Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222906
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115222906.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a
sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. O. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, obaja zastúpení
splnomocnencom: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., IČO: 36 866 687, Seberíniho 1, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ A. B., neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335

345, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom O. XXX, 3/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, H. - O., 4/ O. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M.R. S. XXX/XX, R. D. C., zastúpená advokátkou: Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, AK so
sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, 5/ FARMA MAJCICHOV a.s., IČO: 36 228 095, Majcichov
50, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 4/ proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava, zo dňa 2. novembra 2017 č.k. 11C/420/2015-181 v časti náhrady trov konania,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania r u š í a
vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výrokovej vete I. konanie zastavil a
výrokovou vetou II. žalovaným 1/ až 7/ nepriznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 61 CSP, § 7 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka, § 62, § 63 ods. 1, 2 CSP, § 161 ods. 1, 2, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2,
§ 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP, článkom 2 ods. 1, 2 základných princípov CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jednou zo základných podmienok konania je spôsobilosť

strán sporu mať práva a povinnosti. V priebehu konania súd z listinných dôkazov zistil, že žalovaný 3/
- A. B., majúci byť ako neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, je A. B., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Teda nemožno konštatovať, že sa
u tohto žalovaného jedná o neznámeho vlastníka, ktorý by bol zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, ale o identifikovateľný subjekt (u ktorého je známe jeho meno, priezvisko, posledné bydlisko,
dátum narodenia a dátum úmrtia), ktorý navyše zomrel ešte pred podaním žaloby. Keďže stotožnený

žalovaný 3/ zomrel ešte pred podaním žaloby, a teda už v čase podania žaloby nemal spôsobilosť mať
práva a povinnosti, je tu daný nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s
uvedeným súd konanie voči žalovanému 3/ vo výroku I. tohto uznesenia zastavil. Okrem toho, nakoľko
došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov v celom rozsahu a žalovaní so späťvzatím žaloby vyjadrili
písomne svoj súhlas, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil vo výroku I. tohto
uznesenia v celom rozsahu, nielen vo vzťahu k žalovanému 3/. O nároku na náhradu trov konania vo

vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 7/ súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a Čl.4 ods. 2 CSP, keď uvedeným žalovaným voči žalobcomnárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, pretože hoci žalobcovia zavinili zastavenie
konania späťvzatím žaloby, a teda uvedení žalovaní by mali nárok na náhradu trov konania, títo
si výslovne náhradu trov konania neuplatnili. Takúto situáciu CSP priamo neupravuje, preto súd za

použitiazákladnýchprincípovuvedenýchčl.4ods.2CSP(princípracionálnehozákonodarcu)uvedeným
žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal. O náhrade trov konania
vo vzťahu k žalovanej 6/ - O. C., súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 257 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok (nakoľko zastavenie
konania procesne zavinili žalobcovia vzatím žaloby späť), nárok na náhradu trov konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa vo výroku II. nepriznal. Dôvod na uplatnenie moderačného práva vo vzťahu
medzi žalobcami a touto žalovanou vidí súd jednak v okolnostiach na strane žalobcov (podľa výsledkov
elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni sú žalobcovia starobní dôchodcovia, pričom žalobca 1/
dosahuje starobný dôchodok vo výške 474,- eur a z dohody o pracovnej činnosti mal za mesiac
september 2017 hrubý príjem vo výške 265,- eur a žalobkyňa 2/ dosahuje iba starobný dôchodok vo
výške 351,60 eura), ale najmä v okolnostiach prípadu, nakoľko žalobcovia pri podaní žaloby a označení

žalovaného 1/- 4/ ako neznámeho vlastníka, vychádzali v dobrej viere z evidencie nehnuteľností v
katastra nehnuteľností, keď zo samotného listu vlastníctva nemohli mať vedomosť o tom, že žalovaný
zomrel ešte pred začatím konania. Po stotožnení označeného žalovaného 3/ s neb. A. B. a výzve súdu
na späťvzatie žaloby, žalobcovia žalobu vzali späť, čím zabránili navyšovaniu trov konania. Žalovanej O.
C. pritom bol rozhodnutím CPP, kancelária Žiar nad Hronom sp.zn. 2N 12150/2015, 3292/2016-KaZH

zo dňa 04.02.2015 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou vo výške
40,- eur a teda nebude pre ňu nepriznanie náhrady trov konania znamenať vážnu finančnú stratu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania podala odvolanie žalovaná
4/ (v uznesení súdu prvej inštancie označená nesprávne ako žalovaná 6/ a v tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že nebol daný žiaden zákonný dôvod uvádzať žalovaného A. B. ako sporovú stranu v
1/, 2/ a 4/ rade, nakoľko ide o tú istú osobu a nemožno počtu zápisov spoluvlastníckych podielov
spoluvlastníka na liste vlastníctva prispôsobovať aj počet sporových strán v konaní ) a žiadala zmeniť
toto rozhodnutie tak, že zaviaže žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť jej náhradu trov konania
v plnom rozsahu, keď uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g)

a h) CSP. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS/248/2010 zo dňa 21.10.2010
ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4 M Cdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009 má za to, že súd
prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s existenciou dôvodov osobitného zreteľa na strane žalobcov,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 ods. 1 CSP v prejednávanej veci vo vzťahu k
žalobcom pri zastavení predmetného súdneho konania. Odvolateľka má za to, že súd prvej inštancie

nevyhodnotil komplexne všetky sociálne skutočnosti a to na strane žalobcov, ako aj na strane jej
osoby. Súd prvej inštancie len sám, z vlastnej iniciatívy vykonal lustráciu žalobcov v Sociálnej poisťovni,
avšak nevykonal ďalšie dôkazy a to napr. lustráciu hnuteľného a nehnuteľného majetku vo vlastníctve
žalobcov v príslušných registroch, ako aj lustráciu iných majetkových práv vo vlastníctve žalobcu,
napríklad obchodný register. V prípade, ak by ju súd urobil, dospel by k záveru, že na strane žalobcov

absentujú akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa sociálneho charakteru, nakoľko podľa informácií
len z verejne prístupných registrov sú v okrese H. vlastníkmi ďalších nehnuteľností ako aj to, že
p. G. je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti L., s.r.o., IČO: 36 247 871 a taktiež sú
žalobcovia v konaní zastúpení právnym zástupcom na základe zmluvy o právnom poskytovaní služieb.
Odvolateľka taktiež poukázala aj na samotný priemerný mesačný spoločný príjem žalobcov, t.j. v sume

1.090,60 eur a považuje ho za dostatočne nadpriemerný v porovnaní s priemernou hodnotou starobných
dôchodkov vyplácaných zo strany Sociálnej poisťovne k 31.10.2017 vo výške 428,02 eur a v tejto
súvislosti odvolateľka poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2017 č.k.
14Co/328/2017. Taktiež odvolateľka nesúhlasila aj ohľadne iných okolností, ktoré súd prvej inštancie
zohľadnil pri uplatnení moderačného práva, nakoľko žalobcom muselo byť zrejmé, že pokiaľ je určitá

osoba v rámci spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zastupovaná Slovenským pozemkovým
fondom, musí ísť o osobu, ktorá je dlhodobo nezvestná, prípadne fakticky mŕtva, bez známych, resp.
akýchkoľvek dedičov a vyporiadanie takto upravených spoluvlastníckych vzťahov je veľmi obtiažne,
prípadne nemožné. Taktiež odvolateľka poukázala na to, že žalobcovia v predmetnom konaní žiadnym
spôsobom voči jej osobe sa nepokúsili predmet sporu vyriešiť mimosúdnou cestou a v tejto súvislosti

poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.1971 sp. zn. 2 Cz 4/1971 publikované v
zbierke pod R 31/1972. Čo sa týka názoru súdu prvej inštancie, že nepriznanie náhrady trov konania
nebude pre jej osobu predstavovať vážnu finančnú stratu, tak s týmto nesúhlasí, nakoľko žiadny z
civilných procesných kódexov nerozlišuje vo vzťahu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, či je osobazastúpená advokátom prostredníctvom uzatvorenej zmluvy alebo prostredníctvom zmluvy na podklade
rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, t.j. centrum právnej pomoci. To, že odvolateľke bol
priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc neznamená, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú

nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
napr. uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS/118/2017 z 08.03.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania za zmätočné, nie je z neho
zrejmé, čo bolo podkladom pre toto rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie
rozhodol. Má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania má vady,

ktorými bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a to pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia rozhodnutia. V závere svojho odvolania poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobcovia vo
svojom späťvzatí žiadnym spôsobom neuviedli, z akého konkrétneho dôvodu berú predmetnú žalobu
späť.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ , žalovaní 1 až 3/, žalovaný 5/, odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalovanej 4/

písomné vyjadrenie nezaslali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je nevyhnutné v napadnutej
časti o náhrade trov konania (výrok II.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/420/2015 je návrh žalobcov

1/ a 2/, ktorým sa domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným ako parcely registra „E“, a to parc.č. 1887/1 o výmere 3330 m2, druh pozemku orná pôda a
parc.č. 1887/2 o výmere 34438 m2, druh pozemku orná pôda, obe parcely zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX vedeného Okresným úradom H., katastrálny odbor pre Okres: H., Obec: O., katastrálne územie:
O..

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej 4/
posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
a to vo vzťahu ku všetkým sporovým stranám v zmysle ust. § 78 OSP.

9. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP,
keď dospel k záveru, že späťvzatie návrhu zavinili žalobcovia a žalovaným 1/ až 3/ a 5/ náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili a vo vzťahu k žalovanej 4/ aplikoval ust. § 257 CSP. Pri tomto
rozhodnutízohľadnilsociálnepomeryžalobcov;skutočnosť,žežalobcovianemohlizverejnedostupných
zdrojov zistiť, že žalovaný 2/ - A. B. zomrel ešte pred začatím konania a taktiež s poukazom na to, že

nepriznaním náhrady trov konania žalovaná 4/ neutrpí vážnu finančnú stratu, keďže jej bol rozhodnutím
CPP zo dňa 04.02.2015 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou vo
výške 40,- eur.

10. Žalovaná 4/ vo svojom odvolaní namietala, že súd pri rozhodovaní o trovách konania pochybil,

nakoľko riadne nezistil sociálne a majetkové pomery sporových strán a je toho názoru, že žalobcovia
v tomto smere nespĺňajú zákonné podmienky, nakoľko sú podľa verejne dostupných zdrojov majetní
a taktiež poukázala na to, že sa žalobcovia žiadnym spôsobom nepokúsili predmet sporu vyriešiť
s ňou mimosúdnou cestou. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že nepriznanie náhrady
trov konania nebude pre jej osobu predstavovať vážnu finančnú stratu, nakoľko žiadny z civilných

procesných kódexov nerozlišuje vo vzťahu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, či je osoba
zastúpená advokátom prostredníctvom uzatvorenej zmluvy alebo prostredníctvom zmluvy na podklade
rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, t.j. centrum právnej pomoci. Má za to, že napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania má vady, ktorými bolo porušené jej právo
na spravodlivý proces a to pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Cit. ust. § 256 ods. 1 CSP, ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal

za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného
hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.

13.Vzmysle§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pri zodpovedaní otázky,
ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania

toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo
dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne, správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou
žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky,
či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže
nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo

zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP
vychádzajúc z procesného zavinenia žalobcov, ktorí podali žalobu voči žalovanému 2/, ktorý zomrel pre

začatím konania ( § 161 ods. 2 CSP) a taktiež zobrali žalobu späť vo vzťahu k ostatným žalovaným
z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu sa žalovaných v súlade s ich žalobnou požiadavkou je jeho
rozhodnutie v tomto smere správnym.

16. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalovanej 4/, v ktorej namietala nedostatočné

zistenie skutkového stavu na aplikáciu ust. § 257 CSP a taktiež namietala, že postupom súdu prvej
inštancie bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a to pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia rozhodnutia a dospel k záveru, že je dôvodná.

17. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

18. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07

<.“

20. Vzhľadom na uvedené, tak jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane resp. strane,
ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie
existencie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

21. Z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje

odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho «nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania
úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza
ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým

vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať
náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad
rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu
k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I.
ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu

ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady
trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch...
Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej

zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu
ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie
nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať
možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá
zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie

je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a
strane,ktorábyinaktrovyzískala,toneoznámilatátobysatodozvedelaažzrozhodnutia.Súdvprípade
použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť
svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti
Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp.

zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257
vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok
na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“.
Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu. Existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť,

pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.

22. Rovnako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.
Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).

23. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných
práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický,odporujúci obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1
listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Aj vzhľadom na vyššie citovaný nález ústavného súdu je zjavné, že ak súd má v úmysle použiť
moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu
vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je
potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by
sa to dozvedela až z rozhodnutia. Taktiež je potrebné konštatovať, že naprávanie tohto opomenutia

súdu prvej inštancie odvolacím súdom by bolo v skutočnosti nahrádzaním činnosti súdu prvej inštancie,
čo by v skutočnosti malo za následok aj porušenie ďalšieho práva účastníkov konania na prieskum
správnosti inak riadne odôvodneného rozhodnutia súdu aspoň na základe jedného (či už riadneho alebo
mimoriadneho opravného prostriedku).

25. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré

úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl.
1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (por. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

26. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania neskúmal riadne otázku aplikácie
ust. § 257 CSP, nevykonal riadne dokazovanie na zistenie splnenia zákonných podmienok na jeho
aplikáciu, neumožnil sa vyjadriť stranám sporu k aplikácii tohto ustanovenia sa, dopustil sa nesprávneho
procesnéhopostupu,ktorýmznemožnilstrane,abyuskutočnilajejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v

konaní pred odvolacím súdom, ktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie, zohľadniac
pritom i aktuálnu právnu úpravu rozhodovania o trovách konania v zmysle § 262 C.s.p., keď odvolaciemu
súdu už neprináleží rozhodovať o výške náhrady trov konania.

27. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo

148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými

zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.30. Úlohou súdu po vrátení veci, bude zistiť a vyhodnotiť skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o
náhrade trov konania sporových strán a to z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií, posúdiac
pritom prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pričom rozhodnutie je

potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 C.s.p. odôvodniť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).