Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118200387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: G. U., F.. XX.X.XXXX, T. Š. XX,
XXX XX Ľ., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia 353,03 eura
a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 15Csp/3/2018-49 zo dňa 27.9.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, t.j. výroku I. a s ním súvisiacom výroku o nároku
na náhradu trov konania, t.j. výroku V.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010, v § 3 Hlavy 17. Záverečné

ustanovenia v znení: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo zmluvných
pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 7, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v
zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z
čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym
spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej
pokute(zaškoduvzniknutúspoločnostisúpovažovanénajmänákladyuhradenéspoločnosťouexterným

agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky, súdne/rozhodcovské/
arbitrážne poplatky atď. s tým, že spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na
základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- Eur v prípade prvej
upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať
taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu. Spoločnosť je
oprávnenázmluvnúpokutu,úrokzomeškaniačipoplatokzaupomienkuklientovicelkomalebočiastočne
odpustiť.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010, v § 5 Hlavy 17. Záverečné
ustanovenia v znení: „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli
spoločnosti v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RÚ I., Zmluvy o RÚ II., najmä právo na vrátenieúveru alebo RÚ I., RÚ II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej
vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z ÚZ, Zmluvy o RÚ I. alebo RÚ II., a to na dobu
10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.
IV. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k výroku
II. a III..
V. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k výroku I.. “
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu doručenou 12.1.2018 domáhal

toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 353,05 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 353,05 eura od druhého dňa po dni doručenia
žaloby žalovanému do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky
uvedenej v úverových zmluvných podmienkach žalovaného k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z
5.11.2010, v § 3 hlavy 17, ako aj v § 5 hlavy 17. Podľa žalobcu zmluva, ktorú s ním žalovaný uzavrel,
neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, preto je úver bezúročný a bezpoplatkový, a preto má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, predstavujúceho rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a žalovaným prijatými platbami
na úhradu záväzkov zo zmluvy, keďže prijatím tejto sumy sa bezdôvodne obohatil. Zmluvné podmienky,
vyhlásenia neprijateľnosti ktorých sa domáha, osobitne nevyjednal. Ide o podmienky neprijateľné a teda
neplatné.

Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanýsožalobounesúhlasil.Čosatýkažiadanéhobezdôvodného
obohatenia, mal za to, že chýba protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia ako základný
predpoklad. Súčasne vzniesol námietku premlčania s poukázaním na úhradu splátok úveru, keď
posledná splátka bola uhradená 18.10.2011, teda celá suma je premlčanou. Okrem toho v zmluve sú
uvedené náležitosti vyžadované zákonom. Čo sa týka tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok,

s týmito bol žalobca oboznámený. V prípade nejasností mal možnosť nechať si ich vysvetliť alebo od
zmluvy odstúpiť.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené, že 5.1.2010 sporové strany uzavreli
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 eur. Celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená vo výške 1.140,72 eura, mesačná splátka 51,13 eura, počet

splátok 24, ročná úroková sadzba 53,71 %, RPMN od 62,9 do 71 %, priemerná hodnota RPMN 47,39
%, celkové náklady spotrebiteľa 440,72 eura, počet splátok 24. Žalobca realizoval úhrady splátok od
22.12.2010 do 18.10.2011 v celkovej výške 1.053,05 eura.
Súd prvej inštancie mal žalobný návrh za dôvodný v časti žiadaného určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok. V tejto časti preto žalobe vyhovel a výrokmi II. a III. určil vo výrokoch uvedené zmluvné

podmienky ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobu v časti žiadaného bezdôvodného obohatenia zamietol pre vznesenú námietku premlčania
tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby, zaoberajúc sa prioritne tým, či žaloba bola na
súde podaná včas. Žalovaným vznesenú námietku premlčania tak subjektívnej, ako aj objektívnej
premlčacej doby mal za dôvodnú. Subjektívna premlčacia doba podľa súdu prvej inštancie uplynula

najneskôr 18.11.2013 a objektívna 18.11.2014, počítajúc od úhrady poslednej splátky, keďže žalobca
poslednú splátku uhradil 18.10.2011. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, neakceptoval tvrdenie
žalobcu o tom, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel v auguste 2016. O zákonných
nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy sa žalobca mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy. Konštatoval,
že žalobca bol právne zastúpený a dôkaz o získaní subjektívnej vedomosti žalobcu, že sa na jeho

úkor žalovaný obohatil, súdu nepredložil. U objektívnej premlčacej doby vychádzal z premlčacej doby
trojročnej. Premlčacia doba desaťročná bola by zachovaná len za predpokladu, že zo strany žalovaného
by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa, pri ktorom musí byť nespochybniteľným spôsobom
preukázaný úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy, smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu
sa, musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje ak by bolo bezdôvodné

obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Poukázal na to, že
v čase uzavretia zmluvy žalovaný nemohol predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej
republiky, ktorá je rozmanitá. Rozhodnutia súdov, tak prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov, si
vzájomne odporujú. Podľa Krajského súdu v Prešove, rozsudku 2Co/9/2012, úmyselné bezdôvodné
obohatenie je dané tým, že „ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete činnosti poskytovanie

úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov“. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádza z odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu Banská
Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015, 16Co/746/2015, podľa ktorých „na preukázanie úmyslu získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného, resp. vedomosťo tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené
za neplatné, prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné
a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať

vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním
na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel, alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje“.
Pre premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej aj objektívnej
premlčacej dobe preto žalobu zamietol.

Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9, § 11, na ustanovenia Občianskeho zákonníka
- § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, a to len proti výroku I., ktorým súd

prvej inštancie žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol a proti výroku V. o náhrade trov
konania, ako výroku závislému, a to z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie správne citoval zákon a správne pomenoval, od čoho
treba odvíjať vedomosť o tom, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil, ale príslušným slovám dáva úplne iný význam než v skutočnosti majú, dôsledkom
čoho je stotožnenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty so začiatkom plynutia objektívnej
premlčacej lehoty. Zákon striktne odlišuje inštitút subjektívnej premlčacej lehoty a objektívnej premlčacej
lehoty. Pre správne posúdenie premlčania je podstatné pochopiť, čo znamená plynutie premlčacej
lehoty odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Subjektívna premlčacia lehota môže začať

plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej doby, inak povedané, k subjektívnej vedomosti
oprávneného subjektu naplnením predpokladov vedomosti o bezdôvodnom obohatení a osobe, ktorá sa
bezdôvodne obohatila, môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Začiatok
plynutia premlčacej doby je viazaný na preukázateľnú vedomosť oprávneného jednak o bezdôvodnom
obohatení a o osobe, ktorá sa na úkor oprávneného obohatila. Uviedol, že nevedel, že platby, ktoré

od neho žalovaný prijal nad výšku istiny prijíma protizákonne. Veril, že pri poskytovaní úveru postupuje
s náležitou starostlivosťou podľa zákona. Žalobca citoval viaceré rozhodnutia okresných súdov z
obvodu Krajského súdu v Prešove, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, z ktorých vyplýva,
že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty vyžaduje sa skutočná, nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a o tom, kto ho

získal. Záver súdu prvej inštancie o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty nebol správny, taktiež nebol
správny záver o uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Úvahy súdu prvej inštancie o neakceptovaní
desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty vychádzajú z mylných skutkových východísk a riadia sa
mylným právnym názorom. Úmysel obchodníka získať na úkor spotrebiteľa bezdôvodné obohatenie je
daný tým, že úverovú zmluvu uzatvára s cieľom získať odplatu vo forme úrokov, prípadne poplatkov.

Zákon obchodníkovi ukladá, čo ma zmluva obsahovať, aby transparentne informoval spotrebiteľa k
čomu sa spotrebiteľ zaväzuje. Obchodník vie, čo mu zákon ukladá. Prijatím platby tvoriacej bezdôvodné
obohatenie sa úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho konanie,
keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu. Konanie subjektu,
ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje predražené spotrebiteľské úvery sa nedá hodnotiť inak, ako

úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu
so spotrebiteľským právom. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove k aplikácii
objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, argumentujúc, že súd prvej inštancie túto judikatúru ignoruje.
Predpokladá, že to nie je preto, že ju nepozná. Predpokladá, že ju pozná, ale považuje ju za nesprávnu,
v takom prípade by mal v odôvodnení rozsudku presvedčivo vysvetliť dôvody svojho nesúhlasu s

judikatúrou nadriadeného súdu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol odvolaním
napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudkuzverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.11.2018 (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.

5. Odvolaním neboli napadnuté výroky pod označením II. a III. a s nimi súvisiaci výrok označený pod
č. IV. U týchto výrokov rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením
ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

6. Odvolacie dôvody žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku pod č. I. boli argumentačne založené

na tvrdení o nesprávnosti zistenia skutkového stavu a nesprávnosti právneho posúdenia sporu súdom
prvej inštancie.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, osobitne s tvrdeniami žalobcu, na ktorých bol založený žalobný

návrh a k žalobe pripojenými, resp. do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie označenými
skutočnosťamiadôkazmi,vkontextesodvolacouargumentáciou,odvolacísúdkonštatujesprávnyzáver
súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu vo vzťahu k žiadanému bezdôvodnému obohateniu zamietol.

10. Žalobca sa v odvolaní rozsiahlo zaoberal podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k

plynutiu subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, odvolávajúc sa na teoretické východiská aj názory
súdov, z ktorých nie všetky sú bez relevancie. Podstatné však je, že opomenul to, že ich aplikácia je
namieste len vtedy, ak je v kontexte s konkrétnymi tvrdeniami a zisteniami, vyplývajúcimi z dôkazov,
ktoré boli vykonané, resp. mohli byť vykonané, ak by boli označené.

11. Žalobou bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu ku ktorému
žalovaný už vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania; vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené 21.3.2018, t.j. pred prejednaním sporu na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na
prejednanie nariadil na deň 4.9.2018.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide za úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

13. Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že o tom, že sa o „firme HOOS“ a o tom, že sa dá vymôcť
nejaká čiastka, keďže mal nadmerne zaplatiť pôžičku, dozvedel v auguste 2016. Aj keď k tomuto svojmu
tvrdeniu nepredložil, ako súd prvej inštancie konštatoval, žiadny dôkazný prostriedok, zo zápisnice

nevyplýva to, že by žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcou poprel.
Zo zápisnice však vyplýva, že žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, pritom, ako už
bolo uvedené, žalovaný už vo vyjadrení k žalobe namietal okrem uplynutia subjektívnej premlčacej doby
aj uplynutie premlčacej doby objektívnej. Na tomto pojednávaní žalovaný námietku uplynutia trojročnej
premlčacej doby zopakoval, s konštatovaním, že úmysel žalovaného obohacovať sa nebol preukázaný.

14. Žalobca vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe v odvolaní argumentoval tým, že žaloba bola
podaná včas, nakoľko neuplynula desaťročná lehota, keďže žalovaný dlhodobo nedáva svoje zmluvy
do súladu so spotrebiteľským právom.15. Vo všeobecnosti platí, že o úmysle získať bezdôvodné obohatenie je možné uvažovať vtedy,
pokiaľ je získanie majetkového prospechu bez dôvodu primárnym cieľom obohateného, tiež vtedy,

ak je predpokladaným vedľajším aktívom zámernej činnosti smerujúcej prioritne k dosiahnutiu iného
výsledku. Platí taktiež, že dôkazné bremeno na preukázanie úmyselného konania je na tom, kto tvrdí, že
niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia existoval
na strane obohacujúceho sa úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Nadobudnutie majetkového prospechu
takýmto spôsobom pri preukázaní úmyslu v konkrétnych skutkových okolnostiach je možné považovať

za úmyselné bezdôvodné obohatenie.

16. Žalobca bol v konaní od podania žaloby právne zastúpený advokátom. Zo spisu nevyplýva, že by do
rozhodnutia súdu prvej inštancie preukazoval, alebo aspoň tvrdil existenciu úmyslu žalovaného získať
bezdôvodnéobohatenie.Žalobcamalvkonanístatusspotrebiteľa,čobolonesporné,bolvšakzastúpený
advokátom, z čoho v zmysle § 291 ods. 3 CSP vyplýva, že ust. § 296 CSP o koncentrácii konania, sa

vzťahovalo aj na neho.
Za situácie, že z tvrdení žalobcu prezentovaných v priebehu prvoinštančného konania nevyplýva
preukázanieaanitvrdenieúmyslužalovanéhozískaťbezdôvodne obohatenie,bolopotrebnévychádzať
z trojročnej objektívnej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť v deň, keď
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, čo bolo úhradou poslednej splátky 18.10.2011. Ak bola

žaloba na súde podaná 12.1.2018, znamená to, že bola podaná po uplynutí objektívnej trojročnej
premlčacej doby. Za tejto situácie ani nebolo potrebné zaoberať sa tým, kedy začala plynúť, a či uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba, nakoľko táto plynie v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby,
ak uplynie objektívna, je bez významu skúmanie subjektívnej.

17. K odvolacej námietke, resp. výhrade žalobcu k tomu, že súd prvej inštancie údajne nevysvetlil, z
akého dôvodu „ignoroval“ judikatúru senátov Krajského súdu v Prešove, je potrebné uviesť, že v zmysle
čl. 2 ods. 2 CSP je legitímne očakávať rozhodnutie sporu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Najvyššou súdnou autoritou pri výklade všeobecných právnych predpisov
je Najvyšší súd Slovenskej republiky, nie odvolacie súdy. V súdenej problematike nie je odvolaciemu

súdu známa ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k právnemu posúdeniu
desaťročnejobjektívnejpremlčacejdobyvspotrebiteľskýchprávnychvzťahoch.NajvyššísúdSlovenskej
republiky v uznesení 1Cdo/238/2017 z 18.10.2018 však uviedol, že samotné všeobecné skutočnosti
(fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania
úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe

nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa).

18. Odvolací súd preto z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok v
zamietavom výroku, t.j. vo výroku I., vecne správny, a správny, zodpovedajúci výsledku konania, aj v
súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, t.j. vo výroku V. podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP

potvrdil.

19. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, naopak, fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
zásadne vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny,

k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov
CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania strane a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo

zjavne nie len nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.