Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899813
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7203899813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci navrhovateľa : Miloš Bajus, nar. 8.7.1971,
bytom v Košiciach, Mudroňova 34, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
ParkAngelinum2,protiodporcovi:JG.A.,Q..X.XX.XXXX,U.T.X.,X.XX,W..Č..T.Ú.Q.T.W.K.Y.X.Š.-
Š., zast. Mgr. Marcelou Chlebovičovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, v konaní o
vydanie hnuteľnej veci a o vydanie bezdôvodného obohatenia 26.721,10 € s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17C/200/2003-496 zo dňa 4.6.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi nákladné motorové

vozidlo Fiat Ducato TD, P. X. XXX E., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec o návrhu na začatie
konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 26.721,10 Eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
si vymienil rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 126 ods. 1
a ods. 2, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 451 ods. 1,2 a § 456 Obč. zákonníka, § 2 písm. f/ zák. č.
315/1996 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2000, § 34, § 37 ods. 1 a ods. 2, § 38 ods. 1 a 2, § 39, §
40 ods. 1 a 3 pred bodkočiarkou, § 46 ods. 1 a ods. 2, § 40a, § 49a, § 47 ods. 1, § 488, § 489, §

489, § 588, § 590, § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 4 Obč. zákonníka,
§ 90 ods. 1 písm. a/, ods. 3,4 a 5 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2000, § 14 vyhl.
MS SR č. 423/1991 Zb. v znení účinnom do 31.12.1999, § 100 ods. 1,2 Obč. zákonníka berúc do
úvahy závery uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/191/2009-325 zo dňa 31.1.2011, ktorým
bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 17C/200/03-300 zo dňa 9.3.2009 a vec vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, mal za preukázané, čo nakoniec v konaní ani nebolo medzi účastníkmi
sporným, že pôvodným vlastníkom motorového vozidla A. D. W., P. Č.Í. X.-XXX D. (Y. X.-XX-XX), bol

svedok H. H.. Tento bol v dokladoch motorového vozidla, ako aj v evidencii vozidiel zapísaný ako držiteľ
tohto motorového vozidla až do dňa 12.6.1998, kedy na základe žiadosti svedka H. H.Á. a odporcu
došlo Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, Krajským dopravným inšpektorátom k vykonaniu zápisu
zmeny držiteľa motorového vozidla v dokladoch motorového vozidla, ako aj v evidencii vozidiel na
odporcu, ktorý je v dokladoch motorového vozidla i v evidencii vozidiel zapísaný doposiaľ ako jeho
držiteľ. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania, zo skutkového hľadiska pre súd prvého
stupňa rozhodujúcou otázkou bolo, či medzi odporcom a svedkom H. H. došlo v mesiaci december

1996 k uzavretiu kúpnej zmluvy a v nadväznosti na ňu z právneho hľadiska posúdenie platnosti kúpnej
zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a svedkom H. H. dňa 15.12.1997, ďalej zistenie okolností a
obsahu dohôd účastníkov, predchádzajúcich zápisu zmeny držiteľa motorového vozidla v dokladoch a
evidencii dňa 12.6.1998 a posúdenie dopadu týchto dohôd, ako aj zápisu zmeny držiteľa ako takéhona trvanie vlastníckeho práva navrhovateľa. K týmto sporným skutočnostiam súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedka
H. N., svedka H. H., svedka Z. Y., svedka N. A., svedkyne Z.. T. A., svedka Ľ. T. a svedka G. J.. Na

základe zhodných tvrdení účastníkov si súd prvého stupňa skutkovo osvojil, že predmetné motorové
vozidlo malo poruchu na prevodovke, pre ktorú bolo dlhodobo nepojazdné, že v takomto nepojazdnom
stave bolo uvedené motorové vozidlo už od roku 1996 odstavené na Mudroňovej ulici v Košiciach,
kde v tom čase býval a i doteraz býva svedok H. H. a tiež navrhovateľ, že poruchu predmetného
motorového vozidla odstránil na svoje náklady odporca, ako aj, že po spojazdnení motorového vozidla

ho odporca výlučne užíval a je v jeho moci i toho času (t.j. v čase vyhlásenia rozsudku - poznámka
odvolacieho súdu). Z ústrižkov poštových peňažných poukážok, ktorými došlo k zaplateniu poistného na
zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla súd zistil,
že poistné zaplatil za rok 1997 dňa 27.2.1997 a za rok 1998 dňa 28.2.1998 vo vlastnom mene odporca.
Z kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci zo dňa 15.12.1997 súd zistil, že jej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu zo svedka Jozefa Juhásza na navrhovateľa za

kúpnu cenu 180.000,- Sk (časť II. zmluvy), že k zaplateniu kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva
k tomuto motorovému vozidlu malo dôjsť podľa dojednania zmluvných strán pri podpise zmluvy (časť
III. zmluvy), že v časti IV zmluvy navrhovateľ ako kupujúci potvrdil prevzatie predmetu kúpy, ktorým
momentom (zároveň s prevzatím technického preukazu) mal navrhovateľ podľa dojednania v časti V
zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Písomne vyhotovená zmluva

nastranepredávajúcehojevlastnoručnepodpísanásvedkomH.H.anastranekupujúcehovlastnoručne
podpísaná navrhovateľom, ktorú skutočnosť v konaní navrhovateľ i svedok H. H. potvrdili.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania si zároveň osvojil, že v rokoch 1996 až 1998
bol medzi účastníkmi konania priateľský vzťah, celkom nepochybne založený na vzájomnej dôvere.
Na podklade právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1To/18/2007 zo dňa

12.3.2008 došlo bez akýchkoľvek pochybností, podľa súdu prvého stupňa, k zásadnému obratu v
dovtedy inak veľmi dobrom vzťahu odporcu a navrhovateľa. Nemal za preukázanú skutočnosť tvrdenú
v konaní odporcom, aby v mesiaci december v roku 1996 naňho svedok H. H. previedol vlastnícke
právo k motorovému vozidlu. Žiaden z odporcom navrhnutých a súdom vykonaných dôkazov, ani v
jednotlivosti a ani v spojení s inými dôkazmi, nemal vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti výpovednú

hodnotu, spôsobilú bezpečne a jednoznačne tvrdenie navrhovateľa o kúpe motorového vozidla od
svedka H. H., založené na listinnom dôkaze - kúpnej zmluve zo dňa 15.12.1997, v spojení s potvrdením
uzavretia tejto kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a svedkom H. H., za súčasného výslovného popretia
skutočnosti, aby ako vlastník motorového vozidla toto odpredal odporcovi, vyvrátiť. Aj zistenia, že
odporca jednal so svedkom H. H. o kúpe motorového vozidla už v roku 1996, že od toho času mal

odporca kľúče od tohto motorového vozidla s osvedčením o jeho evidencii, že za motorové vozidlo
odporca platil zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
že na vlastný účet zabezpečoval opravu motorového vozidla a nakoniec i že dňa 12.6.1998 bol odporca
zapísaný v dokladoch motorového vozidla a v evidencii motorových vozidiel ako jeho držiteľ, sami
o sebe bez ďalšieho, v kontexte zdôvodnenia týchto skutočností navrhovateľom, ale predovšetkým

tiež svedkom H. H., pre záver o vlastníckom práve odporcu sú bez právneho významu. Zvlášť za
situácie, keď blízky priateľský vzťah účastníkov v rozhodnom čase, potreba opravy motorového vozidla,
záujem odporcu o kúpu motorového vozidla (pri jeho neschopnosti zaplatiť prinajmenšom celú kúpnu
cenu), takéto faktické usporiadanie pomerov a správanie sa odporcu i ako nevlastníka motorového
vozidla, logicky nevylučujú. Svedkovia N. A. G. Z.. T. A. vedomosť o uvedených skutočnostiach

neodvíjali od ich vnímania vlastnými zmyslami, ale len od ich prezentácie odporcom; naviac k odporcovi
sú obaja v blízkom rodinnom vzťahu a Z.. T. A. má vzhľadom na svoj majetkový vzťah k odporcovi
(bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s odporcom) i priamy ekonomický záujem na výsledku tohto
konania, z ktorého dôvodu súd týmto svedeckým výpovediam neuveril. Svedok Z. Y. svojou výpoveďou
potvrdil v konaní (len) nesporné skutočnosti a svedkovia Ľ. T. a G. J. prezentovali (len) vlastný pohľad

na usporiadanie práv k predmetnému motorovému vozidlu cez vnímanie faktického správania sa
účastníkov v rozhodnom čase. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka H. N., zohľadňujúc celkom
zrejmú vnútornú rozpornosť jeho tvrdení (o tej istej skutočnosti uvádzal rôzne informácie) i rozpor s
účastníckou výpoveďou samotného odporcu ohľadne miesta a času odovzdania peňazí, prihliadajúc na
samotným svedkom tvrdený priateľský vzťah k odporcovi a naopak negatívny postoj k navrhovateľovi

(„t.č. sa na neho hnevám“), súd výpovedi svedka H. N. ako nevierohodnej svedeckej výpovedi neuveril.
NaprotitomutvrdeniasvedkaH.H.vcelompriebehukonaniabolivnútornekompaktné,korešpondovalis
obsahom jeho svedeckých výpovedí v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn.
3T 15/2008 a aj s inými v konaní vykonanými dôkazmi. I napriek tomu, že v skoršom svojom rozhodnutísúd tohto svedka považoval svojim vzťahom k navrhovateľovi za zaujatého, po podrobnom ozrejmení
jeho vzťahu k navrhovateľovi a po opätovnom vyhodnotení tohto dôkazu v jednotlivosti a vzájomnej
súvislosti, výpovedi tohto svedka uveril. Súd prvého stupňa mal preto v konaní za preukázané, že dňa

15.12.1997 sa navrhovateľ a svedok Jozef Juhász dohodli na prevode vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu na navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním nezistil, že by v čase po uzavretí kúpnej zmluvy zo
dňa 15.12.1997 nastala taká právna skutočnosť, následkom ktorej by vlastnícke právo k motorovému
vozidlu nadobudol odporca, zvlášť v tejto súvislosti nebolo v konaní preukázané, aby navrhovateľ
motorové vozidlo previedol na odporcu v súvislosti so zmenou zápisu držiteľa motorového vozidla v

jeho dokladoch a evidencii motorových vozidiel. Na základe takto zisteného skutkového stavu, berúc
do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných
zákonnýchustanovení,súdprvéhostupňanároknavrhovateľa,čodopovinnostiodporcuvydaťnákladné
motorové vozidlo A. D. W., P..Č.. X.-XXX-D., posúdil ako dôvodný. Navrhovateľ preukázal svoje
vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, uniesol dôkazné bremeno preukázaním tej
skutočnosti, že vlastnícke právo nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.1997 od svedka H. H.Á.. V

konaní nemal za preukázanú obranu odporcu, že svedok H. H. v mesiaci december v roku 1996 alebo v
neskoršomobdobí,previedolvlastníckeprávokpredmetnémumotorovémuvozidlunaodporcu.Zmenou
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, vzhľadom na tvrdenie odporcu, sa súd prvého
stupňa zaberal aj z pohľadu splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Po
vykonanom dokazovaní nezistil, aby nastala skutočnosť, zakladajúci právny, či skutkový omyl odporcu v

tom, že mu motorové vozidlo patrí, nevyhnutne nebolo ani preukázané, aby navrhovateľ (správne má byť
odporca - poznámka odvolacieho súdu) užíval motorové vozidlo v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí.
Pôvodne sa predmetného motorového vozidla odporca ujal tak, že mu bolo zverené do opravy v tom
čase vlastníkom, svedkom H. H. a pokiaľ aj následne medzi svedkom H. H. a odporcom sa uskutočnili
rokovania o budúcom odkúpení motorového vozidla, tieto neboli naplnené uzavretím kúpnej zmluvy,

ani výslovne a ani v akejkoľvek inej forme. Samotné zverenie motorového vozidla do opravy, ktorá dlhý
čas nebola ukončená a záujem odporcu o odkúpenie motorového vozidla, sami osebe dobrú vieru v
smere vlastníctva založiť ho bez ďalšieho nemohli. Dobrú vieru odporcu nemohla založiť ani neskoršia
skutočnosť zápisu odporcu ako držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel, jednak z
dôvodu (len) evidenčnej povahy tohto zápisu a jednak z dôvodu, že odporca nepreukázal, žeby tomuto

zápisu predchádzala právna skutočnosť, majúca za následok prevod vlastníckeho práva na jeho osobu.
I keď takýto zápis nemožno považovať za štandardný, zodpovedajúci bežnému správaniu sa účastníkov
občianskoprávnychvzťahov,sakcentovanímvtomčasenablízkyadôvernývzťahmedzinavrhovateľom
a odporcom, je potrebné takéto faktické usporiadanie, i bez toho, aby to zodpovedalo právnemu stavu,
pripustiť. Riadiac sa týmito úvahami dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca nenadobudol

vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu vydržaním, pričom účastníkmi v konaní nebola
tvrdená a súd nezistil inú takú skutočnosť, ktorá by vlastnícke právo svedka H. H. v čase prevodu
vlastníckeho práva na navrhovateľa spochybňovala. Kúpna zmluva zo dňa 15.12.1997 podľa názoru
súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné predpoklady, preto je platným právnym úkonom, následkom
ktorého nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu navrhovateľ. Nakoľko po

nadobudnutí tohto vlastníckeho práva nenastala taká skutočnosť, následkom ktorej by došlo k zmene
jeho vlastníckeho práva, navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla i v čase vyhlásenia rozsudku,
čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia vo vzťahu k nároku na vydanie veci. Odporca v konaní
netvrdil a súd nezistil, aby odporcovi vzniklo k motorovému vozidlu iné ako vlastnícke právo, na základe
ktorého by podľa práva mohol mať motorové vozidlo v detencii, a keďže za tohto stavu odmieta odporca

navrhovateľovi motorové vozidlo dobrovoľne vydať, dôvodne sa navrhovateľ uloženia tejto povinnosti
domáha súdnym rozhodnutím.

Vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 26.721,10 € súd prvého
stupňa vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., nakoľko vo vzťahu k tomuto nároku je

potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, v ktorom si vymienil rozhodnúť aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/,d/,f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, návrh navrhovateľa
zamietol a priznal mu trovy konania. Súdu prvého stupňa vytkol, že pokiaľ vo svojom skoršom rozsudku

zo dňa 9.3.2009 nepovažoval za vierohodnú výpoveď svedka H. H., v napadnutom rozsudku z tejto
svedeckej výpovedi vychádzal. Pokiaľ svedok vo svojej výpovedi v tomto konaní tvrdil, že jeho vzťah
k navrhovateľovi nie je výslovne priateľský, ide o rozpornú výpoveď s výpoveďou v inom konaní, v
ktorom naopak existenciu svojho blízkeho vzťahu k navrhovateľovi potvrdil, a to až do takej miery, žemu mal navrhovateľ požičiavať väčšie obnosy peňazí, odovzdávať mu ich pred obytným blokom, bez
akéhokoľvekpísomnéhopotvrdenia.SvedokH.H.vsnahepomôcťnavrhovateľovipreukázateľnezmenil
svoju svedeckú výpoveď v časti týkajúcej sa jeho vzťahu k navrhovateľovi, z ktorého dôvodu je ako

svedok nevierohodný. Chovanie odporcu, ktorý usmrtil priateľku navrhovateľa, sa ho ako jeho blízkeho
kamaráta nepochybne muselo dotknúť. Napokon kvôli tomu ukončil svoj priateľský vzťah k odporcovi a
prerušil s ním všetky kontakty. Posúdenie vierohodnosti tejto svedeckej výpovede je preto nesprávne a
nelogické. Poukázal na to, že svedok H. H. navyše na pojednávaní spontánne poukazoval na evidenčný
charakter zápisu držiteľa motorového vozidla v evidencii vozidiel v rozhodnom čase. Súd prvého stupňa

nesprávne posúdil aj výpoveď svedka H. N. ako nevierohodnú. Nevysporiadal sa totiž so skutočnosťou,
žesámsvedokH.N.poukázalnato,žemalťažkýúrazhlavy,apretomávaproblémyspamäťou.Miestoa
čas plnenia odporcom môžu byť preto ním uvádzané odlišne, avšak jednoznačne si pamätal skutočnosť
uhradenia sumy odporcom. Svedok H. H. a ani navrhovateľ nevedeli pritom logicky a zrozumiteľne
objasniť súdu, z akého dôvodu nedisponujú toho času originálom kúpnej zmluvy, a rozchádzali sa v
tvrdení o tom, kto vypracoval kúpnu zmluvu. Navrhovateľ si v konaní odporoval tvrdeniami o spôsobilosti

zaplatiť kúpnu cenu za predmetné motorové vozidlo. Na jednom mieste v konaní tvrdil, že motorové
vozidlo odkúpil po dohode s odporcom, ktorý v tom čase nemal peňažné prostriedky a podľa ktorej
neskôr ho mal od navrhovateľa odkúpiť tvrdiac, že v rozhodnom čase podnikal ako fyzická osoba a
zároveň bol účastný na podnikaní právnickej osoby, preto finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej
ceny mal a tieto si nemusel požičať. Na inom mieste v konaní uviedol, že peňažné prostriedky na

zaplatenie kúpnej ceny mal a tieto si nemusel požičať. Na rozdiel od tohto tvrdenia, na inom mieste
v konaní uviedol, že peňažné prostriedky na kúpu predmetného motorového vozidla mu požičala jeho
matka z dôvodu zlej finančnej situácie. Poukazoval na poskytnutie čiastky 30.000 € odporcovi, avšak
nie je zrejmé, či tieto finančné prostriedky mal odporca k dispozícii aj v čase uzavierania kúpnej zmluvy
a navyše v konaní sp. zn. 2T 56/1998 navrhovateľ tvrdil, že išlo o spoločné finančné prostriedky s jeho

partnerkou, nebohou Z. M.. Súd nevyhovel návrhu odporcu na vykonanie dokazovania zabezpečením
daňových priznaní navrhovateľa z rozhodného obdobia aj vzhľadom na rozporné tvrdenia navrhovateľa.
Navyše odporca neprejavil o predmetné motorové vozidlo žiadny záujem, a to až do momentu podania
návrhu na začatie konania, ktorého sa domáhal s odstupom takmer piatich rokov. Zo strany navrhovateľa
ide preto o vykonštruovaný žalobný návrh z dôvodu pomsty za smrť priateľky spôsobenú odporcom.

Navrhovateľ sa v roku 1999 zúčastňoval ako účastník viacerých automobilových pretekov a aj vzhľadom
na to, že táto účasť vyžaduje plnú psychickú kondíciu, tvrdenia navrhovateľa o údajne zlom psychickom
stave až do roku 2003, možno považovať za účelové. Navyše týchto pretekov sa zúčastňoval spoločne
s odporcom. Otázne je, prečo sa navrhovateľ nedomáhal vydania predmetného motorového vozidla v
rokoch 1999 a 2000, keď aktívne pretekal. Svedok Adrián Majerčák, ktorý s navrhovateľom súťažne

jazdil, uviedol, že tento nikdy nespomenul ani to, aby bol vlastníkom predmetného motorového vozidla,
a že by ho mohol použiť na odťah. Tento svedok mal vedomosť o tom, že k zmene vlastníka motorového
vozidla malo dôjsť na základe dohody medzi svedkom H. H. a odporcom. S touto svedeckou výpoveďou
sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Nevysporiadal sa ani s rozpornými tvrdeniami navrhovateľa v
trestnom konaní sp. zn. 3T 15/08, keď tvrdil, že „postihom“ za nevykonanie opravy, resp. náhradou

škody bolo poskytnutie bielej škody odporcom. V tomto konaní naproti tomu navrhovateľ v októbri 2008
tvrdil, že kompenzáciou za omeškanie s opravou bolo to, že žiadal od odporcu satisfakciu 10.000,- Sk
a odporca znášal náklady jeho poistenia, v januári 2009 zas tvrdil, že kompenzáciou boli náklady na
jeho opravu. Výpovede navrhovateľa si preto odporujú a svedčia o účelovosti podanej žaloby. Na štítku
predmetného motorového vozidla je oproti údaju v technickom preukaze pozmenený údaj o celkovej

hmotnosti vozidla, čo muselo byť známe svedkovi H. H. ako predávajúcemu, navrhovateľ ale tvrdil,
že o ňom nemal vedomosť. Pokiaľ svedok H. H. v snahe pomôcť procesnému úspechu navrhovateľa
na pojednávaní dňa 2.4.2012 uviedol, že o tom nemá vedomosť, ide o ďalšie jeho účelové tvrdenie,
nakoľko štítok mohol odovzdať odporcovi len on ako pôvodný vlastník. Odporca v konaní presne uviedol,
ktoré časti motorového vozidla sú atypické, teda v tomto prípade nemohlo ísť o akékoľvek omeškanie s

opravou jednoduchej a typickej prevodovky. Zo strany navrhovateľa podľa názoru odporcu ide o pomstu
voči jeho osobe. Za spáchaný skutok odporca si odpykáva uložený trest odňatia slobody a vydanie
motorového vozidla, za ktoré uhradil kúpnu cenu, nepovažuje za zákonné a spravodlivé. Vzhľadom na
vtedajšie vzájomné priateľské vzťahy s navrhovateľom, ktorý ich potvrdil, nedošlo medzi nimi k uzavretiu
kúpnej zmluvy v písomnej forme a z uvedeného dôvodu mohol navrhovateľ predložiť fotokópiu len

účelovo spísanej kúpnej zmluvy v písomnej forme. V čase uvedenom v predmetnej kúpnej zmluve pritom
už svedok H. H. nebol vlastníkom motorového vozidla. Odporca sa po celý čas správal ako vlastník
predmetného motorového vozidla, znášal všetky náklady s ním súvisiace, tak s jeho opravou, ako aj
poistením, po celý čas nebol odporcom (správne má byť zrejme navrhovateľom - poznámka odvolaciehosúdu) rušený pri výkone vlastníckeho práva a ani v čase jeho väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody,
nebol kontaktovaný žiaden jeho príbuzný.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami
odporcu uvedenými v odvolaní nesúhlasil, pretože v konaní pred prvostupňovým súdom navrhovateľ
jednoznačne preukázal svoje vlastníctvo k predmetnému nákladnému motorovému vozidlu, a to tak
fotokópiou kúpnej zmluvy, ako aj výpoveďou predávajúceho svedka H. H.. Naopak odporca žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu.

Dôkazy, vykonané pred súdom prvého stupňa, preukázali opodstatnenosť žalobného návrhu a dôkazy,
ktoré navrhol vykonať odporca, neboli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa
tejto právnej veci. Uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie
je možné vyhovieť.

Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 23. apríla 2013 o 9.15 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo

zverejnené dňa 15. apríla 2003 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
O.s.p. potvrdil.

Odporca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,d/ a f/ O.s.p., že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy

účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už

v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstav,vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, vyčerpávajúce, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky odporcu boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd

prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené
v odvolaní, neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa následovné:

Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci nepochybne bolo preukázané vlastnícke právo
navrhovateľakpredmetnémumotorovémuvozidlu,ktorénadobudolnazákladepísomnejkúpnejzmluvy,
uzavretej so svedkom H. H. dňa 15.12.1997. Na základe tejto kúpnej zmluvy navrhovateľ prevzal
predmetné motorové vozidlo od H. H. spolu s technickým preukazom, pričom zaplatil aj kúpnu cenu za

prevod vlastníckeho práva predávajúcemu.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ uniesol v konaní dôkazné bremeno o preukázaní
svojho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, ktorého vydania v konaní sa dôvodne
domáha a naopak odporca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že svedok H.

H. previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na neho predtým, ale ani následne
potom, ako toto bolo prevedené H. H. na navrhovateľa. Odporca v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť,
že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu nadobudol vydržaním a ani, že na základe
iného titulu mal právo užívať predmetné motorové vozidlo, teda existenciu iného právneho dôvodu,
oprávňujúceho odporcu mať vec u seba.

Správne preto na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že žaloba navrhovateľa
o vydanie predmetnej veci je dôvodná, a z toho dôvodu žalobe vyhovel.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení rozsudku vysvetlil, ako

pri hodnotení dôkazov postupoval a na základe akých úvah dospel ku skutkovým záverom, z ktorých
vyvodil aj právne závery. Ani odvolacie námietky v tomto smere nedávajú podklad pre iné hodnotenie
dôkazov.Súd prvého stupňa vysvetlil, prečo uveril výpovedi svedka H. H., ktorého tvrdenia nielen v priebehu tohto
konania, ale aj v priebehu trestného konania, vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 3T
15/2008, o rozhodných skutočnostiach boli súladné a bez zásadných rozporov a odvolací súd v tomto

smere nezistil žiaden dôvod pre zmenu hodnotenia tejto svedeckej výpovede.

Ako už skôr konštatoval odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 6Co/191/2009.325 zo dňa 31.1.2011,
ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 9.3.2009 a vec vrátená súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, vnútorné presvedčenie o nepravdivosti (nevierohodnosti) svedeckej výpovede je

výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností
vonkajšiehosveta,zistenýchvkonkrétnejveci,aniejeaktomľubovôle.Samotnézistenie,žeodporcabol
uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy, samo osebe bez posúdenia miery a konkrétnych
okolností charakterizujúcich konkrétny obsah a kvalitu vzťahu svedka k účastníkovi konania, nedáva
súdu dôvod pre záver o nepravdivosti (nevierohodnosti) takéhoto dôkazného prostriedku.

Keďže v prejednávanej veci neboli zistené žiadne konkrétne dôvody, odôvodňujúce záver o
nevierohodnosti svedka H. H. pre jeho vzťah k odporcovi, nie je dôvod, aby súd výpovedi tohto svedka
neuveril. Úvaha odporcu, že svedok H. H. v snahe pomôcť navrhovateľovi preukázateľne zmenil svoju
svedeckú výpoveď v časti týkajúcej sa jeho vzťahu k navrhovateľovi, neobstojí, keďže žiadne také
konanie zo strany svedka H. H. z obsahu spisu nevyplýva. Nebolo preukázané ani tvrdenie odporcu

v odvolaní, že navrhovateľ so svedkom H. H. si vzájomne pomáhajú a že tomu má byť tak z toho
dôvodu,ženavrhovateľpožičiavalbezakéhokoľvekpísomnéhopotvrdeniasvedkoviH.H.väčšieobnosy
peňazí, keďže ide len o hypotetický záver bez skutkových zistení, ktoré by takýto úmysel tohto svedka
preukazovali. Svedkovi H. H. a ani navrhovateľovi nemožno vytknúť, že nedisponujú originálom kúpnej
zmluvy zo dňa 15.12.1997, a to vzhľadom na odstup času a aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ani

jeden z nich nepovažovali skutočnosti v nej uvedené za sporné. V samotnej tejto skutočnosti nie je podľa
názoru odvolacieho súdu daný základ pre spochybnenie svedeckej výpovede tohto svedka.

Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka H. N., správne ju súd prvého stupňa vyhodnotil ako nevierohodnú
vzhľadom na zrejmú vnútornú rozpornosť tvrdení tohto svedka o tej istej skutočnosti (odovzdanie sumy

110.000,- Sk odporcom svedkovi H. H.). Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že tento svedok
mal ťažký úraz hlavy, čo uviedol sám pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 2.4.2012, a preto máva
problémy s pamäťou a z toho dôvodu si nepamätá, či na opravách predmetného motorového vozidla
sa aj sám osobne podieľal. Pokiaľ svedok mal skutočne problémy s pamäťou tak, ako sám tvrdí,
odporca nevysvetlil prečo niektorým jeho tvrdeniam by súd mal uveriť a niektorým nie. Naopak práve

táto skutočnosť sama osebe je ďalším dôvodom pre spochybnenie tejto svedeckej výpovede.

Pokiaľ odporca v odvolaní vyvodil, že navrhovateľ si svojimi tvrdeniami v priebehu konania o spôsobilosti
zaplatiť kúpnu cenu odporoval, z obsahu spisu nie je možné takýto záver urobiť. Na pojednávaní dňa
2.4.2012 navrhovateľ vysvetlil, že na zaplatenie predmetnej kúpnej ceny si požičal peňažné prostriedky

od svojej matky a aj vzhľadom na jeho skoršiu výpoveď (vyjadrenie navrhovateľa k tejto skutočnosti
na pojednávaní dňa 9.3.2009) odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vo výpovedi navrhovateľa
ohľadom tejto skutočnosti nevidí zásadný rozpor, ktorý by mal vplyv na vyhodnotenie dokazovania v
prospech odporcu.

Ani tvrdenia odporcu o účelovom postupe navrhovateľa v konaní z dôvodu pomsty za smrť priateľky voči
odporcovi, ktorý odvolateľ vidí najmä v tom, že navrhovateľ sa domáhal vydania motorového vozidla
takmer po piatich rokoch, čo svedčí o tom, že dovtedy nemal o motorové vozidlo žiaden záujem, pričom
jeho vydania sa mohol domáhať, najmä v rokoch 1999 a 2000, keď aktívne pretekal, nemajú žiaden
skutkový základ. Navrhovateľ svoj postup vysvetlil, najmä so zreteľom na svoje psychické problémy,

ktorými trpel v súvislosti s trestným konaním vedeným voči odporcovi (vysvetlenie navrhovateľa na
pojednávaní dňa 2.4.2012) a takéto vysvetlenie možno pripustiť (akceptovať).

Námietky odporcu o tom, že navrhovateľ nemal vedomosti o technických parametroch vozidla a že
navrhovateľ vyžadoval od odporcu za omeškanie s opravou finančnú úhradu, resp. iný postih (motorové

vozidlo Škoda) a že v tomto smere boli zistené rozpory, nie sú spôsobilé nič zmeniť na závere súdu
o unesení dôkazného bremena navrhovateľom o vlastníctve predmetného motorového vozidla a skôr
vyvracajú tvrdenia samotného odporcu o tom, že predmetné motorové vozidlo mal kúpiť od H. H..Pochybnosti odporcu o uzavretí písomnej kúpnej zmluvy dňa 15.12.1997 a o dátume jej uzavretia
boli vykonaným dokazovaním vyvrátené a navyše o uzavretí kúpnej zmluvy svedčí nielen jej písomné
vyhotovenieaodovzdaniemotorovéhovozidlastechnickýmpreukazomnavrhovateľovi,aleajuhradenie

kúpnej ceny kupujúcim predávajúcemu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy.

Nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že nevykonal odporcom navrhnutý dôkaz (zabezpečenie
daňového priznania navrhovateľa), keďže nejde o taký dôkaz, ktorý by mohol privodiť priaznivejšie
rozhodnutie v prospech odporcu z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými

sa odvolací súd stotožňuje.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol a vymienil si o nich rozhodnúť v samostatnom

konaní o zaplatenie sumy 26.721,10 €, ktorú časť žaloby vylúčil na samostatné konanie, rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.