Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 23, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Cpr/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203281
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718203281.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanému I. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom G., N. XXX/XX, v spore o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 961,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 7.1.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 265,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 6.5.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 253,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 3.961,03 eur ako škody,
ktorá vznikla žalobcovi vyplatením náhrady za bolesť, ako aj služobného platu a náhrady služobného
platu počas doby práceneschopnosti (vrátane uhradených odvodov) a ďalej sumy 265,- eur, ktorá vznikla

žalobcovi vyplatením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podanúžalobužalobcaodôvodniltým,žežalobouuplatnenénárokybolivyplácanéžalobcomvsúvislosti
so služobným úrazom vzniknutým dňa 17.6.2016 poškodenému policajtovi por. D. U., ktorý utrpel
služobný úraz v čase okolo XX.XX hod. v byte na 1. poschodí na ul. F. č. XX vo G. počas výkonu
hliadkovej služby, ktorú vykonával spolu so stržm. I.. N. N., kedy ich hliadka po vyslaní operačným
dôstojníkom preverovala na uvedenej adrese oznámenie I. M. o fyzickom napadnutí D. G. zo strany
žalovaného. Po príchode na miesto žalovaný nereagoval na výzvy policajnej hliadky a pokračoval v

protiprávnej činnosti, preto voči nemu hliadka použila hmaty, chvaty, údery podľa § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o Policajnom zbore a žalovanému boli nasadané služobné putá. Zároveň bol žalovaný zaistený
podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o PZ a predvedený na Obvodné oddelenie PZ Svit. Po použití
donucovacích prostriedkov začal zasahujúci policajt por. D. U. pociťoval bolesť malíčka na ľavej ruke
a tento mu opuchol. Po lekárskom vyšetrení v čase o 04.03 hod. bolo u menovaného policajta zistené,
že utrpel zlomeninu proximálneho malíčka ľavej ruky, ktorú lekár MUDr. Martin Bryja bodovo ohodnotil
na bolestnom vo výške 30 bodov v lekárskom posudku zo dňa 9.9.2016. Poškodený policajt bol v

súvislosti so služobným úrazom dočasne neschopný na výkon štátnej služby (práceneschopný) v čase
od 17.6.2016 do 4.9.2016.Poškodenému policajtovi bola z dôvodu vzniku služobného úrazu rozhodnutím riaditeľa Krajského
riaditeľstvaPZvPrešovezodňa15.3.2017podč.p.:KRPZ-PO-VO2-14-004/2017-PRpriznanánáhrada
za bolesť vo výške 1.060,- eur. Uvedená suma bola dňa 12.5.2017 vyplatená.

V dôsledku služobného úrazu zo dňa 17.6.2016 a následnej dočasnej neschopnosti poškodeného
policajta na výkon štátnej služby (práceneschopnosť) v čase od 17.6.2016 do
4.9.2016 vrátane bol poškodenému policajtovi (za prvých 30 dní) vyplatený služobný plat v nemoci
vo výške 1.132,19 eur, odvedené odvody vo výške 409,86 eur a následne za ďalších 50 dní
práceneschopnosti policajta mu bola vyplatená náhrada služobného platu vo výške 1.358,98 eur v rámci

sociálneho zabezpečenia policajtov podľa zákona č. 328/2002 Z. z., čím žalobcovi vznikla škoda na
mzdových prostriedkoch vo výške 2.901,03 eur.
Uplatnená celková škoda vo výške 3.961,03 eur pozostáva z čiastkových škôd vo výške 1.060,- eur,
1.132,19 eur, 409,86 eur a 1.358,98 eur.
Z dôvodu následných trvalých zdravotných následkov u poškodeného policajta
por. D. U. zapríčinených v príčinnej súvislosti so služobným úrazom zo dňa

17.6.2016, mu bola neskôr priznaná aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 265,-
eur na základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Prešove č. p: KRPZ-PO-VO2-8-005/2018-PR zo dňa
18.1.2018 a táto bola poškodenému policajtovi vyplatená dňa 14.3.2018.
Žalovaný za svoje konanie spáchané dňa 17.6.2016 voči D. G., pre ktoré bol voči nemu vykonávaný
služobný zákrok a poškodeného policajta a pre ktoré bol aj zaistený, bol stíhaný v priestupkovom

konaní na Okresnom úrade Poprad. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. p.: OU-PP-
OVVS-2016/015816-3 zo dňa 4.10.2016, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti sa žalobca regresne domáha náhrady škody spočívajúcej v uhradenej náhrade služobného
platu, bolestnom a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedol, že sa škodu sa necíti byť zodpovedným,
zranenie nespôsobil poškodenému úmyselne a má za to, že zasahujúci policajt má mať dostatok
vedomostí o tom, ako pri služobnom zákroku postupovať a tiež si má byť vedomý rizík zvoleného
povolania. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z úradného záznamu hliadky Poľana 304 zo dňa 17.6.2016 súd zistil, že uvedeného dňa v čase okolo
XX.XX hod. v byte na 1. poschodí na ul. F. č. XX vo G. bola hliadka vyslaná operačným dôstojníkom

Krajského riaditeľstva PZ Prešov na preverenie oznámenia I. M. o fyzickom napadnutí D. G. zo strany
žalovaného. Po príchode na miesto hliadka zistila, že žalovaný pod vplyvom alkoholu fyzicky i verbálne
napadol oznamovateľku a jej známeho D. G., pričom žalovaný nereagoval na výzvy policajnej hliadky
a pokračoval v protiprávnej činnosti, preto voči nemu hliadka použila hmaty, chvaty, údery podľa § 51
ods. 1 písm. a) zákona o Policajnom zbore a žalovanému boli nasadané služobné putá. Zároveň bol

žalovaný zaistený podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o PZ a predvedený na Obvodné oddelenie PZ Svit.

5. Z úradného záznamu poškodeného policajta por. D. U. zo dňa 17.6.2016 súd zistil, že po služobnom
zásahu proti žalovanému začal pociťovať bolesť malíčka ľavej ruky, prst opuchol a stratil hybnosť. Po
návrate poškodeného na Obvodné oddelenie Svit o tomto vyrozumel riaditeľa oddelenia, podrobil sa

dychovej skúške s negatívnym výsledkom a následne vyhľadal lekársku pomoc v NsP Poprad, kde mu
bolazistenázlomeninaproximálnehočlánkumalíčkaľavejruky.Obsahzodpovedátiežobsahuúradného
záznamu poškodeného policajta por. D. U. zo dňa 14.2.2017 a úradného záznamu nstržm. I.. N. N. zo
dňa 14.2.2017.

6. Z lekárskej správy MUDr. M. Hanzesovej z prvotného ošetrenia V. U. z 17.6.2016 súd zistil, že
V čase o 04.30 hod. konštatovala u poškodeného zlomeninu proximálneho článku malíčka ľavej ruky a
realizovala sadrovú fixáciu zlomeniny.

7. Zo zápisu o dychovej skúške u poškodeného policajta V. U. zo dňa 17.6.2016 súd zistil, že meracím

prístrojom AlcoQuant 6020 plus nebola konštatovaná prítomnosť alkoholu v dychu.

8.ZozáznamuoregistrovanompracovnomúrazeV.U.zodňa17.6.2016súdzistil,žeúrazpoškodeného
bol riadne zamestnávateľom vyhodnotený ako pracovný úraz.9. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti V. U. č. O 375211 súd zistil, že poškodený V. U. bol
práceneschopný od 17.6.2016 do 4.9.2016 vrátane.

10. Z lekárskeho posudku o bolestnom MUDr. Martina Bryju zo dňa 9.9.2016 súd zistil, že podľa prílohy
č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. bol úraz poškodeného kvalifikovaný ako I.156c a bolestné bolo ohodnotené
na 30 bodov.

11. Z vyjadrenia posudkovej lekárky MUDr. Evy Poradovej k lekárskemu posudku MUDr. Martina Bryju
z 5.12.2016 súd zistil, že táto konštatovala správnosť záverov ošetrujúceho lekára a vykonané bodové
ohodnotenie bolestného.

12. Zo správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom č. p.: ORPZ-
PP-VO-19-001/2017-ŠK zo dňa 24.1.2017 súd zistil, že úraz poškodeného V. U. bol vyhodnotený

ako pracovný a poškodenie jeho zdravia zavinil žalovaný. Zodpovednosť služobného úradu bola
konštatovaná v rozsahu 100%.

13. Z lekárskeho posudku o sťažení spol. uplatnenia MUDr. Martina Bryju zo dňa 27.6.2017 súd zistil,
že podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. bol úraz poškodeného kvalifikovaný ako položka II.379b

a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 35 bodov.

14.ZvyjadreniaposudkovejlekárkyMUDr.EvyPoradovejklekárskemuposudkuMUDr.MartinaBryjuzo
4.12.2017 súd zistil, že táto vykonala korekciu kvalifikácie poškodenia zdravia na položku 380 a bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotila na 15 bodov.

15. Z rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, č. KRPZ-PO-VO2-14-004/2017-PR zo
dňa 15.3.2017 súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bola poškodenému V. U. priznaná náhrada za bolesť
vo výške 1.060,- eur. Dôvodom priznania náhrady bol úraz, ktorý poškodený utrpel dňa 17.6.2016 v
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

16. Z potvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia Sekcie personálnych a sociálnych činností a
osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPOU-OSZ-178-001/2016-UR zo
dňa 16.5.2017 súd zistil, že náhrada za bolesť v sume 1.060,- eur bola dňa 12.5.2017 vyplatená
poškodenému V. U..

17.Zvyčísleniaslužobnéhoplatu,odvodov,náhradyslužobnéhoplatuvykonanéhoMinisterstvomvnútra
Slovenskej republiky, centrum podpory Prešov, č. p.: CPPO-OMP-2017/003915-002 zo dňa 7.6.2017
súd zistil, že služobný plat počas služobného úrazu za obdobie od 17.6.2016 do 16.6.2016 bol vyčíslený
na sumu 1.132,19 eur, odvody poistného za zamestnávateľa na sumu 409,86 eur a náhrada služobného

platu počas služobného úrazu na sumu 1.358,98 eur.

18. Z rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, č. KRPZ-PO-VO2-8-005/2018-PR zo
dňa 18.1.2018 súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bola poškodenému V. U. priznaná náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 265,- eur. Dôvodom priznania náhrady bol úraz, ktorý

poškodený utrpel dňa 17.6.2016 v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

19. Z potvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia Sekcie personálnych a sociálnych činností a
osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPOU-OSZ-116-001/2018-UR zo dňa
15.3.2018 súd zistil, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 265,- eur bola dňa

14.3.2017 vyplatená poškodenému V. U..

20. Z rozkazu o uložení sankcie Okresného úradu Poprad, č. p.: OU-PP-OVVS-2016/015816-3 zo dňa
4.10.2016 súd zistil, že uvedeným rozkazom bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 17.6.2016 tým, že napadol D. G., za čo mu bola

uložená pokuta vo výške 40,- eur. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2016 a vykonateľnosť
dňa 15.11.2016.21. Z úradného záznamu o zaistení žalovaného zo dňa 17.6.2016, č. p.: ORPZ-PP-OPP5-6-024/2016,
súd zistil, že žalovaný bol uvedeného dňa zaistený nakoľko ohrozoval život a zdravie iných osôb.

22. Z rozhodnutia o zaistení žalovaného zo dňa 17.6.2016, č. p.: ORPZ-PP-OPP5-45-012/2016, súd
zistil, že uvedeného dňa bol žalovaný pre svoje konanie policajným orgánom zaistený a prepustený o
08.00 hod.

23. Z hlásenia o použití donucovacieho prostriedku zo dňa 17.6.2016, č. p.: ORPZ-PP-

OPP5-7-006/2016, spolu so záznamom z prešetrenia použitia donucovacieho prostriedku súd zistil,
že pri zásahu policajnej hliadky boli pre konanie žalovaného, aktívny odpor a agresivitu, použité
donucovacie prostriedky a následne bol predvedený na Obvodné oddelenie PZ Svit za účelom
podania vysvetlenia. Použitie donucovacieho prostriedku bolo následne vyhodnotené nadriadeným ako
oprávnené.

24. Z výzvy Okresného riaditeľstva PZ Poprad zo dňa 27.6.2017, č. ORPZ-PP-VO-53-006/2017-ŠK súd
zistil, že vzniknutú škodu v žalovanej výške si žalobca prostredníctvom OR PZ voči žalovanému uplatnil.
Výzva bola žalovanému doručené dňa 1.7.2017.

25. Z predsúdnych výziev zo dňa 21.9.2017, 20.10.2017, 21.11.2017, 1.12.2017 a 27.3.2018 súd zistil,

že napriek opakovaným výzvam žalovaný dobrovoľne nárok žalobcu neplnil ani čiastočne.

26. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

27. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

28. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

30. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Podľa § 415 obč. zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

33. Podľa § 420 ods. 1 obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

34. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím

osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

35. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., je policajt v službe povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania.36. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach
vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

37. V zmysle § 34 zákona č. 73/1998 Z. z., je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a
požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až § 33 a oprávnení
podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak bolo policajtovi pri

služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobu, ktorej konanie smerovalo proti tomuto
zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

39. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok
na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,
a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo

inak.

40. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 obč. zákonníka
je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej
existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom

škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,
avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.
Porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniklý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne
konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby spĺňala povinnosť ukladanú jej právnym
predpisom, či inou právnou skutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako
následkom týchto príčin.

41. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti teda možno uplatniť, ak sú

splnené predpoklady zodpovednosti za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za

predpokladané zavinenie).

42. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 zákonníka je
úkon - prejav vôle, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej
povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných

noriem, ktoré mal škodca zachovávať, povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov,
a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať
škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu,
porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti,
pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.

Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila
povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí
byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto

príčin.
Na to, aby sa ich úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti,
ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.
Okrem porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť

každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách, a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo
nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti. Aj v tomto prípade musí byť
protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálnynexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako
následkom týchto príčin.

43. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ušlým ziskom sa
rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

44. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, v právnej
teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym
konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti

treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti.

45. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý

ňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislouna
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

46. Zavinenie je v právnej teórii i praxi chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré
sa prieči objektívnemu právu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Oslobodenie zo
zavinenia v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 obč. zákonníka potom znamená, že škodca pri splnení

predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo
exkulpácia), t.j. musí preukázať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať o tom, že škode
vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
na ňom bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať
(uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 144/2008). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi,

pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa
levissima).

47. Výkon služobného zákroku voči žalovanému bol v konaní preukázaný listinnými dôkazmi a žalovaný
ho nerozporoval a nepoprel. Žalovaný bol zaistený hliadkou z dôvodu, že ohrozoval život a zdravie iných

osôb tak, že bezdôvodne fyzicky napádal D. G. v meste G. na ul. F. č. XX. Pri zásahu došlo k poškodeniu
zdravia člena hliadky, a to priamo v súvislosti s konaním žalovaného, ktorý neuposlúchol výzvu hliadky,
kládol aktívny odpor a bol agresívny. Na tomto nič nemení ani žalovaným konštatovaná povinnosť byť
si vedomý rizík povolania.
Je zrejmé a preukázané to, že žalovaný svojím vedomým aktívnym konaním a správaním protiprávne

pôsobil proti služobnému zákroku. V príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovaného došlo k poškodeniu
zdravia policajta a vzniku škôd uplatnených žalobou.

48. Súd mal za preukázané, že poškodený policajt bol v súvislosti so služobným úrazom dočasne
neschopný na výkon štátnej služby (práceneschopný) v čase od 17.6.2016 do 4.9.2016. Za uvedené

obdobie mu bola vyplatená náhrada služobného platu, bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia v žalovanej výške. Uplatnená celková škoda vo výške 4.226,03 eur pozostáva z čiastkových
nárokov vo výške 1.060,- eur z titulu náhrady za bolesť, 1.132,19 eur z titulu služobného platu počas
služobného úrazu za obdobie od 17.6.2016 do 16.6.2016, sumy 409,86 eur z titulu uhradených odvodov
poistného za zamestnávateľa, sumy 1.358,98 eur z titulu náhrady služobného platu počas služobného

úrazu a sumy 265,- eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Vyplatením náhrady za bolesť, ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dávok
úrazového zabezpečenia a služobného platu počas práceneschopnosti vrátane príslušných odvodov,
ako aj náhrady služobného platu počas práceneschopnosti ako dávok nemocenského zabezpečeniavznikla žalobcovi škoda, ktorú je žalobca podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., aj §
188 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., prípadne podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy § 415 a § 420
Občianskehozákonníka,oprávnenývymáhaťodžalovaného.Nárokybolžalobcapovinnýpoškodenému

plniť napriek tomu, že tento nebol schopný plniť si služobné povinnosti, teda žalobca má voči škodcovi
nárok na regresnú náhradu vynaložených plnení.

49. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

50. Podľa cit. ust. § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním
spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce

z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení

v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

51. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,

prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla

byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom

na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

52. Žalobca v konaní preukázal nie len existenciu škody, ale aj skutočnosť, že k nej došlo konaní

žalovaného a žalovaný je teda povinný svoj záväzok voči žalobcovi nahradiť. Preto súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy vrátane príslušenstva vo forme úroku
z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Obč. zákonníka.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a vzhľadom na to, že v konaní bol úspešným

žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.