Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Daniela Babinová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202797
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515202797.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu 1/ Z. U., r. M., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom XX. S. XX, V. N., právne zastúpená JUDr. Michalom Dicom, advokátom, so sídlom 17. novembra
20, Stará Ľubovňa, 2/ F.. X. U., nar. XX.X.XXXX obaja bytom XX. S. XX, V. N., proti žalovanému Mesto
Stará Ľubovňa, IČO: 00330167 so sídlom Obchodná 1, Stará Ľubovňa právne zastúpenému: JUDr.

Vladimír Dlugolinský, advokát, Levočská 1, Stará Ľubovňa v konaní, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade,
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 7C/299/2015-277 zo dňa 11.5.2018, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku I., III. a IV. a vracia v rozsahu zrušenia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol takto:

a) Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 4.268,14 eur s 8 % úrokom z omeškania od 1.6.2015 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3% ročne 8 295,16 eur od 1.6.2015 do zaplatenia.

b) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade spoločne a nerozdielne sumu

623,68 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 311,84 eur od 14.1.2016 do zaplatenia,
zo sumy 311,84 eur od 25.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

3. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 94,02 %, ktoré sú povinné spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovia, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1,2, § 456, § 489 OZ a § 1, § 4 zákona č. 66/2009 ako
aj ust. § 128 ods. 2, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 OZ. Poukázal na to, že v spore nebolo sporné, že
žalovaný užíva pozemok, ku ktorému spoluvlastnícky podiel majú v BSM žalobcovia v 1/ a v 2/ rade.

Spornými otázkami stranami sporu bol rozsah užívania tohto pozemku a výška náhrady. Zo znaleckého
posudku E.. M., ktorý bol vypracovaný v priebehu konania, vyplynulo, že zo strany žalovaného je užívaná
výmera 139 m2. V prírode ide o diel b) o výmere X mX asfaltový chodník, diel d) o výmere 19 m2
asfaltová cesta, diel e) o výmere 25 m2 asfaltová plocha, diel f) o výmere 2 m2 trávnatá plocha, diel g)
o výmere 70 m2 budova kultúrneho centra, diel h) o výmere 11 m2 trávnatá plocha a diel i) o výmere
8 m2 asfaltový chodník. Vo vzťahu k dielu e) poukázal na skutočnosť, že síce v znaleckom posudku je

uvedené, že tento užíva iný nezistený subjekt, avšak toto nie je pravda, nakoľko užívateľom tejto časti
pozemku je žalovaný, ktorý je aj vlastníkom parkoviska, teda asfaltovej plochy. V konečnom dôsledkutoto ani žalovaný nerozporoval. Výmera 14 m2 predstavujúca diel a) a diel c), nie je užívaná žalovaným.
Žalovanýtonamietalabolotopreukázanéajznaleckýmposudkom,čovkonečnomdôsledkuakceptovali
aj žalobcovia zobratím žaloby v tejto časti späť. Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcov,

užívaná žalovaným, je tak výmera 104,25 m2, čo je XX/XX z výmery 139 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX
vyplýva, že v priebehu konania bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané zákonné vecné bremeno v
podobe práva na užívanie pozemku, parcela č. KN registra ,,E´´ XXX/X o výmere 153 m2 orná pôda,
pod stavbou súpisné č. XXX kultúrny dom postavený na pozemku parcela č. C KN XXXX/X evidovaná
na liste vlastníctva XXXX v prospech žalovaného. Tento zápis sa udial na základe návrhu žalovaného

z XX.X.XXXX v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.. Predmetné právo na užívanie pozemku
sa vzťahuje na samotnú stavbu „kultúrny dom“, teda na diel g) znaleckého posudku E.. M. o výmere
70 m2. Keďže žalobcovia svoj nárok za užívanie tejto časti klasifikovali ako bezdôvodné obohatenie,
teda plnenie bez právneho dôvodu, nebolo možné im za užívanie tejto časti pozemku priznať nárok. Pri
tomto nároku by musel žalovaný užívať pozemok žalobcov bez právneho dôvodu. Žalovaný však má
právny dôvod a to práve vznikom už spomínaného zákonného vecného bremena a to od 1.7.2009, kedy

nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. a preto sa nejedná o nárok titulom bezdôvodného obohatenia.
V tejto časti žalobu zamietol. Zamietol žalobu aj preto, že žalobcovia sa domáhali opakovaného plnenia
za toto vecné bremeno, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o nárok na jednorazovú náhradu.
Potom by došlo k duplicitnému uspokojeniu nárokov žalobcov. Preto sa ani nezaoberal otázkou výšky
plnenia za túto časť pozemku. Okrem toho sa domnieval, že ide aj o premlčaný nárok, keďže išlo o

majetkové právo, u ktorého je potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu lehotu troch rokov s tým, že
nároky sú uplatňované od roku 2015, pričom zákon nadobudol účinnosť v roku 2009. Pokiaľ išlo o výšku
náhrady za ostatnú časť vlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade, sporná bola výška tejto sumy. Žalobcovia
poukázali na všeobecné záväzné nariadenie mesta V. N. z XX.XX.XXXX, ktorou sa určuje sadzba dane
za užívanie verejného priestranstva a nájomné zmluvy za prenájom pozemkov na podnikateľský účel.

Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom E.. X. P., pričom
poukázal aj na spôsob užívania tohto pozemku, čiže či súži k verejnoprospešnému účelu alebo k účelu
podnikateľskému. Tieto časti, za ktoré priznával súd prvej inštancie náhradu za bezdôvodné obohatenie,
majú charakter verejného priestranstva, čiže miestne komunikácie z titulu výkonu územnej samosprávy.
Pritom verejné priestranstvo môže byť všeobecné a osobitné. Oba druhy však majú verejnoprávnu

povahu a v danom prípade postavenie vlastníka pozemku nehrá žiadnu rolu. Domnieval sa, že išlo o
všeobecnú verejnoprávnu úlohu a zo znaleckého posudku vyplynula hodnota 3,013 eur za m2 za rok.
Ide o miestnu komunikáciu, chodník a verejné priestranstvo. Ako jeden z určovateľov náhrady spočíva
aj v obvyklom nájme, to znamená, že ide o odplatu za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných
zmluvných vzťahoch. Keďže zo strany žalobcov neboli ani zo strany žalovaného predložené nájomné

zmluvy, za smerodajný považoval znalecký posudok E.. P. a priznal nárok za náhradu bezdôvodného
užívania tohto pozemku za 4 roky vychádzajúc z tarify 3,013 eur za m2 za rok a z výmery 51,75 m2, čo
je 155,92 eur za rok a za 4 roky spolu 623,68 eur. Priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1,2 CSP ako aj § 256 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Svoje
odvolanie odôvodnili tým, že hoci nebolo sporné, že predmetný spoluvlastnícky podiel, ktorý majú v
BSM užíva žalovaný, napriek tomu súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou bezdôvodného obohatenia
a tiež vecného bremena pod budovou kultúrneho domu, no nesprávne. Rozhodnutie, na ktoré súd
prvej inštancie poukázal, bolo zrušené Najvyšším súdom SR, rozhodnutím 4MCdo 2/2014. Ďalej tiež

cituje súd prvej inštancie rozhodnutia, ( pokiaľ išlo o premlčaciu dobu ), v ktorej možno nárok uplatniť
z rozhodnutí, kde vznikalo zákonné vecné bremeno, podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve
bytov. Toto vecné bremeno nemožno stotožniť s touto právnou úpravou, pokiaľ ide o výšku obvyklého
nájmu, ktorý by patril žalobcom titulom užívania pozemku žalovaným. Nie je pravdou, že žalobcovia
nepredložili na porovnanie nájomné zmluvy, práve naopak tieto boli predložené a zároveň tiež predložili

znalecký posudok E.. F. W., ktorý vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícií. Z nich je zrejmé, že
mesto inkasuje desaťnásobne vyšší nájom za prenajímané pozemky ako je ochotné zaplatiť žalobcom.
Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné. Poukázal na rozhodnutia, ktoré už riešili
obdobné veci, ako je uznesenie NS RS 1Cdo 152/2010, NS RS 4Cdo 104/2008, 25Cdo 2578/1998.
Čo sa týka zákonného vecného bremena, podľa názorov žalobcov nespĺňa tento pozemok, na ktorom

je postavený Kultúrny dom podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009, keďže v podstatnej miere Dom kultúry
slúži na podnikateľské účely mesto V. N. prenajíma tam priestory viacerým podnikateľským subjektom,
konkrétne 7. Okrem toho kultúrnu sálu mesto V. N. prenajíma za 50 eur na hodinu. Ostatné miestnosti
sú prenajaté podnikateľským subjektom. Na prízemí je ešte prenajímaná miestnosť reštaurácie, skladua ďalšie miestnosti. Ďalej tiež podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 nemá oporu v tomto ustanovení.
Žalobcovia poukazovali v priebehu konania, že dom kultúry neprešiel do vlastníctva mesta ako to
predpokladá zákon č. 66/2009, ale bol postavený X. V. N. v roku XXXX a o tom predložili aj dôkaz.

Nešlo tak o prechod majetku štátu na obec. Podľa nej potom nemožno aplikovať tento právny predpis.
Napriek tomu, že žalobcovia citovali viaceré rozhodnutia, ktoré bolo možné použiť v tejto veci, súd prvej
inštancie to ignoroval. Z obsahu zmlúv, ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že každá z nich ma cenu
nájmu 39,8 eur za m2 ročne, čiže nevyporiadal sa súd prvej inštancie vôbec tým, prečo neposúdil zmluvy
predložené žalobcami, ako nájomné zmluvy, ktoré uzatváral žalovaný. Čo sa týka 1.výroku rozsudku,

pôvodná žaloba bola na zaplatenie 12.563,3 eur. Následne návrhom z 29.5.2017 žalobcovia žiadali
o rozšírenie žaloby o sumu 4.027,03 eur. Čiže žiadali, aby žalovaný zaplatil 16.590,32 eur. V danom
prípade teda nebola zobratá žaloba späť v časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie zastavil. Majú za
to, že neboli dodržané pravidla rovnosti strán v tomto spore. Bola porušená aj právna istota legitímneho
očakávania a preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie

sú splnené podmienky pre potvrdenie resp. zmenu súdneho rozhodnutia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci k podielu na
parcele č. KN ,,E´´ XXX/X LV č. XXXX kat. úz. V. N. vo výmere 153 m2 orná pôda podiel vo veľkosti XX/
XX. Na predmetnom pozemku je postavená z časti stavba súp. č. XXX U. kultúry. Ďalej je na pozemku

z časti miestna komunikácia, chodník, parkovacia plocha a zeleň vytvárajúca verejné priestranstvo. Bol
vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalca E.. F. M., ktorý špecifikoval výmeru a spôsob využitia
jednotlivých časti pozemkov, ktoré boli rozčlenené na diely a) až i). Diel a) o výmere 1 m2 je zámková
dlažba užívaná vlastníkom stavby na parcele XXXX/X, diel b) o výmere 4 m2 je asfaltový chodník
užívaný žalovaným, diel c) o výmere 13 m2 zámková dlažba užívaná žalovaným. Diel d) o výmere 19 m2

asfaltová cesta užívaná žalovaným, diel e) asfaltová plocha užívaná žalovaným o výmere 25 m2, diel f)
trávnatá plocha užívaná žalovaným o výmere 2 m2, diel g) o výmere 70 m2 budova kultúrneho centra,
diel h) trávnatá plocha o výmere 11 m2 užívaná žalovaným a diel i) asfaltový chodník užívaný žalovaným
o výmere 8 m2. Na základe znaleckého posudku E.. X. P. z X.X.XXXX bola určená náhrada za užívanie
plochy patriacej žalobcom v sume 3,013 eur za m2 ročne. Na základe žiadosti žalovanému zapísal

zákonné vecné bremeno pod budovou U. kultúry V. katastra V. N. podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z..

9. Dôvodom zrušenia výroku I. rozhodovania súdu je skutočnosť, že v súdnom spise sa procesný
úkon smerujúci k späťvzatie sumy 4 268,14 Eur s prísl. nenachádza. Práve naopak, podaním zo dňa
24.11.2017 (č.l. 180) žalobcovia v 1. a 2. rade rozšírili žalobu o vyššie uvedenú istinu a žiadali v nej

rozhodnúť.

10. Vo vzťahu k zamietavému výroku v prevyšujúcej časti bol zamietnutý nárok žalobcov:

a) pre neexistujúce bezdôvodného obohatenia v časti náhrady za podiel na pozemku pod Z. domom,

ktorý žalovaný neužíva bez právneho dôvodu.

Odvolací súd poukazuje na argumenty žalobcov týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva žalovaného k
stavbe. Samotný zápis zákonného vecného bremena v zmysle z.č. 66/2009 Z.z. nepostačuje k prijatí
záveru o splnení zákonom stanovenej podmienky

- prechodu majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce ( §1 z.č. 66/2009 Z.z. ).
b) zamietnutie nároku žalobcov aby opakujúce sa plnenie. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie s
ohľadom na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nastal posun
v rozhodovacej praxi súdov ( napr. 6Co/77/2017, 23Co/120/2017 )., ktorá uznala uplatňované nároky
vlastníkov na opakujúce sa plnenie aj po nadobudnutí účinnosti z.č. 66/2009/Z.z.

c) stanovenie výšky nákladov v zmysle dôkazu predloženého žalovaným, teda E.. X. P. a zamietnutie
nároku žalobcov nad týmto znaleckým posudkom stanovenou náhradou.Možno prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcov, že v priebehu konania predložili dôkazy o výške
obvyklého nájmu a to - nájomné zmluvy uzavreté medzi žalovaným a inými zmluvnými stranami,
znalecký posudok E.. F. W. a spôsobu využitia nehnuteľnosti ( najmä vo vzťahu k objektu kultúrnemu

domu ).

Týmto dôkazom súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť. Z týchto dôvodov odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. A IV. podľa ust. §396 ods.1 písm. a) - výrok I. a
§ 396 ods. 1 písm b) - výrok III. Výrok IV. ako súvisiaci výrok.

11. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa názorom odvolacieho súdu podľa §391 ods.2 CSP
vyššie uvedených v bodoch 9. a 10. Nárok na priznanie opakujúceho sa plnenia žalobcom v 1. a 2.
rade za uplatnené obdobie patrí. Pokiaľ sa jednoznačne preukáže, že žalovaný stavbu - Kultúrny dom
nenadobudol od štátu a tým neboli naplnené podmienky ust. v rok. č. XX/XXXX Z.z., za podiel patriaci
do bezpodielového spoluvlastníctva patrí žalobcom náhrada za bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa

obvyklému nájmu.
Vo vzťahu k výške náhrady za podiel na ostatných pozemkoch ( okrem dielu a) a c) znaleckého posudku
E.. F. M. ) rozhodne s ohľadom na všetky zistené okolnosti, predovšetkým spôsobu nadobudnutia
vlastníctva žalovaného, účelu, ktorému slúžia. Výšku náhrady priznáva aj vo svetle ostatných rozhodnutí
KS Prešov uvedených v bode 10. tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie v priznanej náhrady dôsledne

odôvodní.

12. Spolu s rozhodnutím opätovne súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa
ust. §396 ods.3 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.