Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Csp/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208831
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616208831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: H. o zaplatenie sumy 360,08 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 207,70 € s úrokom z omeškania 5 % ročne od
21.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Žalobcovi súd p r i z n á v a trovy konania v rozsahu 15,36 %, o výške ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

. Dňa 20.10.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 360,08 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby a náhrady škody. V žalobe
uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A8055231, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom

umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke
číslo XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu v sume 152,38 € titulom spôsobenej škody,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite, keď škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu
mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za

poskytnuté služby. Akciová cena mobilného telefónu bola stanovená na 1,- €, predajná cena mobilného
telefónu bola 160,- € a žalobca si uplatňuje škodu v sume 152,38 €. Pri výpočte škody žalobca
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve o pripojení do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný zároveň neuhradil riadne a včas cenu
poskytovaných služieb v sume 207,70 €. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 16.03.2015 oznámil
žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho
na úhradu dlhu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalobca neuhradil žiadnu čiastku.

2. Súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného, preto oznámením podľa § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) žalovanému oznámil podanú žalobu na úradnej tabuli súdu a nawebovej stránke súdu. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nijako nevyjadril a táto mu bola doručená
dňa 21.06.2018.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §

219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 27.08.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A8055231, bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, súd
zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa
§ 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;
žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol

žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete
poskytovateľa a používania služieb v programe „Mobilný internet Klasik“. SIM karte bolo pridelené
telefónne číslo XXXXXXXXXX, číslo SIM karty bolo XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve
bol dňa 15.10.2014 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o
aktivácii účastníckeho programu na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového

telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku) s tým, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná
cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH za ktorú žalobca zariadenie zo svojho majetku
predáva je 160,- €. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu
s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o dočasnú

deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden
taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť
od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany
žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte
aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaným uvedeného v bode 2.2 (bod

2.3 d/ dodatku) a bude riadne a včas uhrádzať cenu služieb bod 2.3 e/ dodatku). V prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 (vzhľadom na výšku poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT, by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda. Ak žalovaný počas doby viazanosti poruší svoje
povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za služby, alebo počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu a užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty strany dojednali

povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 159,- € (bod 2.5 b/ dodatku). ).

8. Žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. 5274336312 splatnou
01.12.2014 sumu 74,32 € a faktúrou č. 5278356594 splatnou 31.12.2014 sumu 133,38 €. Súčet
vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 207,70 €.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 16.03.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenia ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 207,70 €, na
úhraduzmluvnejpokuty/náhradyškodyvsume152,38€avprípademimosúdnehovymáhaniapoplatok
za mimosúdne vymáhanie 10,- €. Celú dlžnú sumu vo výške 370,08 € požadoval uhradiť do

30.03.2015.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany ; to neplatí pre
záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len
v písomnej forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.22. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného po 01.02.2013), výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb
v znení dodatku k zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním
zvolenom programe služieb. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi

žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako
podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na druhej
strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastníkom,

je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

24. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca doložil do spisu

faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 207,70 €. Súd preto
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,70 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby vo výške uplatnenej žalobcom v žalobe. Keďže žalovaný bol v
omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania
v sume 5 % ročne zo sumy 207,70 € od 21.06.2018 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z

omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu 06.04.2018 predstavovala 0 % (0 % + 5% = 5 %). Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi potom
vo výške 5 % od 21.06.2018, kedy bola žaloba doručená žalovanému a kedy mohol plniť dlh po prvý
krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad o
doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku

preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

25. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody v sumy 152,38 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
z nižšie uvedených dôvodov.

26. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu zn. Samsung Galaxy Tab 3 7.0Lite v sume 160,- € a jeho akciovou cenou 1,- €, čo predstavuje
sumu 159,- €. Z tejto sumy si žalobca uplatňuje sumu 152,38 € ako škodu vzniknutú porušením
povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu vznikla neplnením záväzku
viazanosti zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda

vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahusnímpodohodnutúdobuviazanostiazdôvoduporušeniapovinnostiplatiťriadneavčas za
poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj

mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,

preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide o
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie

ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou

mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu
počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa
názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca
predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou
bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou
a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale

výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať

predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom

záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody)
by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od
žalovaného dojednanú kúpnu cenu.

27. Vychádzajúc z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb jednoznačne vyplýva, že účastníci

zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu. V konaní žalobca nepreukázal už
splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom
vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia všetkých zmlúv je uvedený v čl. 4 (doba
platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmlúv. V konaní žalobca
nepreukázal, že by došlo ku končeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania jedným zo spôsobov

uvedených v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné ukončenie zmluvy zo strany
žalovaného žalobcom preukázané nebolo, a teda žalovaný splnil svoj záväzok zotrvania v zmluvnom
vzťahu 24 mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu. Naviac, žalobca v konaní ani
nepreukázal výšku uplatňovanej škody, ktorá mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

28. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej náhrady škody zamietol ako
nedôvodný.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 360,08€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 207,70 € t. j. 57,68 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
152,38 € t. j. 42,32 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Vo veci bol teda úspešnejší žalobca,
ktorý má nárok na pomernú časť náhrady trov konania. Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu

jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 15,36 % (57,68 - 42,32). Súd potom žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 36,18 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).