Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204227
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117204227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: F. M., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX
F., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/53/2017-75 zo dňa
08.02.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov rozhodol:
„I. Žalovaný v I. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX, z X.X.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 551 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 2
a 3, § 52a ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 2 a 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS, § 5a ods. 1 písm. a! zákona č. 250/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení uviedol, že z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom

vzťahu ho nemohol jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol
tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vyhotovená
na samostatnej listine, ale bola len neprehľadne zakomponovaná do textu zmluvy o úvere, navyše
miniatúrnym písmom. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia ešte neexistovala splatná
pohľadávka žalovaného, a tá navyše v predmetnej dohode nie je vymedzená určito.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného pokiaľ
ide o ust. § 137 písm. a) CSP. Žalobca podal žalobu v zmysle § 137 písm. a) CSP, podľa ktorého,žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. Žalobou na plnenie sa preto
možno domáhať iba splnenia takej povinnosti, ktorú predpisy exekučného práva umožňujú vymôcť.
Petit žalobcu je nevykonateľný, pretože predpisy exekučného práva neumožňujú, v prípade žalobcovho

úspechu, takúto povinnosť vymôcť. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevyrovnal s tým, že
žalobca uplatnil dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko mal vo vzťahu k žalobcovi judikovaný nárok
v súvislosti s rozhodcovským konaním. Žalovaný len prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy
obdržal od žalobcu vymoženú sumu, pričom tá nepokrýva ani len istinu úveru. Nemožno súhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je určitá. Suma

5319,52,- EUR je výsledkom rozhodcovského rozsudku. Dohodnuté zrážky môžu byť len nižšie ako
ustanovuje osobitný predpis. V prípade, že výška zrážky nebola v dohode určená, bude sa postupovať
pri výpočte jednotlivých zrážok zo mzdy podľa § 68 až 71 EP (Exekučný poriadok) v spojení s
nariadením vlády č. 268/2006 Z.z.. žalovaný nemusel uviesť v dohode o zrážkach zo mzdy výšku
zrážky, ak nebola dohodnutá. Nemožno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná,
pretože je nezvýraznená, keďže túto si žalobca mal možnosť preštudovať v akomkoľvek formáte písma

a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere, keďže Poštová banka, a.s., ako
právny predchodca žalovaného povinne na svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk zverejňuje
svoje obchodné podmienky. V čase uzatvorenia zmluvy žiaden právny predpis nestanovoval povinnosť
o minimálnej veľkosti písma v zmluve. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaný má právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach

zo mzdy a zaviazal žalobcu na trovy odvolacieho konania, alternatívne, aby zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu prvej inštancie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Žalobca a právny predchodca žalovaného F. banka a.s. dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 70 000,-- Sk s tým, že žalobca sa zaviazal splácať

úver v 60 mesačných splátkach vo výške 1927,-- Sk. V čl. 3 bod 5 zmluvy o úvere bolo dohodnuté,
že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle §
551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo zmluvy
o úvere.15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že zákon č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok upravuje spôsoby vedenia exekúcie v prípadoch, kedy bola povinnej osobe uložená

povinnosť na plnenie - t.j. povinnosť, ktorá spočíva vo vykonaní určitej aktivity. V predmetnom prípade
sa však žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa určitého konania, t.j. povinnosti
vyžadujúcej si pasivitu povinnej osoby. V tomto smere možno súhlasiť so žalovaným, že normy
exekučného práva neupravujú možnosť núteného vymoženia povinnosti zdržať sa určitého konania.
Uvedené však neznamená, že rozsudok, ktorým je strane uložená povinnosť zdržať sa určitého konania,

nie je vykonateľný. Za stavu, kedy je rozsudok ukladajúci povinnosť zdržať sa konania právoplatný
(pričom právoplatnosťou sa zároveň takýto rozsudok stáva aj vykonateľným), je strana, ktorej bola
povinnosť zdržať sa konania uložená, povinná súdne rozhodnutie rešpektovať, t.j. zdržať sa určitého
konania. Pri nerešpektovaní takéhoto súdneho rozhodnutia prichádzajú do úvahy trestnoprávne sankcie
ako následok spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V zmysle argumentov
žalovaného by potom neboli právne relevantné ani neodkladné opatrenia ukladajúce povinnosť zdržať

sa konania, napriek skutočnosti, že zákon uloženie takejto povinnosti priamo predpokladá (§ 325 ods.
1 písm. d) CSP), pričom v zmysle § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Je potrebné zároveň
uviesť, že druhy žalôb sú v ust. 137 CSP vymedzené demonštratívnym spôsobom, teda ako neuzavretý
okruh možností. Za daného stavu nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobou sa možno domáhať

uloženia povinnosti zdržať sa určitého konania, pričom takáto žaloba nepredstavuje prípad vymedzený v
ust. § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Nezriedka sa vyskytujúcimi prípadmi, kedy sa subjekty žalobou domáhajú
zdržania sa konania protistrany sú napr. tzv. susedské spory vyplývajúce z ust. 127 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného poukazujúce na nevykonateľnosť
petitu a nemožnosť povinnosť uloženú žalovanému nútene vymôcť, nie sú opodstatnené.

16. Žalovaný poukazuje na rozhodcovský rozsudok, ktorým bol žalobca zaviazaný na peňažné
plnenie, žalovaný však napriek tvrdenej existencii rozhodcovského rozsudku (s ktorým Exekučný
poriadok ráta ako s exekučným titulom, t.j. nútene vykonateľným rozhodnutím) aktivoval inštitút
zrážok zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý je možné realizovať bez ingerencie

nestrannej inštitúcie (rozhodcovský súd, všeobecný súd, ktorý by deklaroval výšku pohľadávky).
Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že rozhodcovské doložky dojednávané
právnym predchodcom žalovaného vo formulárových spotrebiteľských zmluvách boli vyhodnotené ako
neplatné, teda nezakladajúce právomoc rozhodcovského súdu, čo má za následok, že rozhodcovské
rozsudky vydané na základe takýchto rozhodcovských doložiek predstavujú nulitný právny akt (porovn.

uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn 6CoE/140/2016, 6CoE/171/2016, 6CoE/110/2016,
6CoE/124/2016, 6CoE/99/2016).

17. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či

inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

18. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá

právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo

mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.19. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.

Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie

je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej
právnym predchodcom žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi.
Občiansky zákonník za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade
nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V predmetnom prípade je dohoda o zrážkach
zo mzdy zakomponovaná do textu zmluvy o úvere (čl. 3 bod 5). Žalovaný nepreukázal, že v danom
prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca mal možnosť výberu,

či predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše, alebo nepodpíše, ak chcel, aby mu bol zo strany
právneho predchodcu žalovaného poskytnutý úver. Žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter
dojednania dohody o zrážkach zo mzdy.

21.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

22. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach

zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy.

23. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že ako problematické vníma dojednanie obsiahnuté v bode 5.4
Obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle
bodu 5.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom

z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku
Klienta voči Banke. Odvolací súd už opakovane konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia všeobecne
záväzných predpisov nevyplýva pravidlo, podľa ktorého má dlžník v spotrebiteľskom vzťahu povinnosť
platiť cenu služby v podobe úrokov aj za obdobie po splatnosti pohľadávky. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. Ak existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
(porovn. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/190/2014,6Co/87/2017).

24. Aj v predmetnom prípade teda hrozí riziko, že na základe realizácie dohody o zrážkach zo mzdy by
došlo k vymoženiu plnení zo zmluvy o úvere, na ktoré žalovaný nárok nemá.

25. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese

zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne
právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo
by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.26. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice

Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom

pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

27. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

28. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými
zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v
predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka
vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka

odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich
voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné
ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE
Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka

obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13
Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

29. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s
neprijateľnými podmienkami je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú
vykonal súd prvej inštancie. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj
k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná

podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa).

30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
31. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

32. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy vodvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).