Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817211761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: O. K., proti žalovanému: Z. L.,
bytom A., C. XXX/XX, o zaplatenie 1.480,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 5Csp/131/2017-59, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.533,70 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.533,70 eur od 20.07.2017 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1.480,91 eur spolu s vyčísleným zmluvným úrokom od dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške
52,01 eur, vyčísleným úrokom z omeškania do predčasnej splatnosti úveru vo výške 0,78 eur, zmluvným
úrokom 12,90 % ročne zo sumy 1.480,91 eur od 20.07.2017 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.480,91 eur od 20.07.2017 do zaplatenia a trov konania. Svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2
písm. d)zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba podaná žalobcom
je prevažne dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom
tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 2.000 eur, ktorý žalovaný aj čerpal, pričom mal úver splácať v 120 mesačných po 29,90

eur. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas. Žalobca žalovanému oznámil listom zo dňa 19.07.2017
zosplatnenie celej dlžnej sumy úveru a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 1.623,70 eur s prísl. do
29.09.2017. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 20.03.2013 a zistil, že zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného
neboli zmluvne dohodnuté splátky úveru riadne splácané a došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 1.480,91

eur, zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 52,01 eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené ku dňu
zosplatnenia,akoajneuhradenýúrokzomeškaniavsume0,78eurvyčíslenýkudňuzosplatneniaúveru.
V zmysle § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd
priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných úrokov dojednaný úrok z omeškania. Úrokz omeškania je vo výške zákonného úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi požadovaný úrok
z omeškania zo sumy 1.480,91 eur (neuhradená istina úveru) od 20.07.2017 (odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení) do zaplatenia a zo sumy 52,01 eur (vyčíslený zmluvný úrok do zosplatnenia úveru) od

20.07.2017dozaplatenia. Pokiaľideozmluvnýúrok12,90%ročne,ktorýuplatnilžalobcaznezaplatenej
istiny 1.480,91 eur od 20.07.2017 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol, že bolo
preukázané, že účastníci si dojednali zmluvný úrok 12,90% ako fixný do splatnosti. Žalobca v zmysle
zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo
spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov

zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012
z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu,
podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý
úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa

dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania,
čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení
konštatoval, že nebolo zistené, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo
zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v

konaní prevažne úspešný /neúspešný bol len v nepatrnej časti/, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol a proti výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa jeho názoru, nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia finančných prostriedkov až do ich
vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods.
3 Obchodného zákonníka i komentár T. N. k nim a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver, ale aj úroky. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva,

že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné
prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal na aktuálnu rozhodovaniu prax, konkrétne
na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, vydaný vo veci vedenej
na Okresnom súde Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až

do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov
dlžníka,samotnývzniknárokunaúrokzúveruneovplyvňuje.Poukázalna§506Obchodnéhozákonníka.
Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad
odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní

s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo
veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o
právnyinštitúturčenýnaochranuveriteľa,ajehovyužitímsaveriteľnemôžedostaťdohoršiehoprávneho
postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti

dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to
však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka.
Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a
naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi
z úveru. Na podporu svojho názoru poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 33Cdo 212/2014 zo dňa 2014, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže požadovať zaplatenie úrokov z
úveru popri úrokoch z omeškania, a to až do doby reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Dal
do pozornosti dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z.z., ktorá navrhovaná zmena nebola legislatívne
nikdy prijatá. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil, žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej

sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ( vo vyhovujúcej časti) odvolaním napadnutý nebol,
preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.

6. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.03.2013 uzatvorená úverová zmluva, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v
mesačnýchsplátkachvpočte120po29,90eur.Výzvounapredčasnésplatenieúveruzodňa19.07.2017
vyzval žalobca žalovaného na úhradu celého zostatku úveru vo výške 1.623,70 eur do 29.09.2017.
Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, odvolací

súd, opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov NS SR 4Obo/143/98, od ktorej nebol dôvod
sa odkloniť, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas
do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania.

7. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že zosplatnenie ako jednostranný právny

úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že
zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie
a je potrebné ich odlišovať. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania
predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných
úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V prípade predčasného a mimoriadneho

zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa)
dôjde k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného
úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na

dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk.

8. Ďalej odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalobcu poukazujúce na to, že má nárok na úrok z
omeškania zo zmluvných úrokov ako nedôvodné vzhľadom na súdnu prax zakazujúcu anatocizmus
(t.j. požadovanie úrokov z omeškania z riadnych úrokov) z dôvodu, že riadne úroky sú podľa § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku. Ak by sme
veriteľovi priznali možnosť poberať úroky aj zo splatných úrokov, znamenalo by to, že aj príslušenstvo
pohľadávky by malo svoje vlastné príslušenstvo. Z ust. § 121 OZ, ako aj zo samotnej povahy veci
vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné.

Požadovaťoddlžníkapríslušenstvozpríslušenstvajeneprípustnénielenpridohodnutýchúrokoch,aleaj
pri úrokoch z omeškania. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením
príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s
platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 4/1994). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že

zákon (Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník) veriteľovi takúto možnosť nepriznáva.

9. Pokiaľ žalobca argumentoval povahou odstúpenia od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka,
odvolací súd dodáva, že v preskúmavanom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Je pravdou, že záver o neexistencii nároku na (nové) zmluvné úroky

po zosplatnení úveru nevyplýva priamo z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/143/98, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, to však neznamená, že súd nemôže podporne
poukázať aj na časť odôvodnenia rozhodnutia iného súdu (hoci všeobecne právne nezáväznú), pokiaľ
sám dostatočne vyargumentuje tam prezentovaný právny názor. V citovanom rozhodnutí obchodný
senát Najvyššieho súdu jasne uviedol (hoci v inštrukcii pre súd prvej inštancie), že dohodnuté úroky z

poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje.10. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v zamietavom
výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorému však v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).