Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816201803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: V. P., G.. XX.XX.XXXX, K. U.
I. XXXX/XC, K. - J. K., právne zastúpená: JUDr. Maroš Džuka, advokát, Kalinčiakova 871/6, Vranov
nad Topľou, IČO: 50412311 proti žalovanému: L. V., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXXX/XX, M., právne
zastúpeného: JUDr. Michaela Kovačicová, advokátka, Miletičova 5237/60, Bratislava, IČO: 42391563, o
zaplatenie 3 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 06. 11. 2017, č. k. 11C/58/2016-120 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumy 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 09.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100% s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením“.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 685 ods. 1, 2, 3, § 686
ods. 1, 2, § 696 ods. 1, 2, § 697, § 700 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, § 107 ods. 1, 2, 3, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 3 000 Eur s prísl. na tom základe, že dňa 25. 04. 2014 strany sporu ako nájomcovia
uzatvorili s prenajímateľom nájomnú zmluvu, na základe ktorej si prenajali X-izbový byt na R. ulici v
A.. V nájomnej zmluve sa žalobkyňa i žalovaný zaviazali platiť nájomné a úhrady za energie mesačne
vo výške 500 Eur. Za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 žalovaný neuhradil prenajímateľovi žiadnu
platbu, všetky platby uhrádzala výlučne žalobkyňa a za celé obdobie zaplatila prenajímateľovi 6 000 Eur.
V priebehu konania žalobkyňa podaním doručeným súdu 26. 07. 2017 tento svoj nárok špecifikovala

ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni. Uviedla,
že zmluvou o nájme bol založený spoločný nájom k bytu podľa ust. § 700 Občianskeho zákonníka, kde
v zmysle ust. § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov týkajúcich sa bytu oprávnení a
povinní všetci spoloční nájomcovia. Išlo o spoločný záväzok spoločných nájomcov v zmysle ust. § 511ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. o pasívnu solidaritu spoločných nájomcov voči prenajímateľovi, kde
medzi právne následky patrí aj regresný vzťah medzi dlžníkom, nájomcom, ktorý plnil celý záväzok a
ostatnými dlžníkmi, nájomcami. Obrana žalovaného v konaní okrem námietky premlčania spočívala v

tom, že za obdobie trvania nájomného vzťahu s výnimkou obdobia od 26. 07. 2014 do 26. 01. 2015 (kedy
žalovaný pre vážne zdravotné problémy nemohol pracovať), uhrádzal mesačne žalobkyni podiel na
nájomnom vždy v hotovosti a žalobkyňa následne celú sumu (500 Eur) previedla na účet prenajímateľa
a v čase, keď mal žalovaný zdravotné problémy a nemohol pracovať, žalobkyňa učinila vyhlásenie, že
ňou zaplatené finančné prostriedky za nájom nebude od žalovaného požadovať. Preto žalovaný platenie

nájomného žalobkyňou za uvedené obdobie považuje za dar.

4. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd sa najskôr zaoberal otázkou, či
uplatnený nárok je premlčaný. Konštatoval, že nárok nie je premlčaný, keďže nárok uplatnený žalobou
na súde dňa 09. 03. 2016 vychádzal z ust. § 511 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktorý žalobkyňa
v priebehu konania len bližšie špecifikovala ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Ani z obsahu

ďalších vyjadrení žalobkyne nevyplýva, žeby malo dôjsť v priebehu konania k zmene skutkových či
právnych okolností. Žalobkyňa od začiatku požadovala svoj nárok ako spoločný záväzok podľa § 511
ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné kvalifikovať v zmysle Občianskeho zákonníka ako
bezdôvodné obohatenie.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa za obdobie máj 2014 - apríl 2015
hradila prenajímateľovi celé nájomné, t. j. aj podiel žalovaného. Žalovaný ako spoločný nájomca
(solidárny dlžník) mal povinnosť platiť polovicu nájomného a úhrady za energie ako spoločný nájomca v
sume 250 Eur mesačne, pričom túto svoju povinnosť si neplnil a opak v konaní nepreukázal. Žalobkyňa
listinnými dôkazmi, výpisom a potvrdením z banky preukázala, že nájomné prenajímateľovi za obdobie

od mája 2014 do apríla 2015 platila celé zo svojho účtu. Žalovaný toto jej tvrdenie v konaní poprel, tvrdil,
že dohodnutú polovicu jej platil v hotovosti a na dôkaz svojho tvrdenia navrhol vypočuť ako svedkov
svojich bratov. Obaja svedkovia síce potvrdili, že videli ako ich brat - žalovaný dáva peniaze žalobkyni,
no jednoznačne nepotvrdili, kedy sa tak stalo, za aký mesiac platil, ani to, akú sumu žalobkyni vyplatil.
Naviac výpovede svedkov, ktoré sú len vo všeobecnej rovine, bez bližšieho konkrétneho popísania

celého postupu, vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah so žalovaným nemôžu byť hodnoverné, a
preto súd na výpovede týchto svedkov neprihliadol. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tvrdenia,
že žalobkyňa mu v období od 26. 07. 2014 do 26. 01. 2015 darovala peňažné plnenie vo forme
polovice uhradené nájomného, keď mal zdravotné problémy a nemohol pracovať. Výpovede svedkov
a ani výpoveď samotného žalovaného nepotvrdili uzatvorenie ústnej darovacej zmluvy a naplnenie

základných náležitostí darovacej zmluvy tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník. Písomná darovacia
zmluva uzavretá nebola, a nebolo ani preukázané priame odovzdanie peňazí v súvislosti s nájmom, čo
ani nie je právne a logicky možné, pretože žalobkyňa zo svojho účtu platila nájom na účet prenajímateľa
vždy mesačne vopred. Žalobkyňa v konaní preukázala, že za obdobie od mája 2014 do apríla 2015
hradila prenajímateľovi celé nájomné, zaplatila mu 6 000 Eur, čo vyplýva z potvrdenia banky. Tým

došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške polovice zaplateného nájomného, t.
j. 3 000 Eur, ktoré je žalovaný žalobkyni povinný vydať.

6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žalobkyňa zaplatenie sumy 3 000
Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia prvýkrát žiadala až v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 10.

07. 2017, čo znamená, že žalobkyňou uplatnený nárok je premlčaný. Odvolateľ má za to, že žalobkyňa
návrhom na zmenu žaloby uplatnila iné právo ako pôvodne v žalobe, minimálne však podstatnú zmenu
žaloby. Pôvodne totiž žiadala zaplatenie sumy 3 000 Eur titulom regresného nároku a na základe
návrhu na zmenu žaloby, žiadala zaplatenie sumy vo výške 3 000 Eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia.Ideoúplnerozdielneprávneinštitútyaoúplnerozdielnyskutkovýdej,zktoréhouplatňovaný

nárok odvodzuje. Podaním návrhu na zmenu žaloby došlo nielen k zmene právnej kvalifikácie nároku,
ktorý bol predmetom konania, ale vychádza tiež z iných skutkových okolností než tých, ktoré boli
obsahom podanej žaloby na súde a ktoré boli podradené pod hypotézu inej právnej normy. Skutková
podstata oboch právnych inštitútov (regresný nárok a bezdôvodné obohatenie) vykazuje iné obsahovéa formálne náležitosti. Podstatný rozdiel je v otázke premlčania; kým na základe regresného nároku sa
právo premlčí vo všeobecnej premlčacej dobe v zmysle § 101 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

premlčí za dva roky, od odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil a najneskôr sa právo na vydanie z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z
dôvodu zmeny žaloby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, o ktorom súd prvej inštancie
rozhodol uznesením, vzniesol na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2017 námietku premlčania. Návrh

na zmenu žaloby bol súdu doručený 26. 07. 2017, pričom posledná platba nájomného bola splatná 28.
03. 2015 (týmto dňom sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a aj kto sa na
jej úkor obohatil), t. j. dňom 28. 03. 2017 uplynula 2-ročná premlčacia subjektívna lehota na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Je preto nepochybné, že právo žalobkyne na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je premlčané. Odvolateľ ďalej uviedol, že neobstojí, ak žalobkyňa preukázala
platenie nájomného výlučne z vlastných finančných prostriedkov čestným prehlásením prenajímateľa -

L. W., lebo v konaní nebolo preukázané vo vlastníctve koho boli finančné prostriedky za nájomné a
zálohy za energie, ktoré žalobkyňa odovzdala, resp. posielala z účtu prenajímateľovi. Je irelevantné,
kto finančné prostriedky za nájomné fyzicky odovzdal, resp. poslal z účtu, dôležité je vo vlastníctve
koho finančné prostriedky boli kým ich nadobudol prenajímateľ. Týmto sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal; ani sa nevyposporiadal s námietkou žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, žeby prvé

nájomné za obdobie od 28. 04. 2014 do 27. 05. 2014 uhradila zo svojich finančných prostriedkov. Prvé
nájomnéaplatbyzaenergieuhradilistranysporuprenajímateľovivhotovostivdeňodovzdaniapredmetu
nájmu.Vobdobíod26.07.2014do26.01.2015,keďžalovanýmalvážnezdravotnéproblémyanemohol
pracovať, žalobkyňa vyhlásila, že finančné prostriedky za nájomné, za uvedené obdobie nebude od
neho žiadať. Vyhlásila to niekoľkokrát aj po tomto období, napr. po rozchode účastníkov, čo svedkovia

nepochybne potvrdili. Z výsluchu svedkov, ako aj strán sporu vyplýva, že strany sa rozišli až po skončení
predmetného nájmu, v čase okolo 27. 04. 2015. Svedok Y. V. vo svojej výpovedi potvrdil, že žalovaný
po prekonaní zdravotných problémov sa zamestnal a po 26. 01. 2015 opäť žalobkyni platil, aj keď
žalobkyňa od neho nič nežiadala. Tiež z výsluchu svedka B. V. vyplynulo, že žalobkyňa vyhlasovala po
celú dobu, čo strany sporu tvorili pár, že sa o žalovaného postará. Žalovaný tak jednoznačne preukázal,

že žalobkyňa tvrdila, že od neho nebude požadovať späť finančné prostriedky za nájomné za obdobie
od 26. 07. 2014 do 26. 01. 2015. Je pravdou, že prevzatie darovaných vecí obdarovaným od darcu sa
spravidla deje odovzdaním a prevzatím veci z ruky do ruky. Podľa okolností konkrétneho prípadu však
nie je vylúčené, aby k prevzatiu došlo aj inak. K odovzdaniu a prevzatiu daru došlo v danom prípade
zaplatením nájomného žalobkyňou aj za žalovaného v čase, keď mal vážne zdravotné problémy, pričom

darovaciazmluvanemusímaťpísomnúformu.Nešlotedaodarovaniedobudúcnosti,nakoľkožalobkyňa
učinilavyhlásenie,žetotoňouužzaplatenénájomné,ajzažalovaného,nebudepožadovaťspäť.Navyše
predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového
prospechu, napr. zaplatenie nájomného. Odvolateľ má za to, že boli naplnené všetky náležitosti ústnej
darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda darovacia zmluva bola

uzavretá platne. Na záver uviedol, že mesačné zálohové platby sú len zálohy predpokladaných nákladov
na energie. Skutočná výška nákladov sa zistí až na základe vyúčtovania skutočných nákladov na
základe napr. nameraných hodnôt na meračoch a pod.. Žalobkyňa nepredložila žalovanému žiadne
vyúčtovanie, a teda žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnú výšku nákladov na energie, napriek
tomu od žalovaného žiada polovicu zálohových platieb za energie. Keďže skutočná výška nákladov na

energie je neurčiteľná, súd nemohol rozhodnúť tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj polovicu
zálohových platieb za energie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

zákonný, spravodlivý, správny a vydaný v súlade s ustanoveniami hmotného, ako aj práva procesného.
Súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď dospel k záveru, že nárok nie je nepremlčaný. Žalobkyňa
v podanom návrhu na zmenu žaloby zo dňa 10. 07. 2017 sa nedomáhala plnenia od žalovaného
vo väčšom rozsahu ako pôvodnou žalobou (09. 03. 2016), ani z iného právneho dôvodu, a preto
žalovaným vznesená námietka premlčania neobstojí a s touto otázkou sa správne a v dostatočnom

rozsahu vysporiadal súd prvej inštancie. Ďalej uviedla, že súd správne vyhodnotil výpovede žalovaným
predvolaných svedkov, ktoré boli len vo všeobecnej rovine bez toho, aby bližšie popísali celý postup
odovzdávania hotovosti zo strany žalovaného, ako aj s ohľadom na ich blízky príbuzenský vzťah so
žalovaným. Tieto dôkazy nemôžu byť hodnoverné a nemôžu preukázať ani tvrdenie žalovaného, že svojpodiel na nájomnom žalobkyni pravidelne uhrádzal za celé žalované obdobie. Tiež svedecké výpovede
svedkov navrhnutých žalovaným nepreukázali uzavretie darovacej zmluvy tak, ako to tvrdil žalovaný.
Žalobkyňa naďalej trvá na svojich vyjadreniach, že nikdy darovaciu zmluvu so žalovaným neuzavrela,

nikdy plnenie za žalovaného nepovažovala za dar a vždy očakávala úhradu pomernej časti zo strany
žalovaného tak, ako sa vzájomne dohodli pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne opätovne uviedol, že pôvodne sa žalobkyňa v konaní domáhala

zaplatenia sumy 3 000 Eur titulom regresného nároku, následne na základe návrhu na zmenu žaloby
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podaním návrhu na zmenu žaloby došlo nielen k zmene
právnej kvalifikácie nároku, ktorý bol predmetom konania, ale vychádza tiež z iných skutkových okolností
než tých, ktoré boli obsahom podanej žaloby a ktoré boli podradené pod hypotézu inej právnej normy.
Skutková podstata oboch právnych inštitútov (regresný nárok a bezdôvodné obohatenie) vykazuje iné
obsahové a formálne náležitosti, pričom rozdiel je aj v premlčaní. Na základe žalobkyňou podaného

návrhu na zmenu žaloby podľa § 140 CSP zo dňa 10. 07. 2017 súd prvej inštancie vydal uznesenie dňa
21. 08. 2017, ktorým pripustil zmenu žaloby v časti týkajúcej sa právneho dôvodu podanej žaloby, zmenu
skutkových okolností a právnej kvalifikácie podanej žaloby. S návrhom na zmenu žaloby sú spojené
hmotnoprávneaprocesnoprávneúčinky,apretojevdanomprípaderozhodujúcekedyžalobkyňaurobila
procesnýúkon-návrhnazmenužaloby.Keďženávrhnazmenužalobybolsúduprvejinštanciedoručený

26. 07. 2017, pričom posledná platba nájomného bola splatná 28. 03. 2015, je nepochybné, že právo
žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je premlčané. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Žalobkyňa v písomnom vyhotovení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný len zopakoval tie
istétvrdenia,ktoréužuviedolvodvolanízodňa06.11.2017.Žalobkyňazotrvávanasvojichvyjadreniach
navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100 %.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd SR II. ÚS 78/05).

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu daného rozsudku, v
ktorom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie je

vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

14. K odvolacej námietke žalovaného, že nárok žalobkyne je premlčaný, že žalobkyňa vydanie
bezdôvodného obohatenia prvýkrát uplatnila až podaním zo dňa 10. 07. 2017 označeným ako
návrh na zmenu žaloby, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v návrhu na zmenu žaloby zo dňa

10. 07. 2017 neuvádzala žiadne iné skutkové okolnosti než v pôvodnej žalobe, nepožadovala iné
plnenie než v pôvodnej žalobe. Žalobkyňa podaním žaloby na súde 09. 03. 2016, ako aj v ďalších
podaniach vždy zotrvávala na svojich tvrdeniach ohľadom skutkového stavu veci tak, ako to uvádzala
v podanej žalobe a následne aj pri svojich písomných vyjadreniach a výpovediach na pojednávaniach.Návrhom na zmenu žaloby došlo len k upresneniu právneho dôvodu pôvodne uplatneného žalobného
nároku, ktorý žalobkyňa špecifikovala ako spoločný záväzok strán sporu podľa ust. § 511 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa podaným návrhom na zmenu žaloby nezmenila skutkové okolnosti

voči žalovanému oproti tým, ktoré uviedla v pôvodnej žalobe, a preto tvrdenie žalovaného, že zmenou
návrhu malo dôjsť k novým hmotnoprávnym účinkom oproti pôvodnej žalobe je nesprávne. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby zo dňa 10. 07. 2017 sa
nedomáhala plnenia od žalovaného v inom rozsahu, než v pôvodnej žalobe, ani neuvádzala žiadne iné
skutkové okolnosti než v pôvodnej žalobe. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúca

splatnosť jednotlivých splátok za žalované obdobie, t. j. máj 2014 až apríl 2015. Keďže splatnosť
jednotlivýchsplátokboladohodnutámesiacvopredažalobkyňapodalažalobunasúdedňa09.03.2016,
stalo sa tak v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
Z uvedeného je preto nepochybné, že právo žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
nie je premlčané.

15. Z obsahu spisu, aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie správne rozhodol pokiaľ žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie správne poukázal na podstatu
bezdôvodného obohatenia, ktorou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

16. V nadväznosti na to, odvolací súd uvádza, že subjektmi záväzkovo-právneho vzťahu vyplývajúceho
z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt bezdôvodne obohatený a na strane
druhej subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. Medzi týmito subjektmi existuje
synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia

koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. Medi subjektmi tohto právneho
vzťahu došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej
povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnuté v dôsledku bezdôvodného
obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav. To je
zmyslom i funkciou povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie (Občiansky zákonník, II. Veľké komentáre,

Nakladatelství C. H. BECK, 2015, str. 1604).

17. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že na to, aby sa žalobkyňa mohla účinne domáhať voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia musí preukázať, že za žalovaného plnila povinnosť,
ktorú mal sám žalovaný.

18. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný ako nájomcovia 25. 04.
2014 uzatvorili s prenajímateľom zmluvu o nájme v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka
na dobu určitú od 28. 04. 2014 do 27. 04. 2015. Predmetom zmluvy bol nájom X-izbového, čiastočne
zariadeného bytu na X.poschodí obytného domu na R. ulici č. XX v A., súp. č. XX. Uvedenou nájomnou

zmluvou sa žalobkyňa i žalovaný zaviazali platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 400 Eur mesačne
a platiť úhrady za energie (elektrina, plyn) formou zálohových platieb mesačne vo výške 100 Eur.
Žalobkyňa listinnými dôkazmi (potvrdením o platbe zo dňa 03. 12. 2015 vystaveným Tatra bankou a. s.,
čestným prehlásením prenajímateľa bytu, že poberal mesačné finančné úhrady nájomného a platby za
energie výlučne od žalobkyne), nepochybne preukázala, že za obdobie máj 2014 - apríl 2015 uhradila

prenajímateľovi celkom 6 000 Eur (12 x 500 Eur).

19. Tvrdenie žalovaného, že za žalované obdobie s výnimkou obdobia od 26. 07. 2014 do 26. 01. 2015
(kedy mal vážne zdravotné problémy a nepracoval) uhrádzal žalobkyni polovicu nájomného a úhrad za
energie, nebolo v konaní preukázané. Tiež žalovaný v konaní nepreukázal, aby mu žalobkyňa v období

od 26. 07. 2014 do 25. 01. 205 darovala peňažné plnenie vo forme polovice uhradeného nájomného.

20. Odvolací súd konštatuje, že ak žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietal nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,

že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe tohto odvolací súd v odvolacom
konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú vprevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie alebo ak zistí, že
súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva
z prevedených dôkazov), prípadne ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje (§ 384 ods. 1 CSP).
V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
pričom vychádzal z vyjadrení žalobkyne, ňou predložených dôkazov, z vyjadrenia žalovaného (výpovede
svedkov - bratov žalovaného, vyhodnotil za účelové a tendenčné) a z tohto dokazovania získané dôkazy
vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP). Na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého

pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil
žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval
za potrebné súdom prvej inštancie prevedené dokazovanie opakovať, alebo ho doplniť.

21. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že

rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.

22. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho odôvodnenia ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II ÚS 78/05).

23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. So
zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, aj tento
výrok postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne
úspešná a neúspešný žalovaný je preto povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).