Rozsudok – Náhrada škody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214366
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714214366.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej
v právnej veci žalobcu I. C. s miestom podnikania Z.R. XXXX/XX, XXX XX F., IČO:46 082 166,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krnáč, s. r. o. so sídlom LUX RESIDENCE 11. poschodie,
Námestie Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:47 232 93 proti žalovanému AUTO SLOVÁK, s. r.
o. so sídlom Lihoveckého 1842/8, 960 01 Zvolen, IČO:36 033 693, zastúpenému advokátkou JUDr.
Michaelou Maťuchovou so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, o zaplatenie 19.344,38 eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/27/2014-263 zo dňa 7.novembra
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/27/2014-263 zo dňa 7.novembra 2017 mení tak, že
žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.344,38 eur s
9,15% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 18.7.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi 100%
trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 7.10.2104 uplatnil voči žalovanému právo
na zaplatenie sumy 19.344,38 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný prijal
dňa 25.11.2013 do opravy motorové vozidlo D. G. EVČ F. XXX X. VIN:U., ktoré bolo poškodené
z dôvodu dopravnej nehody. Oprava vozidla bola na základe žalobcom uzatvoreného havarijného
poistenia v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Bratislava zlikvidovaná v rámci uzatvoreného
poistenia. Predpokladaný termín ukončenia opravy motorového vozidla bolo zo strany žalovaného podľa
zákazkového listu č. 502530 zo dňa 25.11.2013 určený na deň 6.12.2013, predpokladaná cena opravy
bola 7.000,--eur. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu, že opravu nebolo možné zo strany žalovaného
vykonať v predpokladanom čase a za predpokladané náklady, bol podľa zákazkového listu zo dňa
10.4.2014 posunutý termín ukončenia opravy na deň 31.1.2014 a cena zvýšená na sumu 16.000,--
eur. Cenu opravy žalovaný vyfakturoval faktúrou č. 940124 zo dňa 5.2.2014, splatnou dňa 19.2.2014
na sumu 13.928,13 eur s DPH, 11.606,77 eur bez DPH. Oprava bola ako škoda na motorovom
vozidle žalobcu zlikvidovaná zo strany poisťovne žalobu podľa doložených dokladov za opravu a poistné
plnenie z predmetnej poistnej udalosti. Po odrátaní spoluúčasti žalobcu vo výške 580,34 eur, bola
suma 11.026,44 eur, zo strany poisťovne žalobcu poukázaná priamo na bankový účet žalovaného.

Žalobca v konaní tvrdil, že nebol spokojný s kvalitou prevedenej opravy motorového vozidla, preto
opakovane odmietol motorové vozidlo od žalovaného prevziať a žiadal ho o riadne vykonanie opráv. Dňa
23.2.2014 došlo v prevádzke žalovaného k požiaru, spôsobeného doposiaľ nestotožneným páchateľom,
ktorým požiarom došlo k úplnému zničeniu motorového vozidla žalobcu. Žalobca má za to, že za
poškodenie jeho motorového vozidla, ktoré bolo zo strany žalovaného riadne prevzaté do opravy a
ktoré bolo úplne zničené požiarom v prevádzke žalovaného, nesie žalovaný zodpovednosť v zmysle
príslušných právnych predpisov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný predmetnú udalosť - vzniknutý
požiar oznámil poisťovni žalovaného, zo strany ktorej došlo k poukázaniu poistného plnenia vo výške
16.179,24 eur v prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby, s. r. o., t. j. leasingovej spoločnosti
žalobcu, prostredníctvom ktorej žalobca financoval nadobudnutie motorového vozidla. Z uvedeného
dôvodu si žalobca od žalovaného uplatňuje nárok na náhradu škody s poukazom na ust. § 540 ods.
2, § 533 ods. 1, § 373, 378 Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške
19.344,38 eur pozostávajúcu zo zaplatenej časti kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 13.354,18
eur, ktorá pozostáva z akontácie zaplatenej zo strany žalobcu vo výške 8.400,--eur, zo zaplatených
úverových splátok č. 1 - 14 vo výške 4.954,18 eur (14 x 353,87 eur), nákladov súvisiacich s predčasným
ukončením leasingovej zmluvy vo výške 951,20 eur ( poplatok za stanovenie úveru predčasne splatným
podľa Sadzobníka), nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla z dôvodu neúmerného
predlžovania doby opravy vo výške 5.031,--eur.

3. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 12Cb/27/2014-179 zo dňa 27.5.2016 žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 41Cob/269/2016-234 zo dňa 31.5.2017 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď mu nariadil posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu.,
s tým, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým
je viazaný sa opakovane zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu a právnym posúdením veci. Žalobca
k odvolaniu proti prvoinštančnému rozsudku doložil zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, z ktorej vyplýva, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

5. Na pojednávaní dňa 7.11.2017 doložil Prehlásenie o ukončení zmluvy, z ktorého vyplýva, že
zmluva o autokredite bola ukončená z dôvodu splnenia úveru s príslušenstvom, čím došlo k zániku
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania. Na základe toho sa žalobca
stal vlastníkom predmetného motorového vozidla.

6. Súd prvej inštancie na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a prehlásení o tom,
že zmluva o autokredite bola ukončená, posúdil opakovane aktívnu legitimáciu žalobcu na základe
nariadenia krajského súdu a zistil, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, preto je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Súd zodpovednosť žalovaného posúdil podľa zmluvy o skladovaní
veci, skúmal zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že žalobca
si u neho dal opraviť motorové vozidlo a u žalovaného došlo k požiaru, pri ktorom toto vozidlo bolo
znehodnotené. Súd uviedol, že žalobca nebol opakovane spokojný s opravou motorového vozidla,
preto si ho v autoservise neprevzal. Žalovaný výsluchom svedka B. preukazoval to, že telefonicky bol
vyzývaný na prevzatie motorového vozidla, preukazoval to výpisom hovorov, avšak písomná výzva na
prevzatie vozidla žalobcovi doručená nebola. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nemá vplyv
na to, že žalovaný nebol spokojný s opravou motorového vozidla, preto mal právo si toto vozidlo
v stanovenom čase neprevziať. Súd ďalej uviedol, že v rámci náhrady škody je potrebné skúmať
príčinnú súvislosť, ktorá tu existuje. Neboli podľa názoru súdu preukázané skutočnosti, že porušenie
povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Žalobcovi vznikla škoda v časti
zaplatenej kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 13.354,18 eur, náklady spojené s predčasným
ukončením leasingovej zmluvy vo výške 959,20 eur, náklady na zabezpečenie náhradného vozidla z
dôvodu neúmerného predlžovania doby opravy vo výške 5.031,--eur, preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 19.344,38 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal
strane, ktorá mala v konaní úspech právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie
podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Súd nielenže nesprávne
vyhodnotil skutkové okolnosti, ale zabudol na niektoré dôkazy predložené žalovaným preukazujúce

opak jeho záverov, teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Prvostupňový súd sa ani neriadil uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/269/2016,
ktorým bolo jeho prvé rozhodnutie zrušené. Odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu zaoberať sa
skutočnosťami, ktorými sa bránil, teda, že dielo vykonal riadne a včas, čo vyplýva zo skutočnosti, že
mu poisťovňa uhradila a uznala celú faktúru. Súd mal vykonať dokazovanie k tvrdeniu žalobcu, že dielo
nebolo vykonané kvalitne, bude zisťovať, či žalobca reklamoval vady diela, vykonávať dokazovanie k
tomu, či žalovaný vyzýval žalobcu na prevzatie diela a mal sa zaoberať predpokladmi vzniku škody
v zmysle ust. § 373 Obchod. zákonníka, samotnou výškou škody, prípadne zisťovať, či na strane
žalovaného neexistujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Prvostupňový súd nič z tohto neurobil,
nevykonal ani jednu uloženú povinnosť danú mu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici. Súd
nevykonal požadované dokazovanie, vykonaným dôkazom nevenoval pozornosť, žalovaný má za to,
že súd sa dopustil vážnych chýb, preto rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných, (nevykonaných) dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, hlavne je takého rozhodnutie predčasné. Uviedol, že poisťovňa poskytla plnenie,
ktoré krylo hodnotu vozidla, teda náhradu škody, ktorá vznikla vlastníkovi. Žalovaný bol aj je poistený
pre prípad náhrady škody, ktorá podľa neho bola vlastníkovi uhradená. Žalobca žiada ako náhradu
škody časť kúpnej ceny za motorové vozidlo vo forme akontácie a vo forme vyplatených splátok úveru.
Vyvstáva tu otázka, či naozaj táto škoda vznikla a ak, v akej výške, ak poistné plnenie krylo celú
hodnotu vozidla. Sám žalobca vo svojom návrhu uvádza, že poisťovňa uhradila leasingovej spoločnosti
- vlastníkovi vozidla sumu 16.179,24 eur, čo bola suma, ktorá predstavovala reálnu hodnotu motorového
vozidla v čase vzniku škody, ako to z listu poisťovne vyplýva. Zo zmluvy o Autokredite uzatvorenej
medzi žalobcom a Volkswagen finančné služby Slovensko, s. r. o. vyplýva, že mu bol poskytnutý úver
iba 12.600,--eur. Nie je preto zrejmé, či bola suma 16.179,24 eur správne poukázaná leasingovej
spoločnosti. Rovnako nie je úplne zjavné, keďže hodnota vozidla sa znížila zo sumy 21.000,--eur na
sumu 16.200,--eur, či skutočne niekedy motorové vozidlo dosahovalo takú hodnotu, keď v priebehu pár
mesiacov sa hodnota znížila o 1/4.

8. Žalovaný uviedol, že súd sa nezaoberal výškou škody, a tým, či je skutočne žalobca legitimovaný
k takejto škode, a ak už je aktívne legitimovaný, aká skutočná škoda mu vznikla, preto považuje
rozsudok za nedostatočne a nepreskúmateľne odôvodnený s tým, že v tejto časti súd odôvodnil rozsudok
jednou vetou. Ďalej uviedol, že má za to, že vykonaním diela zhotoviteľom diela a neprevzatím diela
objednávateľom napriek výzve zhotoviteľa zaniká zodpovednosť podľa ust. § 540 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o dielo zanikla zhotovením diela a jeho odovzdaním. Žalovaný vyzýval žalobcu na
prevzatie diela a umožnil mu nakladať s predmetom diela. Zmluva o dielo týmto bola riadne ukončená.
Poukázal na rozhodnutie, podľa ktorého „objednávateľ je povinný objednané dielo prevziať. Ak
objednávateľ neprevezme vykonané dielo riadne a včas, dostáva sa do omeškania. Pokiaľ objednávateľ
nevyužije právo odstúpiť od zmluvy, je povinný dielo prevziať, aj keď je odovzdané oneskorene“ (Zo
Súdnej praxe 2004, č. 6).

9. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa názoru súdu žalobca si toto vozidlo v autoservise neprevzal napriek
tomu, že bol na prevzatie vyzývaný, pretože nebol spokojný s opravou motorového vozidla, na čo mal
podľa súdu právo. Podľa žalovaného po celý čas konania žalobca nepreukázal, že by vozidlo po oprave
malo vady. Rovnako ako nepreukázal akúkoľvek reklamáciu, nespokojnosť s vykonanou opravou. O
tejto skutočnosti svedčí podľa názoru žalovaného, aj to, že poisťovňa uznala vykonanú opravu a v
celosti faktúru za vykonanú opravu uhradila. Z výsluchu zástupkyne leasingovej spoločnosti vyplynulo,
že žiadne vady diela žalobca nereklamoval, ani telefonicky, emailom, či písomne. Žalovaný poukázal
na zmluvu v Autokredite, kde sa ukladá povinnosť žalobcovi o vadách vykonávaných opráv leasingovú
spoločnosť bezodkladne informovať. Odvolací súd práve tieto skutočnosti nariadil prvostupňovému súdu
opätovne skúmať, tieto však ani náznakom súd nepreskúmal, postačilo mu tvrdenie žalobcu. Žalovaný
uviedol, že bol predložený súdu interný záznam z vykonávania opravy z autorizovaného počítačového
systému, do ktorého žalovaný nemôže vstupovať bez súhlasu hlavného administrátora, t. j. ŠKODA
Auto Slovensko. Takýto zásah by znamenal porušenie dealerskej zmluvy, a to si žalovaný nemôže v
žiadnom prípade dovoliť. Tento dôkaz jasne preukázal, že žalobca nikdy vady diela nereklamoval. Ďalej
uviedol, že žalobca si mal zdokumentovať vady diela, žalobca sa dostavil do prevádzky žalovaného
pred dokončením diela - opravy vozidla na bežnú kontrolu postupu prác, dokonca pred prítomnými
zamestnancami žalovaného sa vyjadril, že vozidlo vyzerá lepšie ako pred opravou, a to oprava nebola
dokončená. Po dokončení diela sa už žalobca do prevádzky žalovaného nedostavil, napriek tomu bol
podľa svojho tvrdenia s vykonaným dielom nespokojný. Ďalej uviedol, že žalobca bol počas návštevy u

žalovaného upozornený, že poisťovňa nepreplatí spoluúčasť a DPH, a on je povinný túto časť uhradiť.
Od vtedy žalobca nedvíhal telefón a bol nekontaktný.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku, má za to, že rozsudok je zákonný,
nakoľko súd sa dôkladne oboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
procesnými zásadami, t. j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej
inštancie sa po vrátení veci zo strany odvolacieho súdu dôkladne riadil právnym názorom Krajského
súdu v Banskej Bystrici vyjadreným v uznesení sp. zn. 41Cob/269/2016 zo dňa 31.5.2017. Uviedol, že
v priebehu konania viackrát poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
to, že by žalobcu vyzýval k prevzatiu opraveného motorového vozidla a to svoje tvrdenie doposiaľ
nepodložil relevantným dôkazom. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 25.11.2013
prijal žalovaný motorové vozidlo do opravy, pričom podľa zákazkového listu predpokladaný termín
opravy bol určený žalovaným na deń 6.12.2013, predpokladaná cena opravy na 7.000,--eur. V priebehu
opravy vyplynuli ďalšie skutočnosti, ktoré odôvodňovali predĺženie termínu opravy na deň 31.1.2014,
ako aj navýšenie ceny opravy na 16.000,--eur, napriek uvedenému nebol termín opravy žalovaným
dodržaný a predmetné vozidlo nebolo opravené riadne a včas. Žalobca napriek tomu, že sa viackrát
osobne zastavil u žalovaného iniciatívne, aby sa informoval na priebeh opravy, motorové vozidlo od
žalovaného neprevzal a nevykonal ani skúšobnú jazdu na údajne opravenom vozidle. Následne dňa
23.2.2014, takmer po mesiac žalovaným uvedenom termíne opravy (31.1.2014) došlo v prevádzke
žalovaného k požiaru, ktorý zapríčinil doteraz nestotožnený páchateľ, pričom pri tomto požiari bolo
poškodené predmetné motorové vozidlo. Z dôvodu vzniknutej škody na tomto vozidle poukázala
poisťovňa žalovaného poistné plnenie veriteľovi žalobcu spoločnosti Volkswagen finančné služby, z čoho
je zrejmé, že žalobca v konaní preukázal naplnenie všetkých zákonných predpokladov nevyhnutných
na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, keď preukázal, že žalovaný porušil svoje
povinnosti zo záväzkového vzťahu tým, že v právnej pozícii skladovateľa neodvrátil spôsobenie škody
na predmetnom motorovom vozidle, ktoré mu bolo odovzdané do opravy. Žalobca súdu preukázal
skutočnú škodu, ktorá mu porušením týchto povinností zo strany žalovaného vznikla, ktorú podrobne
vyčíslil v samotnom žalobnom návrhu. Preukázal tiež príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
zo strany žalovaného a škodou, ktorá žalovanému vznikla. Je nepochybné, že pokiaľ by žalovaný
zodpovedne a so starostlivosťou vykonával svoje povinnosti ako skladovateľ, ku škode by nikdy nebolo
došlo. Má za to, že samotná zodpovednosť žalovaného je preukázaná poisťovňou žalovaného, ktorá z
dôvodu poškodenia vozidla plnila veriteľovi žalobcu. Pokiaľ by zodpovednosť žalovaného nebola daná,
určite by nedošlo k plneniu zo strany poisťovne žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že trvá na tom, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný na náhradu škody, ktorá spočíva v hodnote vozidla, a ktorá bola správne poukázaná
vlastníkovi vozidla spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. Ďalej uviedol, že
preukázal, že oprava bola vykonaná dňa 5.2.2014 a v tento deň bola odovzdaná faktúra do poisťovacej
spoločnosti. Výsluchom svedka B.alovaný preukázal, že žalobca si vozidlo neprevzal napriek tomu,
že vedel, že vozidlo je opravené a na prevádzke sa už neukázal. Výsluchom svedka, zamestnanca
leasingovej spoločnosti žalovaný preukázal, že v leasingovom spise nie je žiadna zmienka o reklamácii
vád, resp. nespokojnosti s opravou. Žalovaný má za to, že vyvrátil svoju zodpovednosť za náhradu
škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalobca vo vyjadrení z 11.5.2018 uviedol, že s problematikou aktívnej legitimácie sa súd prvej
inštancie vysporiadal v bode 19 odôvodnenia rozsudku. Ďalej uviedol, že dôkazné bremeno o existencii
liberačných dôvodov znáša žalovaný, pričom žalobca má za to, že žalovaný toto dôkazné bremeno
neuniesol, práve neopak žalobca v konaní právne presvedčivým a vierohodným spôsobom preukázal
súdu prvej inštancie skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu. Uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP.
Vzhľadom na to, že sa súd prvej inštancie neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
uznesení č. k. 41Cob/269/2016-234 z 31.5.2017, nariadil odvolací súd pojednávanie v súlade s § 385
ods. 1 CSP.

15. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že všetko podstatné už uviedla v podanom
odvolaní, ako aj v ďalších vyjadreniach a trvala na tom, že súd prvej inštancie v konaní po zrušení
rozhodnutia odvolacím súdom nevykonal nič z toho, čo by bolo odvolacím súdom uložené.

16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
zákonný, súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vykonal všetky dôkazy
tam uvedené, dospel k správnemu názoru, že žalobca má nárok na náhradu škody v žalovanej výške
19.344,38 eur.

17. Na otázku odvolacieho súdu ako žalobca preukazuje, že nebol spokojný s opravou vozidla, a
preto si ho od žalovaného neprevzal, uviedol, že komunikoval s pánom Orlaiom, ktorý túto opravu
vykonával a mal na starosti toto motorové vozidlo. Keď s ním komunikoval osobne v sídle žalovaného
tvrdil mu, že musia doladiť predné časti oplechovania vozidla a prevodovka nie je v takom stave, aby
mohol absolvovať skúšobnú jazdu, pán B. povedal, že ho budú kontaktovať, keď nedostatky odstránia
aj ohľadne skúšobnej jazdy, kontaktoval ho len pán G., konateľ žalovaného o tom, že auto v areály
žalovaného zhorelo.

18. Na otázku, ako si vysvetľuje, že poisťovňa Allianz uhradila žalovanému faktúru za opravu vozidla
bez sumy spoluúčasti a DPH uviedol, že toto si sám nevie vysvetliť, nakoľko poisťovňa faktúru uhradila
a vozidlo sa v areály žalovaného naďalej opravovalo. Je divné, že faktúra bola vystavené 5.2.2014 a
uhradená poisťovňou už 6.2.2014.

19. Na otázku, prečo nespísal so žalovaným reklamáciu a nevytkol mu vady diela, ktoré považoval za
nevykonané včas, uviedol, že to nepovažoval z potrebné, keďže žalovaný je autorizovaným predajcom
a servisom na motorové vozidlá ŠKODA. Zároveň uviedol, že po týchto skúsenostiach by tak urobil.

20. Na otázku, na základe čoho si uplatňuje náklady spojené so zabezpečením náhradného vozidla vo
výške 5.031,--eur až do 22.4.2014 napriek tomu, že mu poisťovňa uhradila na základe poistnej zmluvy
sumu 165,95 eur za prenájom náhradného motorového vozidla uviedol, že má za to, že žalovaný mu
mal poskytnúť náhradné motorové vozidlo ako autorizovaný autoservis a prečo si ich uplatňoval až do
22.4.2014 uviedol, že k tomu sa už vyjadriť nevie. Uviedol, že keby malo byť toto vozidlo po zhorení
opravované, tak by muselo byť vynaložených 50 až 60 tisíc eur. Vrak, ktorý mu bol vrátený po zhorení
auta v hodnote 1.778,--eur predal za cca 2.000,--eur.

21. Na otázku, ako preukazuje časť nároku vo výške 13.354,18 eur, právny zástupca žalobcu uviedol,
že táto suma vyplýva zo zmluvy o autokredite, kde klient uhradil časť kúpnej ceny vo výške 40% priamo,
a to 8.400,--eur, a ďalej 14 splátok po 353,87 eur, ktoré tiež klient uhradil. Čo sa týka sumy 959,20 eur,
takýto poplatok za stanovenie úveru predčasne splatného si podľa sadzobníka uplatnila aj leasingová
spoločnosť.

22. Na otázku súdu, či žalobca urobil krok k tomu, aby vyzval žalovaného na vrátenie predmetného
vraku po poistnej udalosti uviedol, že prišiel do sídla žalovaného, lebo mu bolo povedané, že by bolo
vhodné vrak odstrániť, tak na základe odťahovej služby tento vrak zobral.

23. Právny zást. žalobcu uviedol, že doklad o reklamovaní vady vozidla nemá, lebo ho neprevzal, stále
bolo vo fáze opravy, preto nemohol na ňom nič reklamovať a na otázku, ako si vysvetľuje, že poisťovňa
uhradila žalovanému opravu tohto vozidla uvádza, že toto si nevie vysvetliť, pretože sa to stalo hneď na
druhý deň po vystavení faktúry a nebol tam prizvaný žiadny technik, resp. likvidátor poisťovne, pretože
o tom by musel mať žalobca vedomosť.

24. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, žalovaný
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 19.344,38 eur
pozostávajúcu zo zaplatenej časti kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 13.354,18 eur, ktorá
pozostáva z akontácie zaplatenej zo strany žalobcu vo výške 8.400,--eur, zo zaplatených úverových
splátok č. 1 - 14 vo výške 4.954,18 eur (14 x 353,87 eur), nákladov súvisiacich s predčasným
ukončením leasingovej zmluvy vo výške 951,20 eur (poplatok za stanovenie úveru predčasne splatným
podľa Sadzobníka), nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla z dôvodu neúmerného
predlžovania doby opravy vo výške 5.031,--eur.

26. Podľa § 540 ods. 2 Obchod. zákonníka za vec prevzatú od objednávateľa do opatrovania za účelom
jej spracovania pri vykonávaní diela alebo za účelom jej opravy alebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako
skladovateľ.

27. Podľa § 533 ods. 1 Obchod. zákonníka skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá
vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti.

28. Podľa § 373 Obchod. zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

29. Podľa § 376 Obchod. zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

30. Podľa § 378 Obchod. zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

32. Jedným z dôvodov, prečo odvolací súd pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil bola obrana
žalobcu, že má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Preto odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca na podporu svojho tvrdenia, že má aktívnu
legitimáciu, predložil Prehlásenie o ukončení zmluvy, podľa ktorého veriteľ - Volkswagen finančné služby
Slovensko, s. r. o. predkladá klientovi prehlásenie k Zmluve o Autokredite č. XXXXXX a prehlasuje,
že zmluva bola ukončená z dôvodu splatenia úveru s príslušenstvom, čím došlo 21.4.2014 k zániku
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania, na základe čoho sa držiteľ I.
C. dňom 21.4.2014 stal vlastníkom predmetu financovania.

33. Vzhľadom na uvedené prehlásenie o ukončení zmluvy dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v
čase podania žaloby aktívnu legitimáciu mal.

34. Okrem skúmania aktívnej legitimácie odvolací súd v zrušujúcom uznesení nariadil súdu prvej
inštancie zisťovať, či žalobca reklamoval vady diela - motorového vozidla, keď v konaní tvrdil, že nebola
oprava vykonaná riadne a tiež sa mal zaoberať predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
ust. § 373 Obchod. zákonníka, výškou samotnej škody, prípadne zisťovať, či na strane žalovaného
neexistujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť a aplikovať správnu právnu normu. Napriek právnemu
názoru vyslovenému odvolacím súdom, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v odseku 19 len
uviedol, že žalobca opakovane nebol spokojný s opravou motorového vozidla, preto si ho v autoservise
neprevzal, a pretože nebol spokojný s opravou vozidla, mal právo toto motorové vozidlo si v stanovený
čas neprevziať a súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že porušenie
povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, preto žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

35. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje
zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej
právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Pre vznik
zodpovednosti za škodu podľa § 373 sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového
vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie
skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového
stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený
dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v
príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku
alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť
viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodu, pretože
škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.

36. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému náhradu škody, preto odvolací súd v zrušujúcom
uznesení vyslovil, aké predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody zákon vyžaduje. Ak je ich
splnenie požadované zákonom kumulatívne a súd zistí nesplnenie čo i len jedného z predpokladov,
postačuje, ak súd následne vysvetlí, ktorý z týchto predpokladov nebol splnený, nakoľko pre nesplnenie
čo i len jedného z predpokladov nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Rozsudok súdu prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu neobsahoval žiadne vysvetlenie, prečo súd prijal záver,
že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, a že neboli preukázané skutočnosti,
že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie neodôvodnil, podľa čoho prišiel k záveru, že existuje príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, z ktorého dôvodu bol povinný odvolací súd
doplniť dokazovanie na zistenie uvedených skutočností nariadením pojednávania.

37. Ani po opätovnom výsluchu žalobcu a jeho právneho zástupcu odvolací súd nemal preukázané
skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe. Žalobca jednak nepreukázal porušenie záväzkového vzťahu
zo strany žalovaného tak ako to predpokladá zákon pri nároku na náhradu škody, keď je pravdou,
že odovzdal žalovanému predmetné motorové vozidlo za účelom opravy, ale žalovaný opravu vykonal,
čo preukazuje aj uhradená faktúra zo strany poisťovne, ktorá za opravu motorového vozidla žalobcu
uhradila žalovanému sumu 11.026,44 eur, keď podľa oznámenia spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s. na č. l. 18 spisu oznámila žalobcovi, že škodu na jeho vozidle likvidovala podľa
doložených dokladov za opravu s tým, že po odpočítaní DPH a spoluúčasti poukázali sumu 11.026,44
eur na účet opravcu v peňažnom ústave a sumu 76,--eur a 165,95 eur za prenájom vozidla poukázala
poisťovňa na účet žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
motorové vozidlo nebolo riadne opravené, z ktorého dôvodu si ho od žalovaného neprevzal. Nestotožnil
sa ani s námietkou žalobcu, že faktúra zo strany žalovaného bola vystavená dňa 5.2.2014 a hneď dňa
6.2.2014 poisťovňa žalovanému sumu za opravu vozidla uhradila, keďže bolo právom poisťovne uhradiť
predmetnú faktúru ihneď po vykonaní opravy, preto je táto námietka žalobcu právne irelevantná. Čo sa
týka výšky škody, ktorú si uplatňoval žalobca, dospel preskúmaním veci odvolací súd k záveru, že tento
nepreukázal skutočnú výšku škody, pretože si jednak uplatňoval akontáciu zaplatenú vo výške 8.400,--
eur, následne 14 splátok spolu vo výške 4.954,18 eur, náklady súvisiace s predčasným ukončením
leasingovej zmluvy vo výške 959,20 eur, pričom nevedel zodpovedať na otázku, či pri vyčíslení náhrady
škody zohľadnil aj to, že mu spoločnosť Volkswagen finančné služby slovensko, s. r. o., v rámci zápočtu
poistného plnenia k zmluve o Autokredite č. XXXXXX uhradila sumu 5.139,98 eur a tiež skutočnosť,
ktorú uviedol na pojednávaní pred odvolacím súdom, že vrátený vrak motorového vozidla odpredal za
sumu cca 2.000,--eur.

38. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal jednak to, ktorú konkrétnu povinnosť zo záväzkového
vzťahu so žalobcom žalovaný porušil, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
porušením povinnosti s tým, že existenciu týchto predpokladov musí preukázať žalobca ako poškodený.
Nepreukázal, že motorové vozidlo nebolo riadne opravené, čo popiera aj uhradenie faktúry za opravu
motorového vozidla spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., keď motorové vozidlo evidentne
opravené bolo, napriek tomu si ho žalobca neprevzal, až došlo následne v areáli žalovaného k požiaru.
Tiež nepreukázal, že by vady vozidla reklamoval, čo bolo jeho povinnosťou v prípade, ak s opravou nebol
spokojný a nepreukázal ani dôvodnosť svojho nároku na náhradu škody spojeného so zabezpečením
náhradného vozidla vo výške 5.031,--eur, ktorú sumu mal uhradiť spoločnosti, ktorá mu náhradné
vozidlo prenajala, keď nepreukázal, že by mal žalovaný povinnosť žalobcovi náhradné motorové vozidlo
zabezpečiť, najmä keď, ako vyplýva z oznámenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. zo dňa 6.2.2014,

ktorá žalobcovi oznámila, že mu sumu 165,95 eur za prenájom vozidla poukázala na jeho účet, teda
žalobca mal uhradený aj prenájom náhradného vozidla vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.

39. Ako už bolo vyššie konštatované, ak zákon požaduje splnenie predpokladov na náhradu škody
kumulatívne a ak súd zistí nesplnenie čo i len jedného z predpokladov, nie je možné nárok na
náhradu škody priznať. V tomto prípade, ale odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal žiadny
z predpokladov náhrady škody voči žalovanému, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388
CSP zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku, ktorým rozhodol, že žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov konania, a to podľa ust. § 396 ods. 2, v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v konaní
pred súdom prvej inštancie.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

42. O výške náhrady trov konania pred konaní pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

43. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 7, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.