Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218500
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115218500.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.

so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 proti žalovanej L. G., U.. XX.XX.XXXX, Š. O. E. A., R. G.
M. XXX, o zaplatenie 434,22 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 434,22 € s tým, že žalovanej sa povoľuje dlžnú sumu
splácať v splátkach po 100,- € mesačne splatných k 30. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia 434,22 € s 28 % ročným úrokom
zo sumy 434,22 € od neuvedeného dňa do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia
nepovoleného prečerpania na účte. Uviedol, že dňa 19.04.2002 uzavrel so žalovanou zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalovaná porušila zmluvu tým, že sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného debetu najskôr
vo výške 1.500,- € a neskôr vo výške 74,79 €. Uvedené sumy boli žalobcom preúčtované na

pohľadávkových účet žalobcu. Aktuálna výška dlhu z nepovoleného debetu žalovanej je v úhrnnej výške
žalovanej istiny a tento dlh žalovaná nevyrovnala ani na výzvu žalobcu. Žalovaná vykonala na základe
dohody so žalobcom dobrovoľnej úhrady v sume 758,23 €. V súlade s VOP v spojení s výveskou
úrokových sadzieb istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28 % ročne.

2. V podaní zo dňa 23.02.2017 žalobca uviedol, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby ako úrok pri

nepovolenom prečerpaní účtu, ktorý bol od 01.02.2016 vo výške 28 % ročne. Žalobca žiadal priznať
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uzatvorení účtu t.j. od 06.03.2013 zo sumy 434,22 €.

3. V podaní zo dňa 24.05.2017 žalobca uviedol, že dňa 16.01.2012 došlo k prevedeniu dlhu žalovanej
vo výške 1.500,- € na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu a v zmysle dohody mala žalovaná splácať
predmetný dlh. Tento dlh žalovaná splatila len vo výške 740,69 € a teda výška nesplateného zostatku
vyplývajúca z dohody predstavovala 759,31 €. Ku dňu 05.03.2013 dlh na účte predstavoval 74,79 €.

Spolu tak bola dlžná suma 834,10 €. Žalovaná dňa 16.04.2013 realizovala úhradu vo výške 399,88 €
a teda žalovaná istina predstavuje 434,22 €. Uviedol, že uplatňovaný úrok 28 % je úrokovou sadzbou
úveru, a nie sankčným úrokom z omeškania.4. Žalovaná v podaní zo dňa 01.03.2016 uviedla, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi a je ochotná ho
uhradiť. Poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a požiadala o možnosť dlžnú sumu splatiť
v splátkach.

5. Na pojednávaní dňa 30.06.2017 žalovaná uviedla, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi na povolenom
prečerpaní bežného účtu, a je ochotná uhradiť ho v splátkach. Úrok považovala za privysoký a vzhľadom
na jej sociálnu situáciu za likvidačný. Žiadala, aby súd žalobu v časti úroku zamietol. Od roku 2013
predmetný účet nepoužíva a nepamätala si, že by jej žalovaný zaslal odstúpenia od zmluvy. Uviedla,

že žalobcu kontaktovala, avšak jeho pracovníčka jej povedala, že nie je žiaden účet, na ktorý by mohla
uvedenú sumu uhradiť a s klientmi, ktorí porušili zmluvné dojednania, dohody neuzatvárajú.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s podanou žalobou, zmluvou
o rastovom osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.04.2002, Všeobecnými obchodnými
podmienkami (ďalej len VOP) účinnými od 01.04.2007 a od 01.03.2015, odstúpením od zmluvy zo dňa

25.02.2013, výpismi z účtu žalovanej za obdobie od 19.04.2002 do 05.03.2013, vyjadrením žalovanej
zo dňa 01.03.2016, vyjadreniami žalobcu zo dňa 23.02.2017 a dňa 24.05.2017, zmluvou o poskytovaní
služby - povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 28.05.2007, prehodnotenie debetného limitu zo
dňa 01.10.2008, 14.08.2008 a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvy o rastovom osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.04.2002 vyplýva, že túto
uzavrel žalobca v postavení banky so žalovanou ako klientom - majiteľom účtu. Súčasťou zmluvy
boli VOP. Žalobca zriadil dňom 19.04.2002 žalovanej rastový osobný účet, ku ktorému si zmluvné
strany dojednali spôsob poplatkovania ako základný súbor ŠTANDARD, spôsob vloženia základného
vkladu v hotovosti, frekvenciu výpisov z účtu mesačne a spôsob doručovania poštou. Banka úročí

kreditný/debetnýzostatokúčtuaktuálnouúrokovousadzbouaspôsobúročeniaaurčeniavýškyaktuálnej
úrokovej sadzby je podrobne stanovený v podmienkach. Banka si vyhradila právo na zmenu úrokovej
sadzby. Za vykonané platobné operácie a ďalšie služby je banka oprávnená účtovať si poplatky v
zmysle platného sadzobníka poplatkov. Žalovaná ako klient sa podpisom zmluvy zaviazala dodržiavať
podmienky.

8. Zmluvou zo dňa 28.05.2007 žalobca ako banka zriadil žalovanej ako majiteľka účtu službu
povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenia čerpania peňažných prostriedkov do výšky
debetného limitu na osobnom účte XXXXXXXXXX/XXX. Žalovaná sa zaviazala splácať čerpané
peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP.

9. Listom zo dňa 25.02.2013 žalobca žalovanej oznámil, že dňom doručenia tohto listu odstupuje od
zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte žalovanej
odo dňa 29.09.2012 v aktuálnej výške 67,19 €. Zároveň vyzval žalovanú na vyrovnanie debetného
zostatku na účte.

10. Z výpisu z účtu za obdobie január 2012 vyplýva, že ku dňu 16.01.2012 žalobca preúčtoval zostatok
zatvoreného účtu v sume 1.500,- € a výšku debetného limitu znížil na 0,- €. Z výpisu z účtu za obdobie
marec 2013 vyplýva, že ku dňu 05.03.2013 žalobca preúčtoval zostatok zatvoreného účtu v sume 74,79
€.

11. Podľa bodu III.U.7 VOP účinných k 01.04.2007 banka sa zaväzuje poskytovať klientovi peňažné
prostriedky do výšky debetného limitu. Klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných
prostriedkov spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa tejto časti článku III. VOP.

12. Podľa bodu III.U.9 VOP účinných k 01.04.2007 suma čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku
debetného limitu je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu
na účte podľa sadzobníka.

13. Podľa bodu III.U.10 VOP účinných k 01.04.2007 banka má právo počas trvania zmluvy kedykoľvek

prehodnotiť výšku debetného limitu a následne ju zvýšiť, znížiť, resp. zrušiť v zmysle podmienok
uvedených v bodoch 3, 4, 5 a 18 tejto časti článku III. VOP. Pri znížení výšky debetného limitu je klient
povinný peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi čerpanou sumou a novou výškou debetného
limitu uhradiť do dňa účinnosti novej výšky debetného limitu, ktorému banka vopred oznámi. V prípadeneuhradenia uvedeného rozdielu v rámci stanovenej lehoty je suma čerpaných peňažných prostriedkov
nad povolenú výšku debetného limitu sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom
čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka.

14.PodľaboduIII.U.18písm.a)VOPúčinnýchk 01.04.2007bankamáprávookamžitepísomneodstúpiť
od zmluvy, zrušiť debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane
úrokov v prípade ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP.

15. Podľa bodu III.U.20 písm. a) VOP účinných k 01.04.2007 zmluva zaniká doručením odstúpenia od
zmluvy bankou alebo klientom podľa podmienok uvedených v tejto časti článku III. VOP.

16. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia
zmluvy o poskytovaní povolené prečerpania, t.j. dňa 28.05.2007.
17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu

( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

20. Podľa § 351 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá

odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

23. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd

k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa
19.04.2002 zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súčasťou zmluvy bolivšeobecné obchodné podmienky žalobcu (VOP). Dňa 28.05.2007 žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu
o poskytovaní služby - povoleného prečerpania na účte žalovanej. Žalovaná sa zaviazala uvedenou
zmluvou splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách stanovených

VOP. Žalovaná uvedenú povinnosť neplnila, preto žalobca s účinnosťou od 12.01.2012 znížil povolené
prečerpanie na bežnom účte žalovanej zo sumy 1.500,- € na sumu 0,- €. V dôsledku uvedeného vzniklo
u žalovanej nepovolené prečerpanie účtu v sume 1.500,- €, ktoré žalovaná bez zbytočného odkladu
nevyrovnala. Ku dňu 05.03.2013 bol zostatok nepovoleného prečerpania na účte žalovanej vo výške
74,79 €, ktorý žalobca preúčtoval na svoj pohľadávkových účet. Nepovolené prečerpanie na účte je

svojím obsahom zmluvou o úvere v súlade s § 497 Obchodného zákonníka, pričom takýmto spôsobom
uzavretá zmluva bola uzavretá zmluvnými stranami ako formulárová, resp. typová zmluva a svojím
charakterom spĺňa predpoklady spotrebiteľskej zmluvy, keď žalobca konal ako dodávateľ voči žalovanej,
ktorábolavpostaveníspotrebiteľa.ŽalovanánesplnilasvojupovinnosťpodľaboduIII.U.10VOP,keďbez
zbytočného odkladu nevyrovnala nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na osobnom účte,
čím porušila podstatným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o bežnom účte, preto

žalobca v zmysle bodu III.U.18 písm. a) VOP odstúpil listom zo dňa 25.02.2013 od zmluvy o bežnom
účte a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná dosiahla titulom nepovoleného prečerpania
debetný zostatok na účte ku dňu 16.01.2012 v sume 1.500,- € a ku dňu 05.03.2013 v sume 74,79 €,
pričom žalobcovi uhradila tento debetný zostatok iba čiastočne, a to v sume 740,69 € a v sume 399,88
€. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote, resp. doposiaľ neuhradila, súd žalovanú

zaviazal na zaplatenie sumy 434,22 € (1.500 + 74,79 - 740,69 - 399,88).

25. Žalobca podanou žalobou uplatňoval úrok 28 % ročne zo sumy 434,22 € od neuvedeného dňa do
zaplatenia. Úrok z nepovoleného prečerpania bol dojednaný v sadzobníku a v úrokových sadzbách,
ktoré žalobca súdu do dňa vyhlásenia rozsudku nepredložil. Odstúpením od zmluvy žalobcom ku dňu

25.02.2013 v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Účinkom odstúpenia tak bol aj zánik práva žalobcu na úrok z úveru poskytnutého žalovanej formou
nepovoleného prečerpania na bežnom účte. Súd v tomto smere poukazuje na záver Krajského súdu v
Prešove uvedený v rozsudku zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v

splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť

celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu

peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takútozmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie

veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná

od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom

mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.

26. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo zvyšnej časti uplatňovaného úroku zamietol. Súd dodáva, že

je pravdou, že žalobcovi by vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak jedná sa o pojmovo odlišný
inštitút, ktorý nemožno zamieňať s uplatňovaným úrokom z úveru. V tomto smere súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že napriek výzve súdu uznesením č.k. 16C/331/2015-24 zo dňa 01.02.2017 žalobca
nešpecifikoval riadne uplatňované príslušenstvo, keď v prípade úroku neuviedol deň, od ktorého si úrok
uplatňuje a v prípade úroku z omeškania neuviedol výšku uplatňovaného úroku z omeškania. Súd tak

nemohol žalobcovi priznať plnenie nad rámec podanej žaloby, a preto súd žalobcovi úrok a úrok z
omeškania nemohol priznať.
27. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

29. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca
i žalovaná mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 434,22 € s 28

% ročným úrokom zo sumy 434,22 € od 06.03.2013 do zaplatenia v celkovej výške 959,19 € (istina s
úrokom z úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku) bol úspech žalobcu 45 % (434,22 €) a úspech žalovanej
55 % (524,97 €). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej tak vznikol žalovanej nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 10 %. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov
konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní vznikli trovy, súd rozhodol tak, že žalovanej

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31.Žalovanáuviedla,žesanachádzavnepriaznivejfinančnejsituáciiapožiadalaomožnosťdlžnúsumu
splatiť v splátkach po 100,- € mesačne. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej s poukazom na výšku
priznanej sumy povolil žalovanej dlžnú sumu splácať a to v splátkach po 100,- € mesačne splatných k
30. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.