Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113206148
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113206148.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková vo veci strán sporu žalobcov: 1/ Mgr. K. I.,
nar. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, T., 2/ Mgr. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, obaja zastúpení: SEDLAČKO &
PARTNERS,s.r.o.,Štefánikova8,Bratislava,IČO:36853186ažalovaného:Ing.I.K.,nar.XX.XX.XXXX,
Z. XX, D., o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložnými právami, na odvolanie žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/46/2013-300 zo dňa 10.mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcom p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalobu o určenie, že
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne 1/ nachádzajúca sa v katastrálnom území K., obec K., okres
Trnava, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a
to stavba - rodinný dom, súp.č. XXX, postavený na parc. reg. „C“ č. 1847/221, právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba, je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosť 1“), nie je zaťažená
záložným právom zriadeným v prospech žalovaného ako záložného veriteľa na základe záložnej a
mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007, ktorého vklad bol povolený Správou katastra Trnava dňa 29.1.2007

pod č. V 15/07 a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/ nachádzajúce sa v katastrálnom území K., obec
K., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny
odbor, a to - pozemky: záhrady parc. reg. „C“ č. 1847/31 o výmere 1179 m2, zastavané plochy a nádvoria
parc.reg.„C“č.1847/221ovýmere630m2,záhradyparc.reg.„C“č.1847/222ovýmere270m2(ďalejaj
„nehnuteľnosti 2“), nie sú zaťažené záložným právom zriadeným v prospech žalovaného ako záložného
veriteľa na základe záložnej a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007, ktorého vklad bol povolený Správou
katastra Trnava dňa 29.1.2007 pod č. V 16/07 zamietol.

Druhým odsekom výroku súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v plnej výške.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 657, § 558, § 100 ods.1 a 2, § 101, §
110ods.1,§112,§151a,§151bods.1,§151c,Občianskehozákonníka, §41ods.1a2zák.č.233/1995
(Exekučný poriadok) vecne argumentoval tým, záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo
nejde o majetkové právo, ktoré by bolo - na rozdiel od vlastníckeho práva - z možnosti premlčania sa

vylúčené, i keď má taktiež vecnoprávnu povahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo
1918/2005 z 25.4.2007). Všeobecná premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa,
kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, t.j. odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky. V prípade, že bolo zriadené záložné právo, má záložný veriteľ právo (nárok) na uspokojeniesvojej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nebola splnená včas; rovnaké právo má záložný veriteľ aj v prípade, že pohľadávka bola splnená
len čiastočne alebo nebolo splnené jej príslušenstvo. V prípade, že záložný veriteľ neuplatnil právo

(nárok) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (časti pohľadávky alebo príslušenstva) z výťažku
speňaženia zálohu včas a ak sa záložný dlžník dovolal premlčania záložného práva, má to mimo iné
za následok, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia
pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu. I keď premlčané právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia,
nemožno takýto záver bez ďalšieho vzťahovať aj na záložné právo. Ak záložný dlžník dôvodne namietne

premlčanie záložného práva, nemožno hovoriť o tzv. naturálnej obligácii spočívajúcej v možnosti
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, lebo speňaženie zálohu na návrh
záložného veriteľa sa už nemôže uskutočniť a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné; k
prijatiu „premlčaného dlhu“ tak v tomto prípade, na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už z
povahy veci nemôže dôjsť. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu nielen (zákonom predpísanou) obranou proti
návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu
záložné právo nie je (napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom), ak je na takomto určení
naliehavý právny záujem. V prípade premlčania záložného práva sa môže záložný dlžník nepochybne
dovolať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, teda aj v konaní začatom podaním žaloby o
určenie, že tu záložné právo nie je.

3. Ak záložný dlžník preukáže, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu až po uplynutí stanovenej doby a dovolá sa

premlčaniazáložnéhopráva,nemožnozamietnuťjehožalobuourčenie,žetu(premlčané)záložnéprávo
nie je iba s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané
záložné právo „ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je iba „oslabené o tzv.
nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“.

4. V prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania záložným dlžníkom je nepochybné, že záložný
veriteľ sa už nemôže domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani
v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
Opačný názor popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu prejavujúcu sa

zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, napriek tomu že to vyplýva z
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo nemožno priznať
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2185/2009 z 21.12.2010).

5. Uznanie dlhu ako obligatórne písomný a obligatórne kauzálny právny úkon dlžníka adresovaný

veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon
okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť
z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a
napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok.
Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej

odo dňa, keď došlo k uznaniu, resp. od uplynutia lehoty na plnenie, začne plynúť nová desaťročná
premlčacia doba (§ 110 ods. 1). Záložné právo je vecným právom k cudzej veci (zálohu), ktoré slúži na
zabezpečenie (zabezpečovacia funkcia) a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom
výkonu záložného práva (uhradzovacia funkcia). Nepremlčuje sa skôr ako zabezpečená pohľadávka.

6.Nakoľkokuzatvoreniuzmluvyopôžičkeakspísaniuuznávaciehoprejavuvnotárskejzápisnicidošlov
ten istý deň (najskôr sa podpísala zmluva o pôžičke a potom sa spísala notárska zápisnica - toto tvrdenie
žalovaného žalobcovia nerozporovali), premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti
záväzku, teda dňa 25.11.2003 (splatnosť bola dohodnutá na deň 24.11.2003), nedošlo k zastaveniu jej
plynutia a nahradeniu novou dobou, lebo jej počiatok sa odvíjal od rovnakého okamihu a nebol medzi

stranami sporný. Sporný bol jej koniec a dĺžka.

7. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.9.2003
zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou zo dňa 03.01.2007 je premlčaná, lebo notárskouzápisnicou JUDr. Daniely Šikutovej zo dňa 04.09.2003 nedošlo k uznaniu dlhu, iba k záväzku dlžníkov
vrátiť pôžičku žalovanému v dohodnutých termínoch a splátkach, a teda všeobecná trojročná premlčania
doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 25.11.2006.

8. Záložné právo je nesporne právom, ktoré premlčaniu podlieha. Nejde tu totiž o majetkové právo, ktoré
by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Záložné právo však v tomto prípade premlčané nie je, lebo
nie je premlčaná pohľadávka zabezpečená záložným právom - ide tu o prejav akcesority záložného
práva. Nakoľko prejav vôle žalobcov obsiahnutý v Notárskej zápisnici JUDr. Daniely Šikutovej zo dňa

4.9.2003 obsahoval všetky podstatné náležitosti uznania dlhu, a to určeniu dlhu čo do dôvodu (zmluva o
pôžičke zo 4.9.2003) aj výšky (784.000 Sk), vyhlásenie žalobcov, že dlh splnia, aj písomnú formu, pričom
výslovné označenie „uznanie dlhu“ sa nevyžaduje, preto došlo k prolongácii premlčacej doby na desať
rokov. Záložné právo sa nepremlčuje skôr než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), ktorá sa v danom prípade z dôvodu uznania dlhu premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe,
ktorá začala plynúť márnym uplynutím doby splatnosti zabezpečenej pohľadávky, t.j. od 25.11.2003 a

uplynula by až 25.11.2013. Žalovaný však podal dňa 9.7.2012 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Premlčacia doba teda žalovanému
(na výkon exekúcie zo zálohu zabezpečujúceho dlh z pôžičky uznaný v notárskej zápisnici) neuplynula
a sporné nehnuteľnosti sú naďalej zaťažené záložným právom, preto bola žaloba ako nedôvodná
zamietnutá.

9. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na princíp právnej istoty vyjadrený v článku 2 ods. 2 základných
princípov civilného sporového poriadku, kedy očakávali, že bude rozhodnuté v zmysle zjednocujúceho
stanoviskaobčianskoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvBanskejBystrici(uzneseniez31.8.2010,sp.zn.
15CoE/147/2010), že „notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke, nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej
osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len
dlh, ktorý už vznikol, a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne“, tak predmetné stanovisko nie je judikátom
a pre súd nie je záväzné, preto sa ani nemusí odôvodňovať odklon od tohto názoru odvolacieho súdu.

10. V danej veci právo žalovaného ako veriteľa na zaplatenie peňažnej sumy 784.000,-- Sk zo zmluvy
o pôžičke žalobcovia ako dlžníci písomne uznali čo do dôvodu i výšky v notárskej zápisnici, čím boli
naplnené všetky predpoklady ustanovené v § 110 ods. 1 vete druhej Občianskeho zákonníka, a toto
právo na zaplatenie uvedenej sumy sa preto premlčuje za desať rokov od uplynutia lehoty určenej na

splnenie povinnosti. Nakoľko právo žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy zo zmluvy o pôžičke bolo
zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach 1 a 2, nemohlo sa premlčať skôr ako zabezpečená
pohľadávka.

11. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania

voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie žalobcovia s tým,
že rozsudok napádajú v celom rozsahu a domáhajú sa, aby odvolací súd ho zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a to s poukazom na bod 41 napadnutého rozsudku, v ktorom súd
konštatoval, že nakoľko prejav vôle žalobcu obsiahnutý v notárskej zápisnici JUDr. Daniely Šikutovej
zo dňa 04.09.2003 obsahuje všetky podstatné náležitosti uznania dlhu a to určenie dlhu, čo do dôvodu
(Zmluva o pôžičke zo dňa 04.09.2003) aj výšky (784.000,-- Sk) vyhlásenie žalobcov, že dlh splnia aj

písomnú formu, pričom označili uznanie dlhu sa nevyžaduje, preto došlo k prolongácii premlčacej doby
na desať rokov je nesprávne. Takisto poukázali na bod 43 rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie
zaujal názor, že právo žalovaného ako veriteľa zo zaplatenia peňažnej sumy 784.000,-- Sk zo zmluvy
o pôžičke žalobcovia ako dlžníci písomne uznali, čo do dôvodu i výšky v notárskej zápisnici, čím boli
naplnené všetky predpoklady ustanovené v § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a toto právo

na zaplatenie uvedenej sumy sa preto premlčuje za desať rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie
povinnosti. S poukazom na § 558 prvá veta OZ a § 110 ods. 1 druhá veta OZ zdôraznili význam a
zmysel uznania dlhu ako hmotnoprávneho úkonu dlžníka, ktorý na svoju platnosť, resp. účinky vyžaduje
splnenie osobitných zákonných podmienok uvedených v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotnésplnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené vôľou
konajúcej osoby smerujúcou k vzniku práv, či povinností z § 110 ods. 1 OZ v prípade § 558 OZ. Takýto
prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu a ani u tretích osôb. Účinky

uznania dlhu podľa § 558 vrátane pretrhnutia plynutia premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno preto spájať iba s listinou obsahujúcou vyslovene vyhlásenie dlžníka, že uznáva
svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nie je záväzok dlžníka vrátiť v určitom termíne požičané
peniaze a je potrebné dôsledne rozlišovať medzi uznaním dlhu a záväzkom zmluvy. Obsahom spornej
notárskej zápisnice je výlučne záväzok žalobcov a ich rodičov vrátiť pôžičku a nie aj uznanie dlhu v

zmysle § 110 ods. 1 OZ, s ktorým sú spojené právne účinky pretrhnutia premlčacej lehoty a začatie
plynutia novej desaťročnej premlčacej lehoty. Navyše každý z dlžníkov je povinný plniť iba svoj diel o
veľkosti 1/4. Za daných okolností by pri akceptácii absurdného záveru uznania dlhu nebolo možné vôbec
určiť v akej výške má každý z nich uznať svoj dlh voči žalovanému. Notárska zápisnica jednoznačne
deklaruje, že ju žalobcovia a ich rodičia požiadali, aby v notárskej zápisnice pojala vyhlásenie v súlade s
§ 46 prvá veta Zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti, to znamená vyhlásenie o súhlase s

vykonateľnosťou, nie aj uznanie dlhu. Automatické stotožňovanie notárskej zápisnice o právnom úkone
v zmluve a uznaním dlhu nemá žiadnu oporu v zákone. Spísanie zmluvy o pôžičke vo forme notárskej
zápisnice nemožno bez ďalšieho označiť za kvalifikované uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s následkami vo sfére plynutia premlčacej lehoty nie je a nikdy ani nebolo obligatórnou
náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie

je sama o sebe samostatným zaväzovacím dôvodom a nezakladá sa ňou ani domnienka existencie
dlhu v dobe jej spísania. V súvislosti s tým poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
03.12.2013 sp.zn. 7ECdo/241/2013, 7Co/78/2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 26CoE/26/2013-116. Opätovne poukázali na obsah zjednocujúceho stanoviska Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktoré sa týkalo uznesenia 15Co/147/2010 a z obsahu iných uznesení v obdobných

veciach, aj Krajského súdu v Trnave vyplýva, že v takomto prípade ide o právny úkon, ktorým sa niekto
vopred vzdáva svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, teda ide o neplatný úkon podľa §
39 a nadväznosti na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia tak dôvodne vzniesli námietku
premlčania sporných záložných práv a plne legitímne sa domáhajú určenia, že dotknuté nehnuteľnosti
nie sú týmito záložnými právami zaťažené. Ďalej namietali, že riadne odôvodnenie rozhodnutia

vyžaduje, aby sa súd jasným právnym, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutia vo veci podstatné a
právne významné. Pri posudzovaní predmetného rozsudku súd túto svoju povinnosť nesplnil. Súd prvej
inštancie sa mal v konaní prejudiciálne vysporiadať s dvomi zásadnými otázkami či predmetná notárska
zápisnica obsahuje uznanie dlhu, ak áno, či takéto uznanie možno považovať za platné vzhľadom na

vyššie prezentovanú argumentáciu. V odôvodnení rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o
tom, ako dospel k prislúchajúcemu výroku, musí byť nevyhnutne zrozumiteľný a presvedčivý pre strany a
pre akéhokoľvek iného adresáta. Vzhľadom na prezentované skutočnosti možno opodstatnene vysloviť
pochybnosť, či rozhodnutie súdu prvej inštancie napĺňa tieto atribúty.

13. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcov podal písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že sa úplne stotožňuje s obsahom odvolaním napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia. Súd
prvej inštancie správne právne posúdil vec. Nakoľko žalovaný začal exekučné konanie na vymoženie
pohľadávok zabezpečených predmetnými záložnými právami ešte pred uplynutím premlčacej lehoty,
tak zabezpečené pohľadávky sa nepremlčali a rovnako sa nepremlčali ani predmetné záložné práva. Z

uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.4.2016 sp.zn. 24CoE/66/2015-144 v spojení so znením
ust. § 100 ods. 2 druhá veta OZ je jednoznačné, že predmetné záložné práva nie sú premlčané a preto
nie je možné vyhovieť návrhu žalobcov v tomto konaní. Skutočnosť, že predmetné záložné práva nie sú
premlčané, podporuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13. júla 2000,
ktorý tvorí prílohu jeho podania v konaní . Vyjadrenie žalovaného k žalobám o určení, že nehnuteľnosti

nie sú zaťažené záložnými právami, bolo doručené súdu prvej inštancie 27.6.2013. Konanie nemá inú
vadu, ktorú žalobcovia namietajú v odvolaní. Súd rozsudok odôvodnil jasne, zrozumiteľne, presvedčivo
a preskúmateľne. O platnosti uznania nemôže byť pochýb, nakoľko z listinných dôkazov notárskej
zápisnice, ktorej súčasťou je podpísaná zmluva o pôžičke, jasne vyplýva, že uznaný dlh existoval v čase
podpisu notárskej zápisnice, zmluva o pôžičke je reálna zmluva. V zjednocujúcom stanovisku Krajského

súdu v Banskej Bystrici ako aj v uznesení Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/339/2015 išlo o iné prípady,
kde predmetom notárskej zápisnice boli uznané dlhy z úverovej zmluvy, podľa ktorej v čase podpisu
notárskej zápisnice ešte nebol úver poskytnutý. V tomto konaní išlo o uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke,
ktorá je reálnou zmluvou a teda je nepochybné, že dlh v čase podpisu notárskej zápisnice existoval.Žalobcovia nesprávne prehliadli rozdiel medzi uznaním ešte neposkytnutého úveru podľa zmluvy o
úvere a uznaním už poskytnutej podľa zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou. Súd prvej inštancie
nebolpovinnývodôvodnenírozsudkusazaoberaťnámietkamispoukazominarozhodnutieinýchsúdov,

ktoré nie sú relevantné pre rozhodnutie vo veci.

14. K predmetnému vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia ďalej nevyjadrili.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h), d), CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380
ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

18. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

19. Súdna prax ustálila, že záložné právo podlieha premlčaniu (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo 71/2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2011). K otázke premlčania
záložného práva sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 21Cdo
2185/2009 (rovnako aj sp.zn. 21Cdo 810/2013), ktorý v odôvodnení uviedol, že záložné právo je právom,

ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o majetkové právo - na rozdiel o vlastníckeho práva, ktoré by bolo
z premlčania vylúčené, aj keď má takisto vecnoprávnu povahu. Najvyšší súd Českej republiky vyslovil
v tomto rozsudku taktiež možnosť dovolávať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti
záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej
žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného

veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu nielen obranou proti
návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale takisto prostredníctvom žaloby o určenie, že tu
záložné právo nie je (napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom), ak je na takom určení
naliehavý právny záujem. Najvyšší súd ČR v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že aj keď
premlčanéprávopretrvávaakotzv.naturálnaobligácia,nemožnotakýtozáverbezďalšiehouplatniťajna

záložné právo. Ak záložný dlžník dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne
dovodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z
výťažku speňaženého zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už nemôže byť
realizované a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažkuspeňaženého zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné, k prijatiu „premlčaného dlhu“ tak v tomto
prípade, na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť.

20. Ak záložný dlžník preukáže, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu až po uplynutí stanovenej doby, a ak sa
dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané)
záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva
a že premlčané záložné právo „ani po zamietajúcom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a

je iba „oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“. Ak sa záložný dlžník dovolal
(dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domáhať
predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženého zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym
prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera
význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu, prejavujúcu sa zamietnutím žaloby,

ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci - ako vyplýva z ust. § 100 ods. 1 veta tretia Obč.
zákonníka - premlčané právo nemožno priznať.

21. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v prípade dôvodne vznesenej námietky
premlčania záložného práva zo strany záložného dlžníka, ktorými sú v danom prípade žalobcovia má to

za následok, že žalobcovia sa môžu úspešne domáhať určenia, že nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné
právo vzťahovalo, už nie sú záložným právom zaťažené.

22. Pre rozhodnutia však danej veci bolo podstatným posúdenie obsahu notárskej zápisnice notára
JUDr. Daniely Šikutovej číslo N 826/03 Nz 77319/03 zo 4.9.2003, či táto obsahuje uznanie dlhu dlžníkmi,

alebo nie.

23. Medzi stranami sporu je nesporné, že dňa 04.09.2003 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
predmetom ktorej bolo požičanie hotovosti 784.000,-- Sk od žalovaného ako veriteľa dlžníkom Ing. S. H.,
Ing.W.H.,Q.H.(žalobca2/)aK.H.(terazI.-žalobkyňa1/),ďalejaj„dlžníci“.Účelompôžičkybolaúhrada

ceny vydraženej nehnuteľnosti v zmysle Uznesenia Okresného úradu Trnava o schválení príklepu z
dražby Er 323/98, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.12.2001. Dlžníci sa zaviazali požičanú čiastku
vrátiť veriteľovi do 24.11.2003 v troch špecifikovaných splátkach (dve po 28.000,-- Sk a poslednú vo
výške 728.000,-- Sk). Pôžička bola bezúročná a bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania
dlžníkov s vrátením dlhu.

24. Z Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Danielou Šikutovou dňa 4.9.2003 číslo N 826/03 Nz
77319/03 vyplýva vyhlásenie označených dlžníkov, že súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej dlžníci vyhlásili, že dňa 4.9.2003 uzatvorili
so žalovaným zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalovaný ako oprávnená osoba poskytol dlžníkom ako

povinným osobám pôžičku vo výške 784.000,-- Sk. Účel pôžičky bol uvedený rovnako ako v zmluve
o pôžičke a povinné osoby sa v notárskej zápisnici tiež zaviazali splatiť predmetnú pôžičku v plnej
výške a vrátiť ju k rukám veriteľa do 24.11.2003 v splátkach opísaných ako v zmluve, tiež sa dohodli
o bezúročnosti a zmluvnej pokute.

25. Zo záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy z 03.01.2007 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že bola
uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou 1/ ako záložným dlžníkom,
pričom zabezpečovala pohľadávku vo výške 784.000,-- Sk s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 04.09.2003 a notárskej zápisnice napísanej dňa 04.09.2003 JUDr. Danielou Šikutovou, a to
nehnuteľnosťou 1, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne 1/.

26. Zo záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy z 03.01.2007 (č.l. 35 spisu) súd zistil, že bola uzatvorená
medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom 2/ ako záložným dlžníkom, pričom zabezpečovala
pohľadávku vo výške 784.000,-- Sk s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.09.2003 a notárskej
zápisnice napísanej dňa 04.09.2003 JUDr. Danielou Šikutovou, a to nehnuteľnosťami 2, ktoré sú vo

vlastníctve žalobcu 2/.

27. Z upovedomenia súdneho exekútora JUDr. Anny Dírerovej o začatí exekúcie z 29.01.2013 vyplýva,
že na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. N 826/03 Nz 77319/03 vydanej notárom JUDr.Danielou Šikutovou v Bratislave dňa 04.09.2003 a návrhu žalovaného ako oprávneného proti povinným
dlžníkom pre vymoženie 26.024,03 eur a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným
súdom Trnava dňa 22.1.2013, bola začatá exekúcia a povinní boli vyzvaní, aby uspokojili pohľadávku

oprávneného a trovy exekúcie alebo aby vzniesli do 14 dní námietky proti exekúcii.

28. Z uznania práva dlžníkom z 03.09.2011 súd zistil, že v tento deň Ing. S. H. potvrdil, že 04.09.2003
uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke a prevzal v hotovosti 784.000,-- Sk, z ktorej sumy doposiaľ
nič neuhradil. Výslovne uznal, že žalovanému dlhuje 70.000,-- eur titulom časti zmluvnej pokuty, 1% z

26.024,-- eur týždenne od 29.08.2011 do zaplatenia titulom časti zmluvnej pokuty a 26.024,-- eur titulom
nesplatenej istiny pôžičky, ktorú sa zaviazal uhradiť veriteľovi do 31.12.2011. Jeho manželka Ing. W. H.
sa všakdňa05.03.2013dovolalarelatívnejneplatnostitohtouznaniadlhuvočimanželoviajžalovanému,
lebo s ním nikdy nevyjadrila súhlas a nejedná sa o bežný úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov.

29.ZupovedomeniasúdnehoexekútoraJUDr.AnnyDírerovejozačatíexekúciepredajomnehnuteľností

a zriadením exekučného záložného práva z 10.09.2013 je zrejmé, že popri vykonávaní exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zrážkami zo mzdy a iných príjmov sa vykoná exekúcia aj
predajom nehnuteľností povinných a zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve povinných, a to sporných nehnuteľností 1 a 2, pričom bolo povinným zakázané previesť, či
zaťažiť tieto nehnuteľnosti.

30. Z vyššie uvedených zistení, potom vyplýva, že medzi dotknutými stranami veriteľa a dlžníkov došlo
najprvkuzavretiuzmluvyopôžičkeanásledne, hocitobolovtenistýdeň(4.9.2003)kspísaniunotárskej
zápisnice notárkou JUDr. Danielou Šikutovou.

31. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobcovia osvedčili danosť naliehavého právneho
záujmu na podanej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, keď
žalobcovia nemajú ako inak docieliť výmaz tohto záložného práva zapísaného v katastri nehnuteľností,
a teda určovacia žaloba v prejednávanej veci predstavuje účinný prostriedok ochrany oprávnených
záujmov žalobkyne.

32. Medzi sporovými stranami bolo ale sporné, či právo na plnenie z hlavného záväzku, ktorý vznikol na
základe zmluvy o pôžičke, ako aj záložné právo ako akcesorický zabezpečovací záväzok zo zmluvy o
záložnom práve, sú premlčané. Sporné zostalo, aké právne následky z tvrdeného premlčania vyplývajú,
keď žalobcovia sa práve z dôvodu tvrdenia premlčania záložného práva domáhajú určenia, že

predmetné nehnuteľnosti už nie sú zaťažené záložným právom, naopak žalovaný tvrdí, že k premlčaniu
pre uznanie nároku zo zmluvy o pôžičke nedošlo.

33. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe
písomného úkonu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená

výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Neformálne uznanie dlhu
nespôsobuje účinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

34. Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Ďalším významným
účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby,

ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu. Uznaním dlhu sa odstraňuje riziko premlčania dlhu v prípade,
že veriteľ je ochotný počkať so splatením dlhu. Dlžník môže pohľadávku uznať aj opätovne niekoľkokrát
za sebou, čo znamená, že premlčacia doba začne plynúť vždy nová.

35. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 OZ je samostatným zaväzovacím inštitútom; zabezpečovaciu

funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Tým sa v spore
posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe,
keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo
zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K
platnému uznaniu dlhu podľa § 558 OZ. je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ.) potrebné,

aby tento jednostranný právny úkon dlžník vykonal písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia
dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky.36. Z uvedeného logicky vyplýva, že splnením predpokladov uvedených v § 558 OZ. dochádza jednak
k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené aj právne účinky
prerušenia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 2 vety druhej OZ. Pokiaľ písomný prejav vôle dlžníka

obsahuje uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub zaplatenia dlhu, je
dôsledkom tohto úkonu len prerušenie premlčacej doby podľa § 110 ods. 2 vety druhej Občianskeho
Zákonníka a vyvrátiteľná domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho Zákonníka nevznikne.
Inými slovami povedané, ku kvalifikovanému uznaniu práva podľa § 110 ods. 2 OZ. s dopadom na beh a
dĺžku premlčacej doby nie je vyžadované na rozdiel od uznania dlhu podľa § 558 OZ. vyjadrenie prísľubu

zaplatiť dlh dlžníkom. Veriteľovo právo na zaplatenie dlhu sa potom síce premlčuje v desaťročnej
premlčacej dobe, avšak v prípadnom súdnom koonaní ho stíha dôkazná povinnosť preukázať existenciu
a výšku dlhu ( NS ČR zo dňa 23.1.2003, sp. zn. 33 Odo 779/2002).

37. Zostávalo posúdiť, či a do akej miery tieto závery platia na prípady možného uznania dlhu v prípade
existencie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

38. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 5/2000 z 13.7.2000 s poukazom na ust. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,
schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu
pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,

ktoré obsahovali právny záväzok a v ktorých bola vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila. Z citovanej
formulácie sa dá vyvodiť, že mala na mysli, pokiaľ išlo o notárske zápisnice, také, ktoré obsahovali
uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom mohlo byť uznanie peňažného dlhu,
resp. peňažného záväzku, ale aj dlhu alebo záväzku nepeňažného, teda inej povahy.

39. V praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie dlhu,
resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda
na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp, záväzku ( § 558 OZ , § 323 ods. 1

Obchodného zákonníka <.nietpodstatnéhorozdielu.
V oboch prípadoch ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych
úkonoch v oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi.

40. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a medzi notárskou zápisnicou
obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je
v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný
právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska

zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.

41. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou
náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto

prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť
je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občianskoprávneho
súdneho konania zavŕšiť vzniklý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným
prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len
rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice potom nastáva zásadne

uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici.

42. Odvolacia argumentácia žalobcov s odkazom na rozhodnutia súdov exekučných veciach, kde je
predmetom konania plnenie z úverových zmlúv uzavretých s bankovými a inými subjektami, v ktorých
prípadoch v čase podpisu notárskych zápisníc obsahujúcich uznanie dlhu, k plneniu ani nedošlo je

neadekvátne. Z obsahu notárskej záspisnice spísanej notárom JUDr. Danielou Šikutovou dňa 4.9.2003
číslo N 826/03 Nz 77319/03 jasne vyplýva, že pred jej spísaním došlo k poskytnutiu pôžičky veriteľom
( žalovaným ) vo výške 784.000,-- Sk pre dlžníkov, ktorú pôžičku použijú na úhradu ich vydraženej
nehnuteľnosti. Zápisnica obsahuje aj ostatné náležitosti uznania dlhu, tzn. lehotu dokedy sa dlžnícizaviazali dlh voči veriteľovi splniť, tzn. do 24.11.2003 v dohodnutých splátkach opísaných ako v zmluve,
tiež sa dohodli o bezúročnosti a zmluvnej pokute. Zápisnica teda obsahuje dlžníkmi vyjadrený prísľub
zaplatenia dlhu a je uvedený dôvod a jeho výška, z čoho vyplýva uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky.

43. Záverom odvolací súd dodáva, že v danom prípade sa nemožno obmedziť len na gramatický a
reštriktívny výklad právnych noriem, keď bolo opakovane judikované, že súd nie je viazaný doslovným
znením zákonných ustanovení (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2011,
sp.zn. I. ÚS 192/2015), naopak, je súd povinný tieto zákonné ustanovenia aplikovať aj s prihliadnutím

na ich účel a v prípadoch, keď to účel zákona vyžaduje, je súd dokonca povinný sa odchýliť od
obsahu právnych noriem, ktorý sa javí iba z ich jednoduchého gramatického výkladu. V prípadoch,
ak by súd aplikoval právne normy bez ich hlbšieho pochopenia a hľadania významu a účelu, ktorý
zákonodarcavyjadrujeichgramatickýmzložením,došlobyktomu,žebyrozhodnutiasúdubolirigorózne
a nezachycovali by účel a ducha zákona. Súd je teda povinný interpretovať a aplikovať právne normy tak,
aby poskytol čo najefektívnejšiu ochranu oprávneným právam a povinnostiam fyzických a právnických

osôb.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 387 ods. 1 CSP. ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade trov konania,
ktorý osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol.

45. Žalovaný má voči žalobcom podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní vo veci
samej v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP.). O

výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).