Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233260
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113233260.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkýň: X. E. K., R.. XX.X.XXXX, D.
C. J., T. X, X. E. H., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., D. X, X. K. Z., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., V. X, X. X.. E. V.,
R.. XX.X.XXXX, D. C. J., N. X, zastúpených: JUDr.JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v
Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, IČO:
00 691 135, v konaní o zaplatenie sumy 6.592 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť
- žalobkyni v 1. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
15.3.2014 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 2. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
15.3.2014 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 3. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
15.3.2014 až do zaplatenia,

- žalobkyni v 4. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
15.3.2014 až do zaplatenia,

v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť

- žalobkyni v 1. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
5.12.2015 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 2. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
5.12.2015 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 3. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
5.12.2015 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 4. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od

5.12.2015 až do zaplatenia,

v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 22,32 %.

Sporové strany sú povinné nahradiť štátu trovy konania, žalobkyne v rozsahu 38,84 % a žalovaný v
rozsahu 61,16 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou zo dňa 28.11.2013, rozšírenou dňa 16.10.2015 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného:

- zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 3.296 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
od 1.11.2012 až do zaplatenia, alternatívne, aby zaviazal žalovaného zaplatiť každej zo žalobkýň sumu
824 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1.11.2012 až do zaplatenia,
- zaplatiť žalobkyniam sumu vo výške 3.296 EUR s prísl., z toho každej zo žalobkýň sumu 824 EUR
spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2015 až do zaplatenia.

2. Žalobkyne sa zaplatenia tejto peňažnej sumy domáhali titulom náhrady za výkon oprávnení
vyplývajúcich zo zákonného vecného bremena, s odôvodnením, že sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat.území J. R. C., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. E č.
XXX/XXX o výmere 1.842 m2 orná pôda, žalovaný je vlastníkom stavieb - športového ihriska s tribúnou
stojaceho na parc. reg. C č. XXXX/X bez zápisu na LV, ako aj Kolkárne na O. ul. v J. R. C. súp.č. XXXX

stojacej na parcele reg. C č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX. Parcely, na ktorých sú tieto stavby
postavené, boli vyčlenené ako diely č. 31 a č. 32 z parcely vo vlastníctve žalobkýň geometrickým plánom
č. 076-77-241-360-118 zo dňa 23.1.1990. Diel č. 31 predstavuje pozemok pod futbalovým ihriskom
a diel č. 32 predstavuje plochu, ktorá je okolo kolkárne a tvorí prístup ku kolkárni. Žalovaný žiadnu
úhradu za užívanie týchto pozemkov žalobkyniam neplatí. Žalobkyne tvrdili, že nájomné za stavebné

pozemky, kde sú všetky inžinierske siete, sa v tejto lokalite pohybuje okolo 6 EUR/m2. Žalovaný je preto
povinnýzaplatiťžalobkyniamročnénájomnézaužívanieplochyovýmere1.648m2vovýške9.888EUR.
Žalobkyne požadovali úhradu za užívanie v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov za obdobie od
1.11.2011 do 1.11.2012 vo výške 3.296 EUR a za obdobie od 16.10.2013 do 16.10.2014 v rovnakej
výške. Žalobkyne mali za to, že výška odplaty titulom vecného bremena musí byť rovnaká, ako trhová

hodnota nájmu priznávaná v prípadoch užívania pozemkov titulom bezdôvodného obohatenia

3. Žalovaný nespochybňoval základ uplatneného nároku a teda, že žalobkyniam vzniklo podľa zákona
č.66/2009Z.z.právozodpovedajúcevecnémubremenu,obsahomktoréhojedržbaaužívaniepozemkov
pod stavbami vo vlastníctve žalovaného, ani výmeru pozemkov. Namietal však, že uvedený nárok je

odplatný. Pre prípad, že sa súd s touto obranou nestotožní, mal žalovaný za to, že uplatňovaná suma
6 EUR za 1m2, je nadhodnotená. Odplata by mala vychádzať z ceny vecného bremena, nie z hodnoty
nájmu. V tomto smere poukázal na znalecký posudok č. 4/2015, v zmysle ktorého hodnota vecného
bremena je vo výške 4,22 EUR/m2.

4. Žalobkyne boli ochotné uzavrieť zmier, podľa ktorého by náhrada predstavovala 5 EUR za m2.
Žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil.

5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyne
boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníčkami parcely reg. E č. XXX/XXX orná pôda o výmere

1.842 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. J. R. C., každá v rozsahu 3/36 v pomere k celku. V konaní
tiež nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom stavieb futbalové ihrisko s tribúnou a kolkáreň; tieto
stavby prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného ako mesta (obce). Podľa geometrického plánu
vyhotoveného Geodéziou, n.p. Prešov zo dňa 23.1.1990 bola z parcely č. XXX vo vlastníctve žalobkýň
odčlenená ako diel č.31 k parcele č. XXXX/X plocha o výmere 1.480m2 a ako diel č. 32 k parcele č.

XXXX/X plocha o výmere 168m2, spolu 1.648 m2.

6. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce

alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov (odkaz na zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí), vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

7. Podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku podstavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (odkaz na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka), ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu

stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

8. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009.

9. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že účinnosťou zákona
č.66/2009Z.z.,t.j.dňa1.7.2009vzniklokpozemkomvovlastníctvežalobkýňpodstavbamivovlastníctve
žalovaného v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb právo zodpovedajúce vecnému bremenu (tzv.
zákonné vecné bremeno).

10. Spornou bola v tomto konaní otázka, či žalobkyniam patrí náhrada za toto právo žalovaného,
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov vo vlastníctve
žalobkýň. Spornú otázku súd po právnej stránke posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

12. Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné

iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

13. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4,
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na

základe zákona a za náhradu.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho

vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

17. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

18. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

19. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom

z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník
stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok,
ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, akobol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak
územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

20. Podľa ust. § 2 ods.2 citovaného zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

21. Podľa ust. § 3 ods.1 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu

usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby.

22. Podľa ust. § 3 ods.3 citovaného zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne

v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak

a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,

c) o to požiada vlastník pozemku.

23. Otázkou náhrady za vecné bremená sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver,
že vecné bremená zriadené na základe zákona majú síce špecifický charakter, upravený osobitnými
predpismi, na základe ktorých boli zriadené a hoci slúžia účelu, ktorým je verejný záujem, majú

aj významný súkromnoprávny charakter. Napokon, osobitné predpisy, ktoré ich vznik upravujú, ich
označujú pojmom, vychádzajúcim z občianskeho práva - vecné bremená. Hoci ich režim nie je úplne
totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou, na základe ktorej
vznikli, nie vždy ide o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho
práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, použije sa

všeobecná občianskoprávna úprava.

24. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na daný prípad. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý
predpokladá vznik zákonného vecného bremena, pričom v ust. § 4 priamo odkazuje na ust. § 151n až
§151p Občianskeho zákonníka. Tento osobitný právny predpis otázku náhrady za nútené obmedzenie

vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami komplexne nerieši.

25. V prvom rade citovaný zákon počíta s usporiadaním pomerov k pozemkom pod stavbou jednak
možnosťou poskytnúť dotknutým vlastníkom náhradný pozemok a jednak postupom v konaní o
pozemkových úpravách, v rámci ktorého je možné dotknutým vlastníkom poskytnúť buď náhradný

pozemok alebo finančnú náhradu. Nie je však možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie
náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmieňuje ochotou
vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku
vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom
usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav,

pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa
má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v
obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok,
ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide

o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie
formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.

26.Vdanejvecinebolosporné,žemedzisporovýmistranaminedošlokžiadnemuusporiadaniupomerov
v zmysle vyššie stanovených možností.

27. Podľa ust. § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať.
Vecné bremeno teda predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci a takéto obmedzenie sa riadivšeobecnou úpravou ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno
vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. V tomto ustanovení je
premietnutý článok 20 ods.4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné

len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona, za primeranú náhradu.

28. Ak teda zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa
usporiadaniavlastníckychvzťahovkpozemkomzaťaženýchzákonnýmvecnýmbremenomaponecháva
ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku (vlastníkovi stavby), záver o neexistencii

práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred
neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou
základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.

29. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo
svojom náleze č.PL.ÚS 19/09, podľa ktorého je povinnosťou všeobecných súdov zabezpečiť taký

výklad hmotnoprávnych inštitútov týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane
zabezpečené právo na ochranu vlastníctva garantované článkom 20 ods.1 Ústavy SR. Pokiaľ teda zo
strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov vo forme realizácie vecného
bremena, i keď zriadeného zákonom, zakladá to zásadnú povinnosť poskytnúť vlastníkom za takého
obmedzenie náhradu. Na tomto právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že z ust. § 4 ods.2 zákona

č.66/2009 Z.z. vyplýva dočasný charakter zákonom zriadeného vecného bremena, ktoré je vlastník
pozemku povinný strpieť do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Táto
právna úprava nerieši otázku definitívneho usporiadania vlastníctva k pozemku, a ktorom je zriadená
stavba vo vlastníctve inej osoby a preto ani náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva formou
vecného bremena nie je v kolízii s prípadným nárokom, ktorý vlastníkovi pozemku vznikne v dôsledku

konečnej úpravy. Náhrada za vecné bremeno je totiž náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva
za obdobie do vykonania tejto konečnej úpravy. Ako však súd uviedol vyššie, iniciácia konania o
pozemkových úpravách je ponechaná výlučne na vôli vlastníka stavby a teda, môže nastať aj situácia,
že vlastník stavby takéto konanie neiniciuje a teda, k poskytnutiu náhradného pozemku alebo finančnej
náhrady ani nedôjde.

30. Po vyriešení otázky odplatnosti náhrady za vecné bremeno sa súd zaoberal otázkou výšky tejto
náhrady.

31. V zmysle ust. § 4 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z., obsahom práva žalovaného, zodpovedajúceho

vecnému bremenu, je držba a užívanie pozemkov pod stavbami, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.

32. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctva, odvetvia Odhad hodnoty
nehnuteľností a uložil znalcovi určiť trhovú hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo

vzťahu k parcele č. XXXX/X v časti o výmere 1.480 m2 a parcele č. XXXX/X v časti o výmere 168
m2, spolu vo výmere 1.648 m2 za obdobie od 1.10.2011 do 1.11.2012 a za obdobie od 16.10.2013 do
16.10.2014.

33. Zo záverov znaleckého posudku X.. Q. R. č. 68/2016 zo dňa 15.10.2016 vyplynulo, že všeobecná

hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vo výške 3,67 EUR za m2 ročne, t.j. pri výmere
1.648 m2 vo výške 6.048,16 EUR. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel všetkých žalobkýň spolu v
rozsahu 1/3 predstavuje odplata za jeden rok sumu 2.016,05 EUR a za celé určené obdobie 2 rokov
sumu 4.032,11 EUR.

34. Súdny znalec pri výpočte vychádzal z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov, pričom vychádzal zo všeobecnej hodnoty
pozemku, ktorú stanovil metódou polohovej diferenciácie. Znalec vykonal miestnu ohliadku s miestnym
šetrením dňa 28.9.2016 za účasti zástupcu žalobkýň. Nehnuteľnosť sa nachádza na okraji zastavaného
územia krajského mesta Košice, v mestskej časti J. R. C. na rohu ulíc O. a N., za zástavbou samostatne

stojacich rodinných domov rôzneho štandardu. Ohodnocované časti parciel sú účelovo využité ako
súčasť areálu futbalového štadióna FK J. R. C. s príslušenstvom a to ako časť hracej zatrávnenej
plochy a dvora s prístupom k budove priľahlej kolkárne. Podľa vyjadrenia referátu UH Mesta Košice
zo dňa 6.10.2016 sú predmetné parcely ako celok určené v záväznej časti územného plánu zóny sdefiníciou ako jestvujúca funkcia, t.j. plochy športových areálov s regulovanou funkciou 13 - športový
areál. Za súčasného stavu regulatívu a schválenej územno-plánovacej dokumentácie je iné účelové
využitie ohodnocovanej časti pozemku nereálne. Pozemok je využívaný na športové účely a nie je

predpoklad na jeho iné funkčné využitie.

35. Žalobkyne voči záverom znaleckého posudku vzniesli námietky. Mali za to, že náhrada za vecné
bremeno by mala zodpovedať trhovej hodnote nájomného. V tejto súvislosti poukázali na znalecký
posudok č.31/2016 vyhotovený X.. K. Š., podľa ktorého je výška nájmu 7,649 EUR/m2 ročne, ako aj na

samotný posudok X..Q. R., podľa ktorého všeobecná hodnota ročného nájmu za 1 m2 je 4,347 EUR.

36. Žalobkyne nesúhlasili s postupom súdneho znalca, pokiaľ tento v posudku uviedol, že koeficient
povyšujúcich faktorov sa v danom prípade nevyskytuje; znalec uviedol hodnotu koeficientu 1. Koeficient
povyšujúcich faktorov má zohľadňovať, či je v danej lokalite zvýšený záujem o kúpu pozemkov.
Žalobkyne tvrdili, že v danej lokalite takýto záujem s určitosťou existuje. V tomto smere poukázali

najmä na znalecký posudok č. 4/2015 vyhotovený Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva so sídlom
v Košiciach, Hroncova 3, ktorého predmetom bolo ohodnotenie pozemku v rovnakej lokalite a podľa
ktorého bol tento koeficient stanovený v hodnote 2,0. Žalobkyne tvrdili, že aj v danom prípade,
vzhľadom na existenciu zvýšeného záujmu o kúpu pozemkov, by koeficient povyšujúcich faktorov mal
byť stanovený v hodnote 2.

37. Druhá námietka žalobkýň sa týkala postupu znalca pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.
Znalec použil vo vzorci obdobie návratu predpokladaných nákladov v rozsahu 20 rokov. Žalobkyne mali
za to, že primeraným je obdobie 10-15 rokov tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2015,
kde znalecká organizácia použila rozsah 15 rokov. Žalobkyne tvrdili, že v danom prípade ide o pozemok,

ktorýsíceniejeúplnevcentremestaKošíc,avšakKošickáNováVesjeblízkoumestskoučasťou,pričom
je všeobecne známe, že ľudia tu majú záujem stavať domy, majú záujem o kúpu stavebných pozemkov;
predpokladaná návratnosť investícií by teda mala byť stanovená v rozsahu 15 rokov.

38. Zo znaleckého posudku č. 4/2015 vyhotoveného Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvo,

so sídlom v Košiciach, Hroncova 3 zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že jeho predmetom bolo stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemku zapísaného na LV XXXX parc. č. XXXX/XX kat. územie Košická Nová
Ves, ďalej stanovenie výšky nájomného za roky 2010-2013, ďalej stanovenie všeobecnej hodnoty
náhrady za vecné bremeno viaznuce vo verejnom záujme, ktorému zodpovedá právo vlastníka stavby
miestnej komunikácie držať a užívať pozemky pod touto stavbou za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2012.

Posudok bol vyhotovený na základe nariadenia Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn.
43C/181/2013.Všeobecnú hodnotu pozemku znalecká organizácia určila taktiež metódou polohovej
diferenciácie. Predmetom posúdenia bol pozemok zastavaný stavbou - miestna spevnená verejná
komunikácia, s tým, že ide o lokalitu so zvýšeným záujmom o kúpu stavebných pozemkov na výstavbu
rodinných domov, pričom koeficient povyšujúcich faktorov bol určený vo výške 2,00. Určený bol aj

koeficient ponižujúcich faktorov (napr.tvar pozemku, výmera pozemku) a to v rozsahu 0,50, s poukazom
na iné vecné bremená viaznuce na nehnuteľnosti - uloženie inžinierskych sietí iných vlastníkov,
existenciacudzejstavbynapozemku,možnévyužitiepozemkuvzhľadomnajehoumiestnenieaveľkosť.
Obdobie predpokladanej návratnosti investícií bolo stanovené na 15 rokov. Všeobecná hodnota ročnej
odplaty za zriadenie vecného bremena bola stanovená na 4,22 EUR /m2.

39. Vzhľadom na námietky žalobcov súd vypočul súdneho znalca, ktorý uviedol, že použitie koeficientov,
majúcich vplyv na stanovenie východiskovej hodnoty nehnuteľnosti presne ustanovuje vyhláška. Prvých
5 koeficientov (t.j. koeficient všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, obchodnej a
priemyselnej polohy, technickej infraštruktúry pozemku) sa vzťahuje na širšie súvislosti. Čo sa týka

ďalšieho koeficientu, označeného ako koeficient povyšujúcich faktorov, vyhláška ustanovuje, kedy sa
tento koeficient použije. Prvý okruh použitia sa vzťahuje na pozemky určené územným plánom na tzv.
vyššie použitie, než pozemky slúžia v súčasnosti. Súdny znalec mal za to, že v danom prípade sa pri
pozemku, ktorý bol predmetom ohodnotenia, tzv. vyššie použitie nepredpokladá. Ďalší okruh použitia
sa vzťahuje na pozemky v chránených územiach. Je teda úplne zrejmé, že v danom prípade o takýto

pozemok nejde. Ďalší okruh použitia sa vzťahuje na pozemky, pri ktorých je výrazne zvýšený záujem
o ich kúpu. Súdny znalec zdôraznil, že pri posudzovaní tohto okruhu je potrebné prihliadať nielen na
celkovú lokalitu, ale aj na to, o akú konkrétnu parcelu sa v danej lokalite jedná. V rámci rovnakej
lokality môžu mať jednotlivé pozemky rôznu hodnotu. Vždy sa pritom musí rozlišovať, na aký účel sapozemok využíva alebo môže využiť. V danom prípade je úplne zrejmé, že parcela sa nachádza v
rámci záväznej časti územného plánu Košickej Novej Vsi, pričom ako jestvujúca funkcia využitia je daná
regulovaná funkcia č. 13, tzn. že využitie tohto pozemku je stanovené výlučne pre športové účely a ani

sa nepredpokladá, že by futbalové ihrisko alebo športové ihrisko mohlo byť v budúcnosti využívané pre
iný účel. Na tomto pozemku teda na základe jestvujúceho územného plánu nikdy nemôže byť postavený
rodinný dom. S prihliadnutím na vyššie uvedené je potom zrejmé, že pre daný prípad nemožno vziať do
úvahy výrazne zvýšený záujem o kúpu takéhoto pozemku.

40. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobkýň súdny znalec uviedol, že vyhláška presne stanovuje interval
predpokladaného návratu investícií a to v rozsahu 15 - 40 rokov. Spodná hranica tohto intervalu, t.j.
15 rokov, predstavuje vysoko výnosný pozemok, pri ktorom je predpokladaná veľmi rýchla návratnosť
investícií. Horná hranica tohto intervalu sa vzťahuje na pozemky, nachádzajúce sa väčšinou na periférii
miest, kde nie je taký záujem o tieto pozemky. V danom prípade znalec zvolil priemer, skôr na spodnej
hranici v rozsahu 20 rokov, vzhľadom k tomu, že nejde o tak vysoko výnosný pozemok z hľadiska

návratnostiinvestícií,abymupatriloohodnotenienaúplnespodnejhranicitohtointervalu, tedavrozsahu
15 rokov. Hodnota pozemku sa má totiž splatiť nájmom. Podľa zaužívanej praxe sa za optimum pre
takéto prípady považuje 20 - 25 rokov. Pokiaľ znalecká organizácia v posudku č.4/2015 zvolila rozsah
15 rokov ako obdobie návratnosti investícií, zrejme považovala ohodnocovaný pozemok za lukratívny,
t.j. že išlo o lokalitu so zvýšeným záujmom o kúpu stavebných pozemkov.

41. Na otázku žalobkýň, či vzhľadom k tomu, že obsah vecného bremena je širší ako obsah nájmu, by
nemala byť potom výška odplaty za vecné bremeno minimálne taká istá alebo vyššia ako je hodnota
nájomného, znalec upriamil pozornosť na to, že nešlo o stanovenie jednorazovej odplaty za vecné
bremeno, pri ktorom sa neprihliada na nejaké časové obdobie. V danom prípade išlo o stanovenie

odplaty za vecné bremeno za presne stanovené časové obdobie 2 rokov. Pri určení tejto odplaty sa musí
najprv vypočítať všeobecná hodnota nehnuteľnosti a táto hodnota sa potom dosadí do presného vzorca
v zmysle vyhlášky. Takto postupoval pri výpočte v predmetnej veci.

42. Súd konštatoval, že súdny znalec presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil svoj postup

pri vypracovaní znaleckej úlohy. Súd sa s jeho závermi a odôvodneniami v plnom rozsahu stotožňuje.
Je napokon zrejmé, že v znaleckom posudku, na ktorý poukazovali žalobkyne, znalecká organizácia
použila pre výpočet rovnaký postup a totožný vzorec, v súlade s vyhláškou MS SR č.492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a rovnako použila pri stanovení hodnoty pozemku metódu
polohovej diferenciácie. Čo sa týka otázky, či sa na daný pozemok vzťahuje výrazne zvýšený záujem

o ich kúpu, súd uvádza, že je logické, že aj v rámci rovnakej lokality môžu mať jednotlivé pozemky
rôznu hodnotu a to v závislosti od rôznych faktorov akými sú napr. poloha, veľkosť a tvar pozemku, účel
využitia, zaťaženie inými ťarchami. Je potrebné si tiež uvedomiť, že vecné bremeno nie je nájmom. Ide
o samostatné, rozdielne právne inštitúty, s rozdielnou právnou úpravou, s čím ráta aj samotná vyhláška
MS SR č.492/2004 Z.z., keď osobitne upravuje postup pre výpočet náhrady za vecné bremeno.

43. Pokiaľ žalobkyne namietali, že práve hodnota koeficientu povyšujúcich faktorov bola tým činiteľom,
ktorý mal vplyv na stanovenie hodnoty pozemku, súd uvádza, že z porovnania oboch znaleckých
posudkov je zrejmé, že práveže znalecký posudok X..Q. R. im priznáva vyššiu hodnotu polohovej

diferenciácie (2,5875), než posudok znaleckej organizácie (2,31). Po vynásobení tejto hodnoty s
východiskovou hodnotou majetku (ktorá bola v oboch posudkoch určená rovnako vo výške 26,56 EUR/
m2), znalecký posudok X..Q. R. priznáva žalobkyniam vyššiu jednotkovú hodnotu pozemku (68,72 EUR/
m2) ako posudok znaleckej organizácie, ktorá určila jednotkovú hodnotu pozemku len vo výške 61,35
EUR/m2. Znalecký posudok X..Q..R. je teda pre žalobkyne v tomto smere výhodnejší.

44. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o rozsahu odplaty za vecné bremeno vychádzal
zo záverov znaleckého posudku. Všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
vo výške 3,67 EUR za m2 ročne, t.j. pri výmere 1.648 m2 vo výške 6.048,16 EUR. Vzhľadom na
spoluvlastnícky podiel všetkých žalobkýň spolu v rozsahu 1/3 predstavuje odplata za jeden rok sumu

2.016,05 EUR a za celé určené obdobie 2 rokov sumu 4.032,11 EUR.

45. Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, v akej sa podieloví
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.Nárok na odplatu za vecné bremeno predstavuje právo každého spoluvlastníka týkajúce sa spoločnej
veci, pričom na tomto práve sa každý zo spoluvlastníkov môže v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia podieľať v miere, ktorá je určená veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu.

46. Vzhľadom na uvedené preto súd nemohol zaviazať žalovaného na zaplatenie celej odplaty spoločne
a nerozdielne všetkým žalobkyniam, ale každej zo žalobkýň priznal odplatu vo výške, zodpovedajúcej
jej spoluvlastníckemu podielu. Keďže každá zo žalobkýň má rovnaký podiel, súd odplatu vydelil štyrmi a
žalovaného zaviazal zaplatiť každej žalobkyni sumu 504,01 EUR za obdobie od 1.10.2011 do 1.11.2012

a v rovnakej výške za obdobie od 16.10.2013 do 16.10.2014. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

47. Žalobkyne sa domáhali aj priznania úrokov z omeškania.

48. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

49. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

50. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, preto sa dostal do omeškania a žalobkyniam ako veriteľom
vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok
omeškania sa spája so splatnosťou dlhu.

52. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danej veci žalobkyne
nepreukázali, že by žalovaného vyzvali na plnenie ešte pred podaním žaloby. Výzvou na plnenie je teda
samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.3.2014. Splatnosť dlhu vo vzťahu k prvému
uplatnenému obdobiu preto nastala dňa 14.3.2014 a prvým dňom omeškania je 15.3.2014. Výzvou

na plnenie za ďalšie uplatnené obdobie je návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 3.12.2015. Splatnosť dlhu tak nastala dňa 4.12.2015 a prvým dňom omeškania je
5.12.2015. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania jednak od 15.3.2014 až
do zaplatenia a jednak od 5.12.2015 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania žalobu zamietol.

53. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným vykonávacím predpisom k
Občianskemu zákonníku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 5 perc.bodov, bola ku dňu 15.3.2014 vo výške 5,25
% ročne a ku dňu 5.12.2015 bola vo výške 5,05 % ročne.

54. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

56. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobkyne mal v konaní čiastočný úspech. Žalobou si uplatňovali nárok na zaplatenie sumy spoluvo výške 6.592 EUR. Súd im priznal spolu sumu vo výške 4.032,10. V percentuálnom vyjadrení teda ich
úspech predstavuje 61,16 % a neúspech 38,84 0%. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 22,32 %.
Preto súd priznal žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 22,32 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

57. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v znalečnom, vyplatenom súdnemu znalecovi z finančných
prostriedkov štátu v zmysle uznesenia č.k.24 C 152/2014-170 zo dňa 22.11.2016. V novej úprave

Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo
náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého
ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a
účelu upravuje ust. § 255 CSP event. § 256 ods.1 CSP, podľa ktorého nielen účastníci konania, ale aj

štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania. Zhrnúc vyššie uvedené,
vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní, štát má právo na náhradu trov
proti žalobkyniam v rozsahu ich neúspechu 38,84 % a proti žalovanému v rozsahu jeho neúspechu 61,16
%. Aj o výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).