Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609203855
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609203855.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ V. Č., nar. XX.X.XXXX, G.
XXX, B. J., 2/ V. Č., nar. X.X.XXXX, G. XXX, B. J., 3/ Q. Č., G. XXX, B. J., všetci zastúpení Consilior
Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanému: Q. S., G. XXX, B. J., zastúpenému advokátkou
JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 15B, Malacky, o určenie práva prechodu a prejazdu, na odvolanie
žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5C/301/2009-184, zo dňa 12.4.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia
sa domáhali, aby súd určil, že majú právo prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. XXX/XX v kat. úz.
B. J., zapísaný na liste vlastníctva katastra nehnuteľností (ďalej len „LV“) č. XXX (ďalej len „pozemok
žalovaného“) podľa pripojeného geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Y. Š. - F., overeného
Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky dňa 4.6.2009 pod č. XXX/XX, ktorý bude
tvoriť súčasť rozsudku a uložiť žalovanému povinnosť strpieť vedenie inžinierskych sietí cez pozemok

žalovaného na jeho časti určenej geometrickým plánom a umožniť im ich opravu a údržbu. Žalobu
odôvodnili tým, že ich právny predchodca Š. S. ml. a žalovaný na pozemku parc. č. XXX/XX (v kat.
úz. B. J., zapísaný na LV č. XXX) a na pozemku žalovaného postavili v roku 1971 dvojdom, ktorý sa
mal pôvodne postaviť tak, aby obidva byty mali samostatný vchod. Pred samotnou stavbou sa však
bratia Š. S. ml. a Q. S. dohodli a stavbu dvojdomu posunuli tak, že prístup k obom bytom bol len zo
strany žalovaného. Na takomto umiestnení stavby sa dohodli preto, aby bol vytvorený spoločný vchod
na pozemky za stavbou aj pre prejazd autom, keď dva samostatné vchody by boli úzke a posunutím

stavby na hranicu pozemkov vznikol dostatočne široký priestor pre vchod pešo aj vozom. Po kolaudácii
stavby v roku 1979 sa prechádzalo cez pozemok žalovaného, iný prístup k domu nebol a nie je možný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli presvedčení, že vydržali, resp. ich právni predchodcovia, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. K návrhu, aby bol žalovaný povinný strpieť vedenie inžinierskych
sieti cez svoj pozemok uviedli, že pôvodné prípojky do domu súp. č. XXX v kat. úz. B. J. zapísanom
na LV č. XXX elektrina, voda, neskôr kanalizačná prípojka boli vedené tiež cez pozemok žalovaného
a takto doposiaľ aj existujú.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sú spoluvlastníci
nehnuteľnosti, rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/XX o výmere 292 m2
zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. Veľké Leváre, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz.B. J. parc. č. XXX/XX o výmere 292 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX,
parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
pre kat. úz. B. J. a to parc. č. XXX/XX, zast. plochy a nádvoria o výmere 352 m2 so stavbou rodinného

domu so súp. č. XXX. Rodinný dom žalovaného (súp. č. XXX) a rodinný dom žalobcov súp č. XXX sú
rodinné domy postavené ako dvojdom. Vstup do rodinného domu žalobcov súp. č. XXX je vyriešený
prístupom cez schodisko do domu schodmi od cesty v obci a takto sa aj do rodinného domu bežne
vstupuje. Zo zadnej strany dvojdomu je upravený dvor a záhrada. Parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/
XX sú oddelené plotom postaveným približne v roku 2009. Parcela č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX a

parc. č. XXX/XXX tvoria dvor hospodárskej budovy. Na pozemku parc. č. XXX/XXX je postavená ďalšie
budova bez súpisného čísla vo vlastníctve žalobcov. Hospodárska budova tvorí súvislý celok so stavbou
rodinného domu žalobcov súp. č. XXX. Rodinný dom žalobcov súp. č. XXX je využívaný na bývanie a
je napojený na žumpu, ktorá je na hranici pozemkov strán sporu. Žalovaný nadobudol pozemok parc. č.
XXX/XX darom od svojho otca Š. S. a zaviazal sa v notárskej zápisnici zmluvou o darovaní (registrovaná
Statným notárstvom v Senici 23.9.1970 pod sp. zn. K., K.) ako svojou osobnou povinnosťou ponechať

otcovi právo prechodu po darovanom pozemku a prístup na pozemok parc. č. XXX/XX, z ktorého bol
darovaný pozemok vytvorený a na ktorom mal otec rodinný dom, v ktorom býval, a to pešo i povozom.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z ustanovení § 129, § 130 a § 134
Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že pre vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu

je potrebné splniť nasledovné podmienky: a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí; b)
právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov; c) do 10 ročnej
doby sa započíta aj doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonával právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Podstatným podľa súdu prvej inštancie bolo to, či žalobcovia, so zreteľom na všetky

okolnosti, boli dobromyseľní v tom, že im požadované právo patrí. Dobromyseľnosť spočíva nielen v
presvedčení, že im takéto právo patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že
právo mohlo držiteľovi (žalobcom) patriť. Z toho potom vyplýva, že nestačí len subjektívne presvedčenie
žalobcov o tom, že im právo patrí a ani to, že prípadne toto právo niekedy bolo v minulosti využívané.
Podstatné je, či existovali konkrétne okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť presvedčenie žalobcov

o dobromyseľnosti, že im predmetné právo patrí. Žalobcovia nepredložili súdu žiadny relevantný a
hodnoverný doklad o tom, že uzatvorili zmluvu so žalovaným, z ktorej by bolo možné vyvodiť vznik
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; právna predchodkyňa žalobcov vedela, a túto vedomosť
majú aj žalobcovia, že neexistuje žiadna zmluva ani dohoda o vecnom bremene uzavretá ich právnou
predchodkyňoualebonimisožalovaným,ktorábysatýkalopozemkužalovaného.Naviac,zvykonaného

dokazovania vyplynulo, že žalobcovia a ani ich právna predchodkyňa už niekoľko rokov cez pozemok
žalovaného neprechádzali aj preto, že žalovaný prechodu im v tom bránil, a po jeho oplotení zo všetkých
strán žalobcovia naň vstup nemajú. Žalobcovia využívajú v súčasnosti a aj v minulosti využívali prístup
k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve, cez iné svoje nehnuteľnosti. Žalobu zamietol s poukazom na
ustanovenia § 129 ods. 1, ods. 2, § 130 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, § 151n ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 151o

ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) OSP. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia §
142 ods. 1 veta prvá OSP a žalovanému priznal náhradu trov 714,14 eura.

4. Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť pre nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci a žalobe vyhovieť

v celom rozsahu tak, že bude určené, že na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 352 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. B. J., obec Veľké Leváre, okres Malacky,
viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu a v práve vedenia inžinierskych sietí
cez pozemok parc. č. XXX/XX v prospech vlastníka domu súpis. č. XXX postaveného na pozemku parc.
č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. B. J., obec Veľké Leváre, okres Malacky a domu súpis.

č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/XXX zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. B. J., obec Veľké
Leváre, okres Malacky v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vypracovaného F. - Y. Š.
zo dňa 1.6.2009, úradne overeným Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky dňa
4.6.2009 pod č. XXX/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku v časti šírky trasy prechodu a
prejazdu určenej geometrickým plánom č. XX/XXXX.

5. Žalobcovia vzhľadom na umiestnenie ich rodinných domov súp. č. XXX a XXX a pozemku žalovaného
považovali za nepochybné, že medzi žalovaným a právnym predchodcom majiteľa pozemku parc. č.
XXX/XX a ich rodinného domu súp. č. XXX bola uzavretá dohoda o tom, že po pozemku žalovanéhosa bude k predmetnému rodinnému domu prechádzať tak pešo ako aj vozom (autom). Umiestnenie
týchto domov na predmetných pozemkoch jednoznačne preukazuje uzavretie tejto dohody, inak by
nemalo zmysel pre ich právneho predchodcu postaviť svoj dom na hranici pozemku tak, že nemá k

svojmu domu žiaden prístup. Táto dohoda bola síce len ústna, ale ide o nepochybný právny titul, na
základe ktorého došlo k vstupu ich právneho predchodcu a neskôr aj ich samotných do oprávneného
výkonu tohto práva a následne aj k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, t.j. práva
prechodu a prejazdu v prospech ich rodinného domu. Ďalej uviedli, že zákonom určená vydržacia
lehota pre U. S., matku právnej predchodkyne žalobcov, začala plynúť 11.3.1986, t.j. dňom smrti jej

manžela Š. S. st., ktorá toto právo prechodu odvodzovala od darovacej zmluvy, v ktorej sa žalovaný
zaviazal ako svoju osobnú povinnosť poskytnúť vlastníkovi parc. č. XXX/XX, Š. S. st., ktorý mal na
tejto parcele postavený rodinný dom súp. č. XXX (teraz rodinný dom žalobcov súp. č. XXX), právo
prechodu a prístupu na tento pozemok a to pešo i vozom. Mali za to, že záväzok žalovaného vyjadrený
v notárskej zápisnici o darovaní je bezpochyby právnym titulom, od ktorého právny nástupcovia Š. S.
st. odvodzovali svoje právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného k ich rodinnému domu súp.

č. XXX. Postupným darovaním a dedením tejto nehnuteľnosti vstúpili oprávnene do výkonu tohto práva
prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného. Počas života Š. S. st., a aj po jeho smrti 11.3.1986,
jeho manželka U. S., matka žalovaného a právnej predchodkyne žalobcov, využívali právo prechodu
cez pozemok žalovaného. Žalovaný po smrti Š. S. st. žiadnym spôsobom nebránil matke v prechode
cez svoj pozemok a ani jej neoznámil, že toto právo prechodu, zodpovedajúce vecnému bremenu, v

prospech užívania pozemku parc. č. XXX/XX, na ktorom je postavený ich rodinný dom sa nemôže
využívať. Po smrti otca, v čase, keď vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi ešte neboli narušené, sa s
vedomím a vôľou žalovaného právo prechodu riadne a nepretržite využívalo. Konanie žalovaného v roku
2008, kedy sa vzťahy v rodine zhoršili, spočívajúce v obmedzovaní prechodu cez pozemok žalovaného
považovali za účelové, s cieľom sťažiť obvyklý spôsob prístupu a užívania nehnuteľností, aj napriek

tomu, že konkludentný súhlas žalovaného o práve prechodu a prejazdu k rodinnému domu žalobcov
existoval už niekoľko desiatok rokov. V tejto súvislosti odkázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 28.2.2001 sp. zn. 22 Cdo 2077/1999. Vyjadrili nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko
neboli splnené podmienky vydržania. Súd prvej inštancie sa podľa nich nedostatočne vysporiadal so

skutkovými okolnosťami, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky nadobudnutia
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Nesúhlasili ani s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že vecné bremeno by muselo byť v rozsudku presne vymedzené a preto by bolo potrebné
vymedziť časť parcely, cez ktorú by mala viesť trasa prechodu a uviedli, že predložený geometrický plán
je dostatočne určitý a je z neho zrejmé, ktorá časť pozemku žalovaného je zaťažená vecným bremenom.

6. K návrhu na uloženie povinnosti žalovanému strpieť vedenie inžinierskych sietí uviedli, že prístup
na pozemok, na ktorom je postavený ich rodinný dom súp. č. XXX bol vždy cez pozemok žalovaného.
Pôvodné prípojky do tohto domu (voda, plyn) boli vedené tiež cez túto parcelu a existujú tam doposiaľ.
Na pozemku žalovaného sa nachádza vodovodná šachta, na ktorú sú pripojené všetky tri domy, ich

dva rodinné domy a rodinný dom žalovaného. V roku 2000 bol ich rodinný dom súp. č. XXX a rodinný
dom žalovaného napojený na obecnú kanalizáciu z hlavnej ulice, pričom na pozemku žalovaného sa
nachádza odbočka na napojenie kanalizácie aj k ich rodinnému domu súp. č. XXX, ale napojenie nebolo
nikdy zrealizované pre nedostatok finančných prostriedkov matky žalovaného. Stavebným úradom
Obecného úradu Veľké Leváre boli vyzvaní, aby do 30.6.2016 rodinný dom súp. č. XXX napojili na

obecnú kanalizáciu, v čom im žalovaný bráni. Iné technické riešenie napojenia tohto domu nie možné,
nakoľko obecná ulica z opačnej strany domu je vyššie ako dom (prevýšenie 11 schodíkov).

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, dôsledne vyhodnotil skutkový stav a vec správne

právne posúdil. Po vykonaní dokazovania vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa a ani jej právni nástupcovia
nikdy neboli dobromyseľní, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo prechodu a prejazdu
cez jeho pozemok patrí. Toto právo právni predchodcovia pôvodnej žalobkyne nikdy reálne nevyužívali
a nepreukázali ani titul, na základe ktorého vstúpili do držby, a boli ako pri vstupe, tak po celú vydržaciu
dobu dobromyseľní. Minimálne od roku 2002 sa právo prechodu cez jeho pozemok nevykonávalo,

nakoľko pozemky žalobcov a jeho boli od seba oddelené a zo všetkých strán oplotené. Osobné
dojednanie medzi ním a otcom Š. S. st. v notárskej zápisnici o darovaní a poskytnutí práva prechodu
a prístupu na jeho pozemok nemôže byť bez ďalších dojednaní právnym titulom pre vydržanie práva
prechodu a prejazdu žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Podľa neho súd prvej inštanciesprávne vyhodnotil, že žalobcovia 1/ až 3/ neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé osvedčiť existenciu takého domnelého právneho titulu, z ktorého žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia mohli objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že im prináleží právo prechodu a

prejazdu v prospech stavby rodinného domu žalobcov súp. č. XXX a v akom rozsahu.

8.Žalobcovia1/až3/vstanoviskukvyjadreniužalovanéhokodvolaniuuviedli,ženiejepravdivétvrdenie
žalovaného, že minimálne od roku 2002 sa právo prechodu cez pozemok žalovaného nevykonávalo,
nakoľko až v roku 2008 (v dobe, kedy sa vzťahy v rodine zhoršili) začal žalovaný toto právo obmedzovať,

hoci do tej doby k ich rodinným domom nerušene prechádzali cez pozemok žalovaného. V ďalšom vo
vyjadrení zopakovali tvrdenia uvedené v odvolaní.

9.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1CSP),preskúmalnapadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny

(§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 25.10. 2018 (§ 219 ods. 3 CSP).

10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

12. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe

13. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,

na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

14. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

15. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú

správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý má vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení), s ktorými sa treba v odôvodnení rozhodnutia o
odvolaní vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) odvolací súd uvádza, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu k čomu poukazuje na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich
k zamietnutiu žaloby o určenie vecného bremena. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal

náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žaloby,
ako aj k tvrdeniam žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcami
uplatňovanéhonárokuvočižalovanémunaurčenievecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprechodua

prejazdu cez pozemok žalovaného a v jeho povinnosti strpieť vedenie inžinierskych sietí cez predmetný
pozemok, a umožniť ich opravu a údržbu, ktorého sa žalobcovia v podstatnej časti domáhali z dôvodu.

16. Súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom zistil, že neboli naplnené základné predpoklady pre
vydržanie vecného práva k nehnuteľnosti v zmysle § 134 ods. 1 v spojení s § 151o Občianskeho

zákonníka. Svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu žaloby, keď prihliadol na neexistenciu právneho titulu
na základe, ktorého by žalobcovia boli oprávnení právo spočívajúce v predmetnom vecnom bremene
vydržať, aj riadne odôvodnil.17. V danom spore sa žalobcovia podľa odôvodnenia žaloby (jednoznačne vyjadrené v odvolaní)
domáhali určenia, že na pozemku žalovaného viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu a v práve vedenia inžinierskych sietí v prospech vlastníka domu súp. č. XXX postaveného

na pozemku parc. č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. B. J., obec Veľké Leváre, okres
Malacky a domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/XXX zapísanom na LV č. XXX pre
k.ú. B. J., obec Veľké Leváre, okres Malacky v rozsahu podľa priloženého geometrického plánu, keď
tvrdili, že právnym titulom vydržania nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Predpoklady
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre

vydržanie vlastníckeho práva. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu patrí k originálnym
spôsobom nadobudnutia tohto vecného práva a pojmovo predstavuje jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanejdlhodobejdržbyoprávnenouosobou,ktorániejevlastníkom.Podmienkouvydržaniapráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu
dobu.Podľakonštantnejjudikatúryoprávnenádržba(vovšeobecnosti)predpokladá,žedržiteľjevdobrej
viere, že mu právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti; uvedené podmienky

musia byť splnené súčasne. Dobrá viera v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočíva
v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo zriadené vecné právo (vecné bremeno) a
že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu.
Dobrá viera predstavuje aj v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vnútorný, psychický
stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí

byť v dobrej viere „so zreteľom na všetky okolnosti“. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť
daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby. Vecné bremená patria medzi vecné
práva k cudzej veci (iura in re aliena). Obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť alebo robiť alebo sa niečoho zdržať. Samo takéto obmedzenie vlastníka
nehnuteľnej veci nie je ale určujúcim znakom inštitútu vecného bremena, lebo predmetné obmedzenie

(niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať) môže vyplývať aj z iného dôvodu, napríklad obligačného.
Vo všeobecnosti môže byť obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj právo prechádzať
cez určitý pozemok, avšak sama skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah
právazodpovedajúcehovecnémubremenu(napríkladprechádzacezcudzípozemok),ešteneznamená,
že je držiteľom vecného práva. Faktické prechádzanie cez pozemok sa v praxi môže uskutočňovať na

základe rôznych právnych titulov (napríklad zmluvy o prenájme) ale aj bez právneho titulu (uznesenie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 37/2018 zo dňa 16.10.2018).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej doby

držiteľskutočne„bol“(tedanieiba„moholbyť“)sozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemuvec
alebo právo patrí (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 271/2007, sp. zn. 5 Cdo 49/2010 a sp.
zn. 3 Cdo 12/2010). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa
musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ku ktorým právo vo forme vecného bremena nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej

predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide
o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno
vyvodiť, že sa dôvodne považuje za oprávneného z vecného bremena. Medzi základné okolnosti,
ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, teda
či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe

podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008). Inými slovami
z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vecného bremena k veci vydržaním
je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého)
nadobudnutia práva z vecného bremena.

19. Notárska zápisnica o darovaní, ktorou sa žalovaný zaviazal v prospech otca Š. S. st. umožniť
prechod a prejazd cez svoj pozemok, ktorý od neho nadobudol darom, či ústna dohoda, ktorá vyplýva
z logiky umiestnenia stavieb na dotknutých pozemkoch parc. č. XXX/XX a pozemku žalovaného, nie súobjektívne takými právnymi titulmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o dobromyseľnosti žalobcov,
prípadne ich právnych predchodcov; predmetné právne tituly objektívne nemohli viesť k nadobudnutiu
práva vecného bremena. Právo vecného bremena zriadené notárskou zápisnicou o darovaní len vo

forme in personam, patrilo Š. S.i st. (osobné vecné bremeno); uvedenému svedčilo jednoznačné znenie
predmetnej notárskej zápisnice v zmysle ktorej sa žalovaný ako vlastník novoutvoreného stavebného
pozemku zaviazal ako svoju osobnú povinnosť poskytnúť vlastníkovi parc. č. XXX/XX k. ú. B. J., ktorý
mal na predmetnej parcele č. XXX/XX postavený dom s popisným č. XXX (teraz rodinný dom žalobcov
súp. č. XXX) právo prechodu a prístupu na tento pozemok, a to pešo i povozom (oprávnený subjekt z

vecného bremena bol výslovne označený ako Š. S., t.j. nie každý vlastník predmetnej nehnuteľnosti). Na
doplnenie je treba uviesť, že pri osobných vecných bremenách je oprávnený subjekt určený individuálne
a právo z takéhoto vecného bremena môže patriť len určitej fyzickej alebo právnickej osobe. Vecné
bremená tohto typu sú časovo obmedzené a neprechádzajú na právneho nástupcu oprávnenej osoby;
uvedenému záveru svedčí jednoznačné znenie § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej

smrťou alebo zánikom. Z uvedeného preto vyplýva, že po smrti Š. S. st. predmetné právo z vecného
bremena zaniklo a neprešlo na U. S., hoci táto bola jeho manželka, a nemožno uvažovať o tom, že
následne prešlo na jej právnych nástupcov, t.j. právnu predchodkyňu žalobcov a ďalej na žalobcov.
Pokiaľ žalobcovia odvodzovali svoju dobromyseľnosť, resp. dobromyseľnosť ich právnej predchodkyne
(príp. jej matky U. S.Y.) od notárskej zápisnice o darovaní pozemku žalovanému jeho otcom, nemohli

byť objektívne presvedčení, že im patrí právo vecného bremena (toto bolo zriadené ako osobné právo
Š. S. st.) a preto nebol splnený základný predpoklad pre vydržanie vecného bremena podľa § 134
Občianskeho zákonníka v spojení s jeho § 151o, t.j. nebola splnená táto podmienka oprávnenosti držby.

20. Odvolací súd ďalej posudzoval dobromyseľnosť žalobcov, resp. právnej predchodkyne žalobcov

odvodzovanej od ústnej dohody o vecnom bremene (podľa ich argumentácie išlo o vecné bremeno in
rem, kde bola panujúca nehnuteľnosť parc. č. XXX/XX a na nej postavený rodinný dom žalobcov - súp.
č. XXX a vecné bremeno viazlo na pozemku žalovaného), čomu mala svedčiť logická povaha veci, že
by sa nestavala nehnuteľnosť, ku ktorej nie je prístup z obecnej cesty pešo ani vozom (autom). Pri
posudzovaní uvedeného treba brať do úvahy, že vecné bremeno, ktoré má vzniknúť dohodou môže

vzniknúť jedine písomnou zmluvou, nikdy nie ústnou dohodou (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s jeho § 46 ods. 1). Zákon teda pre zmluvu o zriadení vecného bremena vyžaduje obligátorne
písomnúformu,keďžeideoprávnyúkontýkajúcisanehnuteľnostiavecnébremenozriadenénazáklade
zmluvy vznikne až vkladom do katastra nehnuteľností; vklad do katastra nehnuteľností predstavuje
právny spôsob (modus) vzniku vecného bremena. Z uvedeného preto vyplýva, že vydržanie vecného

bremena len na základe ústnej dohody o jeho zriadení nemôže založiť dobrú vieru držiteľa, že mu také
vecné právo patrí; ústna dohoda nestačí na vznik vecného bremena, keď zákon pre vznik uvedeného
práva obligátorne vyžaduje písomnú formu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.8.2000
sp. zn. 22 Cdo 1007/1998 a rozsudok zo dňa 26.5.2002 sp. zn. 22 Cdo 721/2002). Vychádzajúc z
uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcov a ani žalobcovia samotní

nemohli byť dobromyseľní že vydržali právo vecného bremena, už len s ohľadom na to, že právo, ktoré
mal súd určiť, odvodzujú od ústnej zmluvy.

21. Ani vo vzťahu k požadovanému určeniu, že na parc. č. XXX/XX o výmere 352 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. B. J., obec Veľké Leváre,

okres Malacky, viazne vecné bremeno v práve vedenia inžinierskych sietí cez pozemok parc. č. XXX/XX
v prospech vlastníka domu súpis. č. XXX a XXX len na základe faktického stavu umiestnenia príslušných
vedení vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti nebolo možné vyhovieť, keď žiadna zo žalobcami
tvrdených skutkových okolností nesvedčila tomu, že by vo vykonávaní tohto práva boli dobromyseľní.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/ až 3/ plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. CSP).