Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208226
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114208226.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej: R. T. (K. XX.X.XXXX C.) L..
XX.XX.XXXX, J. E. T., J. Č.. XXX, zastúpenej: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom v
Košiciach, Čajakova č. 5, v konaní o zaplatenie 944,66 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 944,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne od 1.1.2013 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské
Nivy 44/a, IČO: 35 815 256) sa žalobou zo dňa 27.3.2014 domáhal zaplatenia sumy 948,66 EUR, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 EUR od 28.7.2012 až do zaplatenia, zo sumy
944,66 EUR od 1.1.2013 až do zaplatenia a zo sumy 2 EUR od 27.2.2013 až do zaplatenia.

2.Žalobuodôvodniltým,žedodávalžalovanejzemnýplyn,ktoréhododávkuvyúčtovalfaktúrou,splatnou
dňa 31.12.2012, vo výške 944,66 EUR, ktorú žalovaná nezaplatila. Náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, spočívajúcich v poplatku za upomienku vo výške 2 EUR právny predchodca
žalobcu žalovanej vyúčtoval faktúrou, splatnou dňa 26.2.2013. Žalovaná doposiaľ dlh neuhradila, čím
sa dostala do omeškania, preto si právny predchodca žalobcu uplatnil aj úroky z omeškania.

3. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 24C/166/2014-118 zo dňa 19.4.2016, ktorým žalovanú zaviazal
zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 944,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 1.1.2013 až do zaplatenia; žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 EUR s príslušenstvom

zamietol; konanie v časti o zaplatenie sumy 2 EUR s príslušenstvom zastavil a právnemu predchodcovi
žalobcu priznal náhradu trov konania proti žalovanej spolu vo výške 342,70 EUR.

4. Na základe odvolania žalovanej bol citovaný rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
2Co/473/2016-475 zo dňa 31.5.2017 zrušený vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a vo výroku o
trovách konania a vrátený súdu prvej inštancii na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie pochybil, keď podľa zápisnice o verejnom vyhlásení

rozsudku /č.l. 116/ oboznamoval obsah spisu, v ktorom je okrem iného obsiahnutý aj Cenník externých
služieb a výkonov účinný od 1.2.2012 právneho predchodcu žalobcu a s týmto dôkazom žalovaná
oboznámená nebola, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Uložil preto súdu prvej
inštancie postupovať v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bolazabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán a opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného
nároku.

5.Predmetomkonaniapovráteníveciodvolacímsúdomzostalnárokžalobcunazaplateniesumy944,66
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2013 až do zaplatenia.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom došlo k zmene na strane žalobcu z dôvodu singulárnej sukcesie.
Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2016 postúpil pohľadávku, ktorá je

predmetom tohto sporu, na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5. Súd zmenu na strane žalobcu pripustil uznesením č.k. 24C/166/2014-518
zo dňa 26.9.2017.

7. Žalovaná po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu uplatnila aj ďalšiu obranu, spočívajúcu v
tvrdení, že nový žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný z dôvodu, že nedošlo k platnému

postúpeniu pohľadávky. Žalovaná poukázala na to, že zmluva o postúpení pohľadávok je síce na
poslednej strane podpísaná konateľom spoločnosti postupníka Ing. Michalom Šoltésom, avšak pri
podpisovej doložke nie je uvedené, za koho vlastne koná a teda, nie je zrejmé, či sa jedná o prejav vôle
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. v zmysle zásady publicity.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

9. Z písomnej zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti súd zistil, že žalovaná ako
odberateľ (v zastúpení L. T. na základe splnomocnenia zo dňa 17.9.2007) a právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ dňa 26.9.2007 uzavreli zmluvu o dodávke plynu pre odberné miesto v T., Č. XX. Z obsahu

zmluvy vyplýva, že podmienky dodávky plynu sú posudzované v zmysle Obchodných podmienok za
opakované dodávky plynu pre odberateľov v domácnosti, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Dodávateľ vyúčtuje odberateľovi cenu za dodávku plynu podľa cenníka platného v čase uskutočnenia
dodávky.

10. Z Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu v domácnosti,
účinných od 1.1.2007 súd zistil, že podľa článku 2.2. sa odberateľ zaväzuje odoberať plyn a za odber
zaplatiť cenu podľa článku 3 Obchodných podmienok.

11. Podľa článku 2.5. Obchodných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, ak nie je dohodnuté

inak.

12. Podľa článku 2.6. Obchodných podmienok, zmluvné strany sú povinné navzájom si bez zbytočného
odkladu písomne oznámiť zmenu skutočností uvedených v zmluve.

13. Podľa článku 2.7. a 2.8. Obchodných podmienok, zmluvu je možné meniť alebo ukončiť iba dohodou
zmluvných strán v písomnej forme, ak nie je v zmluve alebo obchodných podmienkach upravené
inak. Zmluva zaniká okrem prípadov stanovených právnym predpisom, zmluvou alebo obchodnými
podmienkami aj uzavretím novej zmluvy, odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa pri zistení
neoprávneného odberu a jednostrannou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany pri dodržaní právneho

predpisu.

14. Podľa článku 3.2. Obchodných podmienok, odberateľ zaplatí za opakovanú dodávku plynu cenu
stanovenú podľa cenníka dodávateľa platného v čase dodávky.

15. Podľa článku 3.4. Obchodných podmienok, odberateľ je povinný platiť v priebehu roka za opakované
dodávkypreddavkypodľapriemernéhoodberuplynu,ktorýchvýškuurčídodávateľnazákladefakturácie
za porovnateľné obdobie.

16. Podľa článku 3.7. Obchodných podmienok, odpočet odberu vykonáva prevádzkovateľ distribučnej

siete a na jeho základe vykonáva dodávateľ vyúčtovanie formou vyúčtovacej faktúry najmenej jeden
krát ročne.17. Podľa článku 3.8. Obchodných podmienok, po zistení skutočného stavu odberu plynu za príslušné
obdobie sa vypočíta rozdiel medzi cenou skutočného odberu a súčtom prijatých preddavkových platieb.
tento rozdiel bude účtovaný odberateľovi vo vyúčtovacej faktúre ako preplatok resp. nedoplatok.

18. Podľa článku 3.11. Obchodných podmienok, dátum splatnosti preplatkov, resp. nedoplatkov za plyn
bude určený vo vyúčtovacej faktúre.

19. Podľa článku 4.2. (Reklamácie) Obchodných podmienok, odberateľ je oprávnený uplatniť reklamáciu

bezodkladne, a to písomne, telefonicky alebo osobne na ktoromkoľvek zákazníckom centre dodávateľa.
V reklamácii musí uviesť dôvody jej uplatnenia. Reklamácia neoprávňuje odberateľa k nezaplateniu
faktúry

20. Z vyúčtovacej faktúry č. 744312574 zo dňa 22.11.2012, splatnej dňa 31.12.2012 súd zistil, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za fakturačné obdobie od 19.11.2011 do 18.11.2012 cenu za

odber plynu na odbernom mieste v T., Č. XX vo výške 1 496,66 EUR.

Po započítaní žalovanou zaplatených preddavkových platieb (spolu vo výške 552 EUR) bol vyúčtovaný
nedoplatok vo výške 944,66 EUR (t.j. 1.496,66 EUR mínus 552 EUR).

Súčasť faktúry tvorí prehľad zaplatených preddavkových platieb za uvedené obdobie. Žalovaná bola
povinná platiť preddavkové platby vo výške 92 EUR mesačne. Žalovaná mala zaplatiť 12 predpísaných
platieb, spolu vo výške 1 104 EUR. Zaplatila len 6 platieb, spolu vo výške 552 EUR.

21. Z písomnej upomienky zo dňa 12.2.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú

na zaplatenie ceny za dodávku zemného plynu v zmysle faktúry, splatnej dňa 31.12.2012.

22. Podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č.656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu uzatvoriť s dodávateľom

elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len
"zmluva").

23. Podľa ust. § 20 ods. 7 citovaného zákona, dodávateľ elektriny a dodávateľ plynu je povinný riadne
a úplne informovať na vyhotovenej faktúre odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v

domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny a za dodávku plynu vrátane ich
číselného vyjadrenia.

24. Podľa ustanovenia § 54 ods. 7 citovaného zákona, dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu
na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu

určených typovým diagramom dodávky.

25. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, je dodávateľ povinný zabezpečiť
bezpečné a spoľahlivé dodávky plynu svojim odberateľom plynu za podmienok dohodnutých v zmluve.

26. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.409/2007 Z.z,, ktorým sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie trhu s plynom, dodávateľ plynu dodáva odberateľovi plynu v domácnosti plyn na základe
zmluvy o dodávke plynu. Zmluva o dodávke plynu obsahuje najmä náležitosti podľa osobitného predpisu
(odkaz na ust. § 20 ods.1 písm.a/ zákona o energetike).

27. Podľa ust. § 23 ods. 5 citovaného nariadenia, vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ plynu
najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je odpočet
určeného meradla vykonaný plynárenským podnikom. Ak odberateľ plynu v domácnosti nesprístupní
určené meradlo alebo inak znemožní odpočet určeného meradla, vystaví dodávateľ plynu faktúru na
základe pravdepodobného odberu s prihliadnutím na vývoj skutočného odberu odberateľa plynu v

predchádzajúcom zúčtovacom období, počet a typ pripojených plynových spotrebičov a rozdiely zúčtuje
v ďalšom zúčtovacom období.28. V konaní nebolo sporné a na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 26.9.2007 podľa ust. § 20 ods.1 písm. a/ zákona
č.656/2004Z.z.oenergetikezmluvuododávkeplynu,nazákladektorejprávnemupredchodcovižalobcu

vznikla povinnosť dodávať plyn do domácnosti žalovanej, na ňou určené odberné miesto: Č. XX, T.
a žalovanej vznikla povinnosť platiť právnemu predchodcovi žalobcu za túto službu cenu vyúčtovanú
na základe nameraných údajov plynového meradla v zmysle faktúr, vystavených v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 54 ods. 7 zákona č.656/2004 Z.z., ako aj § 23 ods. 5 nariadenia vlády SR
č. 409/2007 Z.z.

29. Uplatnený nárok je nárokom dodávateľa na zaplatenie ceny dodanej služby žalovanej ako
odberateľovi, v danom prípade za dodávku plynu na odberné miesto dohodnuté medzi zmluvnými
stranami. V zmysle zmluvných podmienok a obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre
odberateľov plynu v domácnosti, žalovaná ako odberateľka bola povinná uhrádzať cenu za jednotlivé
obdobia opakovanej dodávky plynu formou platieb - preddavkov a právny predchodca žalobcu ako

dodávateľ bol povinný a oprávnený vykonať vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry a to
najmenejjedenkrátročne,pozistenískutočnéhoodberuplynuzapríslušnéfakturačnéobdobievypočítať
rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb z
preddavkov za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu
plynu.

30. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť a po
zistení skutočného odberu plynu, dňa 22.11.2012 vystavil vyúčtovaciu faktúru za fakturačné obdobie
od 19.11.2011 do 18.11.2012, v ktorej od ceny skutočne odobratého a dodaného plynu 1 496,66 EUR
odrátal prijaté preddavkové platby zaplatené žalovanou vo výške 552 EUR a zistený rozdiel vyúčtoval

ako nedoplatok vo výške 944,66 EUR. Žalovaná bola povinná v uvedenom zúčtovacom období platiť
preddavkové platby vo výške 92 EUR mesačne. Za celý rok mala teda zaplatiť preddavky spolu vo výške
1 104 EUR. Žalovaná zaplatila len 6 platieb, spolu vo výške 552 EUR.

31. K obrane žalovanej súd uvádza, že táto nenamietla žiadne relevantné skutočnosti, majúce význam

na posúdenie veci. Tvrdenie, že v rozhodnom čase v rodinnom dome nebývala, je pre posúdenie veci
bez významu. Žalovaná, ak sa aj v rozhodnom čase v mieste dodávky plynu nezdržiavala, nepožiadala
právneho predchodcu žalobcu o prerušenie resp. zastavenie dodávky plynu. Zmluvu nevypovedala a
ani od nej neodstúpila žiadna zmluvná strana a nedošlo ani k uzavretiu dohody o zániku zmluvy. Počas
rozhodného účtovacieho obdobia teda existoval záväzkový vzťah, založený zmluvou o dodávke plynu,

z ktorého vyplývala povinnosť dodávateľa dodávať plyn na dojednané odberné miesto a povinnosť
žalovanej platiť preddavkové platby v súlade so zmluvou o dodávke plynu a obchodnými podmienkami.
Napokon, ako to vyplynulo z dokazovania, žalovaná čiastočne svoju povinnosť aj splnila, pretože
zaplatila 6 preddavkových platieb. Na povinnosť žalovanej platiť preddavkové platby za dodávku plynu,
vrátane povinnosti zaplatiť cenu plynu v zmysle vyúčtovania a rovnako, na právo dodávateľa na

zaplatenie ceny dodaného plynu, teda nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalovaná sa v mieste odberu
nezdržiavala, event. že sa tam zdržiaval niekto iný, kto požíval žalobcom dodávané plnenia a to či už s
vedomím alebo bez vedomia žalovanej. Na základe uvedeného preto súd považoval vykonanie dôkazov
výsluchom žalovanej a jej bývalého manžela J. C. za bezpredmetné a nehospodárne, preto tieto dôkazy
nevykonal.

32. Čo sa týka námietky, že vyúčtovaná cena je neprimerane vysoká, súd poukazuje na fakt, že žalovaná
reklamáciu voči faktúre nepodala a túto od jej vystavenia v novembri 2012 až do podania odporu proti
platobnému rozkazu (13.5.2014) nijako nenamietala. Túto námietku žalovanej preto súd považoval
nielen za všeobecnú, ktorá nie je nijako bližšie špecifikovaná, ale aj za účelovú. Súd k tomu uvádza,

že vyúčtovaná cena sa súdu nejaví byť neprimerane vysokou a to aj vzhľadom na všeobecne známy
postup, podľa ktorého sa výška preddavkových platieb na ďalšie obdobie určuje podľa priemerného
odberu plynu podľa fakturácie za predchádzajúce porovnateľné obdobie. Žalovanej boli na rozhodné
obdobie predpísané preddavkové platby mesačne vo výške 92 EUR. Pokiaľ by žalovaná zaplatila všetky
predpísané preddavkové platby, jej nedoplatok by bol len vo výške 392,66 EUR (1 496,66 EUR mínus

1 104 EUR), t.j. o 552 EUR nižší, než bol vykázaný.

33. K poslednej, žalovanou uplatnenej obrane - namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, súd
uvádza:34. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

36. V zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2016 sú v článku I zmluvy uvedené tieto zmluvné
strany: 1. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35
815 256 ako postupca a 2. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35
724 803 ako postupník. U postupníka sa v tomto článku okrem ďalších identifikačných údajov zároveň

uvádza, v ktorej vložke obchodného registra je obchodná spoločnosť zapísaná a kto koná v mene
spoločnosti - Ing.Michal Šoltés ako konateľ.

37. Je pravdou, že na poslednej strane zmluvy, po uvedení dátumu jej uzavretia, je uvedená podpisová
doložka „za postupníka Ing.Michal Šoltés, konateľ“. Absentuje teda pečiatka obchodnej spoločnosti

postupníka (EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5).

38. Ak má byť právny úkon platný, musí spĺňať všetky náležitosti, predpísané zákonom.

39. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen

podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon učinil, ak nie je táto
vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

40. Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí byť učinený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne.

41. Podľa citovaného ustanovenia § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka platí, že právne úkony vyjadrené
slovami, je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa skutočnej
slobodnej vôle toho, kto právny úkon učinil. Za tohto predpokladu má preto prednosť skutočná vôľa
účastníkov právnych úkonov nad formálnym vyjadrením tejto vôle. Táto vôľa však nesmie byť v rozpore

s jednoznačným jazykovým prejavom.

42. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre

celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola
skutočná vôľa strán v okamihu uzavierania zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli strán je
to, aby táto vôľa nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu.

43. Použitie výkladu podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka úzko súvisí s ust. § 37 Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhoprávnyúkonmusíbyťučinenýslobodneavážne,určiteazrozumiteľne.Právny
úkon je neurčitý, a teda neplatný, ak vyjadrený prejav vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľný,
avšak nejednoznačný zostáva jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a
preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. Podľa súdnej praxe nestačí, že zmluvnej strane, resp.

zmluvným stranám je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zároveň objektívne poznateľné aj
osobám, ktoré zmluvnými stranami nie sú.

44. Podľa ústavnej judikatúry pritom pri výklade právneho úkonu nemožno strácať zo zreteľa, že
základným princípom výkladu právnych úkonov, ktorých výklad umožňuje odvodzovať ako platnosť, tak

aj neplatnosť, je priorita výkladu, ktorý odvodzuje platnosť právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu
má tak byť výnimkou, nie zásadou.45. Najvyšší súd ČR judikoval, že vada v označení osoby ako zmluvnej strany (nesprávnosť či neúplnosť
v označení) neznamená ešte samo osebe neplatnosť tejto zmluvy, pokiaľ možno z obsahu právneho
úkonu výkladom podľa § 35 ds.2 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím k okolnostiam prípadu, za

ktorých bola zmluva učinená, zistiť, kto je zmluvnou stranou. Najvyšší súd ČR taktiež judikoval, že pokiaľ
je právnická osoba v právnom úkone označená nepresne obchodným menom alebo názvom, ktorý
nenáleží inej právnickej osobe, avšak je uvedené správne identifikačné číslo tejto právnickej osoby, nie
je právny úkon neplatný, pokiaľ možno z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom zistiť, kto bol
účastníkom zmluvy. Rovnako judikoval, že použitie pôvodného priezviska účastníka v písomnej zmluve

nespôsobuje samo osebe jej neplatnosť, pokiaľ na základe výkladu či objasnením skutkových okolností
uzavretia zmluvy nie je dôvod pochybovať o totožnosti tejto osoby.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatoval, že ak je na poslednej strane zmluvy o postúpení
pohľadávok uvedená len podpisová doložka „za postupníka Ing.Michal Šoltés, konateľ“, ale absentuje
údaj o obchodnej spoločnosti postupníka, za ktorú konateľ koná, ide len o dielčiu nezrovnalosť, ktorá

nie je vadou, spôsobujúcou absolútnu neplatnosť zmluvy. Z celého obsahu zmluvy je totiž možná
nepochybná identifikácia zmluvných strán. Zmluvné strany, vrátane postupníka, boli totiž bezchybne,
určito a zrozumiteľne označené v záhlaví, v článku I zmluvy, vrátane označenia osoby konateľa
spoločnosti tak, aby bolo zrejmé, kto je zmluvnou stranou. Je tiež nesporné a z výpisu z obchodného
registra zrejmé, že Ing.Michal Šoltés bol v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok konateľom

obchodnej spoločnosti postupníka. Niet preto pochybností o tom, kto bol účastníkom zmluvy o postúpení
pohľadávok a niet pochybností ani o tom, že postupca a postupník prejavili vôľu uzavrieť zmluvu
postúpení pohľadávok, ktorá sa odráža naprieč celým obsahom (textom) zmluvy. Danosť tejto vôle je
zrejmá aj z procesných úkonov v rámci civilného sporového konania, kedy pôvodný žalobca, ako aj
nastupujúci žalobca zhodne navrhli pripustenie zmeny na strane žalobcu a nový žalobca od pripustenia

tejto zmeny riadne v konaní vystupuje ako majiteľ pohľadávky voči žalovanej.

47. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný.

48. Keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaná cenu za dodaný plyn nezaplatila, súd žalobe vyhovel

a zaviazal ju na zaplatenie sumy 944,66 EUR.

49. Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úroky z omeškania z uvedenej sumy od 1.1.2013 až do
zaplatenia vo výške 8,75 % ročne.

50. Úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria príslušenstvo
pohľadávky.

51. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

52. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Splatnosť pohľadávky žalobcu je zrejmá z
vyúčtovacej faktúry. Táto bola splatná dňa 31.12.2012. Žalovaná sa teda prvýkrát do omeškania dostala

dňom nasledujúcim po splatnosti predmetnej faktúry, t.j. dňa 1.1.2013. Keďže žalobca si uplatnil úroky
z omeškania od uvedeného dátumu, súd žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s
vykonávacím predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a to v zmysle ust.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o osem

percentuálnych bodov bola vo výške 8,75 % ročne.

54. Podľa ust. § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.55. Podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

56. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní takmer plný úspech (944,66 EUR). Neúspech mal len v nepatrnej časti o
zaplatenie sumy 4 EUR ( v zmysle prvého rozsudku žaloba v časti o zaplatenie 2 EUR zamietnutá a v
časti o zaplatenie 2 EUR konanie zastavené). Preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanej

v rozsahu 100 %.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).