. H., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
03.08.2018, sp.zn. 3T/18/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03.08.2018 sp.zn. 3T/18/2017
bol obžalovaný A. H. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 25.05.2015 o 8.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. B po ceste 11/512 v

smere Píla - Veľké Pole tým spôsobom, že v km 19,5 na priamom úseku cesty začal obchádzať lesnú
zver - srnu, ktorá sa nachádzala v jeho jazdnom pruhu, pričom túto bočnou stranou zachytil, prešiel do
protismeru, kde sa čelne zrazil protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. Citroen Xsara, ev. č. B
ktorého vodič H. G., vzájomnej zrážke nedokázal zabrániť a jeho spolujazdec H. L., nar. XX.XX.XXXX,
utrpel zranenia - pomliaždenie hlavy, pomliaždenie hrudníka, hlbokú ranu pravej ruky, zlomeninu článku
druhéhoprstapravejruky,zlomeninučlnkovejkostivpravo,zlomeninukockovitejkostivpravo,zlomeninu

predného výbežku patovej kosti a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN od
25.05.2015 do 31.01.2016, s trvalými následkami - nedovrie do dlane pravý ukazovák, obmedzenie
hybnosti členka vpravo, stratu supinácie a pronácie nohy, pričom podľa vyjadrenia znalca mu srna
nevytvorila náhlu prekážku, mohol technicky zastaviť vozidlo pred zrážkou, resp. spomaliť rýchlosť a
lesnú zver obísť, po prejdení oproti jazdiaceho vozidla Citroen Xsara.
Za to obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Trestného

zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 56 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500 €.
Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57
ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byt' úmyselne zmarený,
obžalovanému okresný súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. O
uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených strán rozhodol súd prvého stupňa podľa §
288 ods. 1 Tr. por. tak, že poškodeného H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. J. č. XX, poškodeného

H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. J. č. XX a poškodenú Sociálnu poisťovňu, so sídlom ul. 29.
augusta 10, 813 63 Bratislava odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občiansko-právne konanie
(civilný proces).
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný, a to prostredníctvom svojho obhajcu, najskôr stručným písomným podaním zo dňa
08.08.2018 s tým, že odvolanie smeruje proti výroku o vine, ako aj všetkým ďalším výrokom, t.j. o treste a

o náhrade škody, pričom takto podané odvolanie opäť prostredníctvom svojho obhajcu neskôr zdôvodnil
ďalším písomným podaním zo dňa 14.12.2018. Primárne ho zdôvodnil úvodom tým, že s hodnotiacouúvahou súdu sa nemôže stotožniť, pretože vo vykonanom dokazovaní nemá dostatočný podklad, je
svojvoľná a arbitrárna. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení č. 25/2015 vychádzal zo skutočnosti, že
lesná zver na cestnej komunikácií po celý čas nehybne stála, nad žiadnou inou alternatívou neuvažoval.

Celkom zrejme to vyplýva z dodatku č. 1 k odbornému vyjadreniu, v ktorom znalec podrobne analyzoval
stav pred a po nehode, pričom neopomenul ani samotný priebeh dopravnej nehody. Že znalec pri
vypracovávaní odborného vyjadrenia neuvažoval nad inými alternatívami postavenia alebo pohybu
lesnej zveri celkom jednoznačne vyplýva z jeho odpovedí na otázky položené za týmto účelom, pričom
jeho odpovede sú obsiahnuté v zápisnici o výsluchu znalca zo dňa 12.12.2016, aj v zápisnici o hlavnom

pojednávaní zo dňa 03.08.2018.

V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukázal na výpovede svedkov - účastníkov dopravnej nehody,
z ktorých mal znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzať. Ako je zrejmé, on ako vodič
jedného z vozidiel pri dopravnej nehode utrpel okrem iného aj ťažký otras mozgu, podrobne sa preto k
okolnostiam vzniku dopravnej nehody vyjadriť nevedel. K týmto okolnostiam sa však podobne vyjadril

vodič druhého vozidla, poškodený H. G.. V prípravnom konaní vypovedal dvakrát, a to dňa 22.12.2015
a dňa 19.02.2016, pričom v oboch prípadoch opísal okolnosti vzniku dopravnej nehody tak, že „zbadal
vľavo od lesného porastu smerom na cestu bežať lesnú zver, ktorá bez zastavenia plynule bežala cez
cestu. Skočila do strednej časti jazdného pruhu, nezastala a bežala plynule na druhú stranu." Hoci
sa poškodený H. G. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2018 od svojich predchádzajúcich výpovedí

odchýlil, existujúci rozpor medzi skoršími a neskoršou výpoveďou odôvodnil tým, že skôr to vnímal
popísaným spôsobom, aktuálne to už tak nevníma. Skoršie výpovede poškodeného H. G. sú však
skutočne veľmi podrobné a aj preto, že boli vykonané bezprostredne po skutku ich možno považovať za
hodnovernejšie, ako tú vykonanú s odstupom 3 rokov. O stojacej lesnej zveri tak hovoril len spolujazdec
poškodeného H. G., H. L.. On jediný tvrdil, že lesnú zver nevidel vstúpiť na vozovku, pred zrážkou lesnú

zver zaregistroval stáť na ceste, avšak zrážku lesnej zveri a protiidúceho vozidla už nezaregistroval.
Znalec v Dodatku č. 1 odborného vyjadrenia na strane 3 píše, že k vypracovaniu dodatku mu boli
predloženéajvýpovedepoškodenéhoH.G.zodňa22.12.2015a19.02.2016.Prečoichvšaknezohľadnil
nevysvetlil, vo svojej doplňujúcej výpovedi uviedol len, že ich nezohľadnil. A práve v tomto tkvie
základný problém ktorý odvolateľ rozporuje, znalec totiž pri formulovaní znaleckých záverov neposúdil

možné nehodové deje, predpokladal len jeden možný nehodový dej, ktorý je ale postavený na menej
pravdepodobnom základe. Aj základné všeobecné poznatky a skúsenosti hovoria skôr o tom, že lesná
zver cez cestu „prebehne" a na ceste nehybne nestojí. Okresný súd mal vedomosť o nezrovnalostiach v
dokazovaní, paradoxne však sa v odôvodnení rozhodnutia hodnoteniu dokazovaných skutočností vyhol,
dokonca v predmetnom odôvodnení nesprávne opísal aj to, čo jednotliví svedkovia tvrdili. Nestranný

človek by takto mohol nadobudnúť dojem, že o dokazovaných skutočnostiach neexistovali pochybnosti.
V predmetnej trestnej veci nejde o klasickú dopravnú nehodu, ktorej vznik podnietila chyba vo vedení
motorového vozila, alebo porušenie dopravných právnych predpisov. Porušenie týchto predpisov v
konečnom dôsledku obvinenému okadené za vinu nie je. Primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody
bola lesná zver, ktorá pokiaľ by prítomná nebola, k dopravnej nehode vôbec nedôjde. Pre posúdenie

zavinenia vzniku dopravnej nehody je potrebné bližšie poznať charakter prekážky vytvorenej lesnou
zverou, resp. či sa jednalo o prekážku predvídateľnú - na ktorú bolo možné primerane reagovať,
alebo o prekážku nepredvídateľnú, teda o prekážku náhlu. Na nepredvídateľnú náhlu prekážku totiž
nemožno reagovať „učebnicovo", pretože reakcia na takúto prekážku je automatická. Automatické
reakcie ovládané najmä pudom (od vôle a rozumu nezávislým citom) nie je možné ex post hodnotiť ako

správne alebo nesprávne, pretože vôľou ich nie je možné ovládať. Človek pudovo reaguje, aby predišiel
hroziacej zrážke, napríklad pokiaľ mu lesná zver vbehne do jazdnej dráhy z ľavej strany, vodič spravidla
strhne volant doprava. Z pudovej reakcie nemožno vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť, jedná sa
o nezavinené konanie. Ak mu lesná zver vbehla do jazdnej dráhy motorového vozidla, čo z vykonaného
dokazovania vyplynulo (je to veľmi pravdepodobné), potom znalecké závery znalca sú obsolentné a

skutok nemôže byť trestným činom. Ak vbehla do jazdnej dráhy, je namieste skúmať, v ktorom momente
k tomu došlo. Nakoľko ani tieto závery nie sú obsiahnuté a zhodnotené v odbornom vyjadrení (znalec s
tým nepočítal), opäť možno hovoriť o nepoužiteľnosti odborného vyjadrenia. Záverom svojho odvolania
krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci rozhodol
sám a jeho spod obžaloby oslobodil, alternatívne aby po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa

s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorýmtento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.

V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného A. H. nebolo podané dôvodne.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní obžalovaného verejné
zasadnutie v jeho neprítomnosti, a to za splnenia procesných podmienok uvedených v ust. § 293 ods. 5
Tr. por. O termíne verejného zasadnutia bol včas upovedomený, ako je to zistiteľné z obsahu pripojenej

doručenky, pričom jeho obhajca pred začiatkom verejného zasadnutia konajúcemu senátu predložil
žiadosť svojho klienta ním podpísanú, podľa obsahu ktorej krajský súd požiadal o vykonanie verejného
zasadnutia o jeho odvolaní v jeho neprítomnosti.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade

s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2018 vykonal
výsluch obžalovaného, svedkov H. L., H. L., na hlavnom pojednávaní 03.08.2018 vykonal výsluch znalca
A.. C. B., pričom podľa § 269 Tr. por.. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä vyčíslenie škody,
správy na obžalovaného, odpis z registra trestov týkajúci sa jeho osoby, obsah lekárskych posudkov,

odborné vyjadrenie znalca a dodatok k nemu a na základe takto vykonaného dokazovania dospel potom
k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný zisteným konaním
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, k ich obsahu nad rámec rozhodnutia súdu prvého stupňa

sa žiada z pohľadu krajského súdu uviesť nasledovné: Obžalovaný A. H. na hlavnom pojednávaní
dokazoval, že následkom dopravnej nehody utrpel otras mozgu a teda podrobnosti ohľadom dopravnej
nehody nemusia zodpovedať realite. Pamätal si, že na cestnej komunikácii mu vznikla prekážka, s
určitosťou nevedel povedať, či srna stála alebo sa hýbala, no bol nútený sa jej vyhnúť strhnutím volantu
svojho motorového vozidla do protismeru. V tom momente nevidel oproti idúce auto. Napriek uhybnému

manévru nebol schopný sa lesnej zveri vyhnúť úplne, zachytil ju spätným zrkadlom. V tom čase mohol
ísť rýchlosťou asi 90 km/hod. Svedok H. L. pred súdom dokazoval, že v inkriminovanom čase šiel v
motorovom vozidle s poškodeným H. G., ktorý bol vodičom do Žarnovice. V miestach pred Pílou zbadal
oproti idúce auto a videl na ceste srnu. Vodič tohto protiidúceho auta odrazu vybočil do ich jazdného
pruhu a došlo ku zrážke. Srnu a protiidúce auto zbadal naraz. Táto srna sa nachádzala na pravej strane

vozidla na strane spolujazdca z pohľadu obžalovaného a to tak, že stála od prava do stredu. Podľa jeho
názoru v prípade, že by vodič motorového vozidla obžalovaného reagoval na túto situáciu brzdením,
srna by z vozovky ušla. Svedok H. G. dokazoval, že v čase, keď prichádzal v smere pred obcou Píla, v
pravo točivej zákrute spozoroval motorové vozidlo obžalovaného a taktiež srnu, pričom jeho auto plynule
začalo prechádzať do protismeru. Sám sa snažil vyhnúť zrážke a strhol svoje motorové vozidlo tiež

do protismeru, zrážke sa však nedalo zabrániť, stretli sa pravými prednými časťami vozidiel. Tú srnu
videl vo vzdialenosti asi 150 m a zároveň videl aj auto obžalovaného. Podľa jeho názoru táto zver cez
vozovku prechádzala, nebežala, ani neskákala. Výhľadové pomery v tom čase boli dobré. Pokiaľ ide o
odbornévyjadrenieznalcaA..C.B.,ktorývovecivypracovalnásledneajdodatokknemu,obsahomtohto
odborného vyjadrenia aj dodatku sa podrobne zaoberal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozsudku (strany 3,4,5). Stručne sa ale žiada uviesť tvrdenie znalca, že pri vypracovaní samotného
odborného vyjadrenia vychádzal zo situácie, keď obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. Octavia
dokazoval, že lesná zver mu vbehla do jazdného pruhu tesne pred jeho vozidlom. Pri vypracovaní
dodatku následne vychádzal z výpovede, podľa ktorej obžalovaný uvádzal, že lesnú zver spozoroval v
čase, keď táto stála v jeho jazdnom pruhu. Na mieste nehody urobil konkrétne merania, pričom vyslovil

záver v tom smere, že obžalovaný mohol spozorovať lesnú zver na vozovke vo vzdialenosti cca 125
m. Pri rýchlosti, akou sa pohyboval, prešiel túto vzdialenosť približne za 5 s. Na túto prekážku však
reagoval až po približne 3 s, a to tak, že prešiel do protismeru. Toto prejdenie do protismeru označil
znalec ako technicky vysvetliteľné iba dvomi spôsobmi, a to buď tým, že obžalovaný mal alebo máproblémy so zrakom a nevidí dopredu na 50 m alebo sa nevenoval riadeniu svojho motorového vozidla.
Ihneď ako zbadal prekážku - lesnú zver na ceste, mal logicky začať brzdiť a trúbiť. Podľa názoru znalca
dokonca mohol aj vzhľadom na konštatovanú vzdialenosť bezpečne s motorovým vozidlom zastaviť.

Nad rámec dôvodov tohto rozhodnutia považuje krajský súd stručne poukázať na to, že pokiaľ bol v
prípravnom konaní obžalovaný 17.12.2015 vo veci vypočutý v procesnom postavení svedka, vo svojej
výpovedi uvádzal, že lesnú zver - srnu zbadal v jeho jazdnom pruhu na ceste stáť. Hlavou bola otočená
smerom napravo v smere jeho jazdy. Musel reagovať na nepredvídateľnú prekážku. Samozrejme túto
výpoveď obžalovaného v procesnom postavení svedka nemožno považovať a ani hodnotiť ako dôkaz v

posudzovanej trestnej veci. Rozhodujúcim dôkazom však bol obsah písomného odborného vyjadrenia
a dodatku k nemu zo strany autora - znalca A.. C. B., ktorý k ich obsahu podal v konaní pred súdom
aj potrebné odborné vysvetlenia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 157 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v
sadzbe od šiestich mesiacov do dvoch rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane
obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že viedol pred spáchaním stíhaného prečinu riadny život
(§ 36 písm. j) Tr. zák.). Uložil mu peňažný trest vo výmere 500,- Eur za použitia ust. § 56 ods. 1 Tr.

zák., ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Podľa tohto ustanovenia
Trestného zákona môže súd takýto druh trestu uložiť v sadzbe od 160,- Eur do 331.930,- Eur. V súlade
so zákonom rozhodol súd prvého stupňa i pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť
obžalovaným úmyselne zmarený a v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. mu v tejto súvislosti ustanovil primeraný
náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Pokiaľ ide o samotnú právnu kvalifikáciu

stíhaného skutku, touto sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal, túto
si krajský súd osvojil a bolo by nadbytočné ju na tomto mieste opakovať.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, ktorým poškodených H. G., H.
L. a Sociálnu poisťovňu Bratislava s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, krajský

súd odvolanie obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom
podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.