Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Peter Kalata
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 17P/31/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205396
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1218205396.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIV,vkonanípredsudcomJUDr.PetromKalatom,vovecistarostlivostiomaloletú:
V. bytom u matky na adrese B., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. v konaní zastúpená: PhDr. JUDr.
Jozef Furťo, PhD., Muškátová 793/40, 821 02 Bratilslava, otec - T., o návrhu na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletú V. súd zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku
17:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v
mieste bydliska a matka maloletej je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej, k rukám matky, sumou 150 eur mesačne od
01.06.2018, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred.
Zročné výživné v sume 350 eur je otec maloletej povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu 26.06.2018 sa matka maloletej domáhala, aby súd upravil rodičovské
práva rodičov maloletej V. a to tak že súd zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom právo
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia a otec maloletej bude mať upravený
styk s maloletou každý druhú sobotu a nedeľu v čase od 09:00 do 18:00 a v čase letných prázdnin od
09:00 do 19:00 hod. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca maloletej, navrhovala matka maloletej, aby
otec uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne a to od 01.06.2018
vždy do 10. dňa v mesiaci (neskôr návrh upravila na 400 eur mesačne). Uvádzala, že po šesťmesačnej
známosti s otcom maloletej otehotnela a v júli XXXX sa narodila maloletá. V mesiacoch marec 2014
až júl 2015 bývali spolu s otcom maloletej v byte v P., následne sa spolu presťahovali do bytu na V.
patriaceho matke otca maloletej. Otec maloletej má ešte jedno maloleté dieťa, syna A., ku ktorému
mal po rozvode s manželkou súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 400 eur mesačne, neskôr
mu ju súd znížil na jeho návrh na 200 eur mesačne. Otec maloletej sa v mesiaci október 2017 vrátil
k bývalej manželke a synovi A., s bývalou manželkou uzavrel nové manželstvo. Otec maloletej jej na
výživu maloletej najprv prispieval mesačne sumou 150 eur, potom to znížil na 60 eur. Uvádzala, že
sa najprv neúspešne pokúšala s otcom maloletej dohodnúť na úprave rodičovských práv (predložilaemailovú komunikáciu, tak svoju, ako aj svojho zástupcu s otcom maloletej), nakoľko k dohode nedošlo,
navrhla rodičovské práva a povinnosti k maloletej upraviť súdom.
2. Otec maloletej uvádzal, že má záujem plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej, aj si ju plní a
má záujem aj komunikovať s matkou maloletej v súvislosti so starostlivosťou o maloletú. Uvádzal, že
pôvodne zvažoval aj návrh striedavej osobnej starostlivosti, upustil od toho, nakoľko dospel po porade s
psychologičkou k záveru, že v súčasnosti nie je striedavá starostlivosť pre maloletú vhodná. V súvislosti
s úpravou vyživovacej povinnosti na syna A. poukázal na rozdielne pomery na strany matky maloletého
v čase, keď sa s ňou rozviedol, nakoľko v tom čase bola A. matka poberateľkou rodičovského príspevku,
preto bolo výživné určené vo výške 400 eur mesačne, následne bolo výživné znížené na sumu 200
eur mesačne po dohode so A. matkou, po tom, čo sa znovu zamestnala. Tvrdil, že s navrhovateľkou
komunikoval o výške vyživovacej povinnosti už na prelome októbra/novembra 2017, kedy si predbežne
dohodli vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 150eur mesačne a úhrade ďalších výdavkov.
Následne od mesiaca apríl 2018 začal navrhovateľke posielať sumu 100 eur mesačne, nakoľko mal za
to, takáto výška v dostatočnej výške pokrýva potreby maloletej, pričom zohľadňoval, že sa hradil náklady
spojenésužívanímbytu,vktorommaloletásosvojoumatkubýva,akoajskutočnosť,žeuhrádzanáklady
v období, keď maloletá trávi čas s ním, resp. jeho rodičmi v L..
3. Súd vykonal dokazovanie listinami rodným listom maloletej z č.l. 4 v spise, pokladničnými blokmi
preukazujúcimi nákupy vykonávané navrhovateľkou/matkou maloletej z č.l. 5-29 v spise e-mailovou
komunikáciou z č.l. 33-39 v spise, rozpisom mesačných úhrad výživného z č.l. 60 v spise; dokladmi o
mesačných úhradách výživného z č.l. 61-69 v spise ako aj na pojednávaní súdu predloženými dokladmi
o úhradách z 11.10.2018 a 12.11.2018, potvrdeniami o príjme za obdobie od 06/2017 do 08/2018 z č.l.
72-73 v spise; potvrdenie o príjme manželky otca maloletej č.l. 118 v spise, potvrdením o prídavku na
dieťa za roky 2017 a 2018 z č.l. 123-124 v spise; potvrdeniami o mzde navrhovateľky z č.l. 130-142 v
spise, výsluchom matky maloletej a otca maloletej a zistil nasledovné: Z tvrdení matka maloletej ako
aj jej výpovede súd zistil, že matka s maloletou od augusta 2015 býva v byte patriacom matke otca
maloletej (otec maloletej s nimi býval do októbra 2017. Uvádzala, že nevie dokedy tam bude bývať,
nakoľko je možné, že otec maloletej, resp. jeho matka ako vlastník bytu jej to nemusia dlhodobo umožniť.
Vo svojej výpovedi matka uviedla, že výdavky na maloletú predstavujú v súčasnosti sumu približne 300
eur mesačne, pričom náklady na škôlku predstavujú 20 eur mesačne, na stravu v škôlke 25-30 eur
mesačne, náklady na stravu mimo škôlky predstavujú okolo 100 eur mesačne a zvyšok predstavujú
náklady na výlety alebo na hračky pre maloletú. Výdavky matka dokladovala pokladničnými dokladmi
o úhrade. Matka pracuje v súkromnej základnej škole. Dokladovaný netto príjem matky maloletej sa v
období mesiacov október 2017 až október 2018 pohyboval v priemernej výške približne okolo 588 eur
mesačne. Z výpovede otca maloletej súd zistil, že výdavky otca maloletej sú predstavované nákladmi
na nájomné za byt vo výške 760 eur mesačne, ktorý majú so súčasnou manželkou prenajatý a v ktorom
žijú spolu s manželkou a spoločným synom. Otcove výdavky na ošatenie a obuv predstavujú okolo
10-20 eur mesačne, pričom výdavky na stravu pokrýva jeho manželka, ktorá má vyšší príjem ako on.
Osobné motorové vozidlo nevlastní, v súčasnosti používa požičané. Otec maloletej pracuje vo firme R.
v ktorej je jediným spoločníkom je jeho matka a on tam vykonáva funkciu konateľa. Podľa doložených
dokladov o príjme jeho mesačný príjem sa pohyboval za obdobie od júna 2017 do októbra 2017 v netto
výške približne 487,86 eur. Otec maloletej uhrádza tiež náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom býva
maloletá so svojou matkou a ktorý je vo vlastníctve jeho matky.
4. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Ako vyplynulo zo vzájomnej komunikácie rodičov maloletej ešte pred podaním návrhu, spočiatku
mali rozdielne názory na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, keďže otec maloletej už v rámci
tejto komunikácie deklaroval možný záujem o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. V samotnom
konaníužotecnatomtozámerenetrval,akosámuviedol,pokonzultáciispsychologičkou.Otecnapokon
sám navrhol, podobne ako matka, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Medzi rodičmi bola
napokon zhoda aj na tom, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Súd
preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že styk otca maloletej upravil každý párny
kalendárny týždeň v čase od piatku 17:00 hod. do nedele 18:00 hod., na čom sa nakoniec rodičia
maloletej taktiež zhodli.
11. Rodičia maloletej sa však nezhodli na výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Súd
zohľadňoval tak oprávnené potreby maloletej ako aj možnosti a schopnosti jej rodičov. Súd prihliadol
aj na matkou maloletej nerozporovanú skutočnosť, že maloletá veľa času v roku trávi u starých
rodičov. Zohľadnil tiež skutočnosť, že maloletá v súčasnosti aj s matkou v byte patriacom matke otca
maloletej, pričom matka maloletej nemusí pokrývať náklady spojenými s užívaním bytu, nakoľko tieto,
ako vyplynulo z tvrdení otca maloletej a aj z vyhlásenia matky otca maloletej, uhrádza otec maloletej.
Samotná skutočnosť, že sa toto môže v budúcnosti zmeniť nie je dôvodom, aby súd už teraz pri určovaní
vyživovacej povinnosti prihliadal na takúto v budúcnosti možnú alternatívu. Pre súd je relevantným stav
v čase rozhodovania a prípadná budúca zmena pomerov, aj pokiaľ ide o miesto, kde maloletá býva
a aké budú s tým spojené náklady môže znamenať dôvod na zmenu rozhodnutia súdu, v prípade, že
takáto zmena pomerov nastane. Je zrejmé, že okrem základných potrieb, ktoré maloletá má (strava,
bývanie, ošatenie, umiestnenie v predškolskom zariadení) má aj ďalšie potreby, ktoré slúžia jej rozvoju,
či už sú to jej záľuby, prípadne záujmové aktivity. Preto sa súd nestotožnil so závermi otca o tom, že ním
v súčasnosti poskytované výživné vo výške 100 eur mesačne dostatočne pokrýva potreby maloletej,
prípadne, že ho pokrýva až nadmerne. Na druhej strane, súd nemohol nevziať do úvahy skutočnosť,
že maloletá má bývanie v súčasnosti zabezpečené zo strany otca a to tým, že otec uhrádza platby
spojené s užívaním bytu. Preto súd uzavrel, že výživné vo výške 150 eur mesačne zodpovedá súčasným
odôvodneným potrebám maloletej (predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že otec v súčasnosti
pokrýva aj náklady na bývanie maloletej), pričom pri určení výšky vyživného zohľadnil súd, že o maloletú
sa v prevažnej miere osobne stará matka a je v objektívnych možnostiach otca výživné v takejto výške
uhrádzať. Tu súd osobitne poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov.
12. Zročné výživné sú určil za obdobie od 01.06.2018 do rozhodnutia súdu. Matka maloletej pôvodne
navrhovala zročné výživné priznať už od obdobia, kedy sa otec maloletej odsťahoval zo spoločnej
domácnosti, na výzvu na upresnenie zo strany súdu na pojednávaní konanom 11.12.2018 špecifikoval
zástupca navrhovateľky, že zročné výživné žiada navrhovateľka priznať od dátumu, od ktorého navrhuje
upraviť vyživovaciu povinnosť otca, teda od 01.06.2018. Nakoľko otec prispieval za mesiace jún až
december 2018 (nakoľko súd ustálil na základe špecifikácií platieb (č. l. 152-153 v spise), že výživné
uhrádzal otec k rukám matky vždy vopred) vždy sumou 100 eur mesačne, súd ustálil zročné výživné
násobkom týchto siedmich mesiacov a sumy rozdielu medzi uhrádzaným a priznaným výživným, teda
sumy (7 mesiacov x 50 eur) v sume 350 eur mesačne.13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.