Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/138/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210466
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815210466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: R. L., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX
XX O.Ž. M. XXX, Z..Č.. U. XXXX, XXX XX X. O. Z., zastúpená: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlomSov.hrdinov163/66,08901Svidníkprotižalovanému:POHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
10C/99/2015 - 92 zo dňa 30.8.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 581,67 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8.05 % ročne zo sumy 581,67 eur odo dňa 5.12.2015 do zaplatenia do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo 4.4.2011 uvedená v bode
11.Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru v znení: „Tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou" je neprijateľná.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 4.4.2011 žalobkyňa ako dlžník uzavrela so
žalovaným ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý
úver v sume 350 eur. Túto sumu sa dlžníčka zaviazala veriteľovi vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 346 eur, t. j. celkom sa zaviazala zaplatiť čiastku 696 eur. Žalovaná žalobcovi z poskytnutého

úveru vrátila spolu sumu 931,67 eura, čo žalovaný nerozporoval.
Otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií za nesplnenie spotrebiteľa, ako
aj otázku možného rozhodcovského konania treba považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené
v samotných zmluvách a nie vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo
všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej. Najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je
otázka odplaty. Spotrebiteľovi - dlžníkovi musí byť na prvý pohľad zreteľne sprístupnené, akú odplatu
za poskytnutie peňažných prostriedkov má zaplatiť a z čoho táto odplata pozostáva. Formulácia

použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru), že: „Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou“, zásadám poctivosti a transparentnosti
nezodpovedá. Naviac, poplatok predstavuje odplatu, ktorá má dodávateľovi refundovať náklady spojenés poskytnutím určitej služby. V prejednávanej veci má však poplatok výšku cca 66 % poskytnutej sumy
a teda tvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje cca 87,5 % ročne. Prostredníctvom
poplatku tak dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady ale generuje podstatnú časť svojho zisku,

čo súd považoval za neprípustné.
Úrok vo výške 32 % ročne (1/3 dohodnutého poplatku) je nepochybne minimálne v rozpore so zásadou
dobrých mravov a preto úverová zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v
tejto časti platná. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 581,67 eura, t.j. o
sumu, o ktorú žalobkyňa uvedený úver preplatila z neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky

- bodu 11 2.veta Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka je
preto žalovaný povinný žalobkyni túto sumu vrátiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 a nasl. v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v
konaní plne úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že v zmluve je výslovne určený

účel uzatvorenia zmluvy - zamestnanie, preto je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Namietal
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Má za to, že rozhodcovský rozsudok
SR 03588/12 zo dňa 6.8.2012 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Podľa žalovaného žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane odvolacieho

konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z
ust. § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. K námietke o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy odvolací súd uvádza, že v zmluve o úvere
okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo
občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať ju ako podnikateľa uvedené nie sú.
V kolónkach umožňujúcich identifikovať žalobkyňu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je označený účel úveru „zamestnanie“. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označená len ako fyzická osoba (menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ

(veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len uvedeniu účelu
úveru ako „zamestnanie“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou)
podnikateľskou činnosťou, resp. zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S

poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na dodávateľovi. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere jespotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.
Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní predložil dôkaz - Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 4.4.2011, tak

odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CSP upravujúce tzv. novoty v odvolacom konaní. Žalovanému nič
nebránilo predložiť tento dôkaz už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Zhodne s názorom súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že žalobkyňa má v zmluvnom vzťahu
postavenie spotrebiteľa, zmluva o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

7. Jedným z odvolacích argumentov žalovaného bola nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť

rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie
rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý
nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď
sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z

09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
V danej veci súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere z hľadiska neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že predmetná zmluva
v rámci súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok neobstojí, pričom svoje závery riadne
odôvodnil.

Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by
rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa

predstáv odvolateľa.

8. Relevantným nie je taktiež tvrdenie žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu. Je potrebné
uviesť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti
právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažuje žalobkyňu, keďže vyplýva

zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa
na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie je
preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej podmienky,

keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do
práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli pre spotrebiteľa záväzné.

Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je zmluvou formulárovou, obsah ktorej
žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne pokiaľ
súdnej kontrole podrobil podmienky zmluvy z toho hľadiska, či nejde o podmienky neprijateľné.

9. K námietke týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci odvolací súd opätovne dáva do

pozornosti ust. § 366 CSP. Procesnú obranu spočívajúcu v tejto námietke žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie neuplatnil, rozhodcovský rozsudok do spisu nedoložil, v spise sa nenachádza
ani rozhodcovská doložka či rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd na túto
námietku neprihliadal.

10. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého boladojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník sa

zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje takmer 100
% z úverových prostriedkov. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto
neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie
spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme
spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby

sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme.
To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so
zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je
limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie
poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške dosahujúcej takmer 100 % sumy poskytnutého úveru

nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal
žalovaný za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné
uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úvery vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a
ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení
na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny čo sa týka aj správnosti
rozhodnutia o nároku na náhradu trov, odzrkadľujúceho výsledok v spore, podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

12. V odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.

Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
Pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne

predpoklady, zo spisu nevyplynuli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.