Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/305/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203613
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618203613.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne
J. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q., A. č. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ OTP Banka
Slovensko, a.s., IČO: 31318916, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 5, a 2/ Dom Dražieb s.r.o., IČO:
45711933, so sídlom v Hlohovci, Podzámska č. 37, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csp/52/2018-51 zo dňa 06.09.2018, ako
súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu
záložného práva (prvý výrok), v závislom výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ o uložení povinnosti
zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby (druhý výrok) a vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok) m e
n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej
(tretí výrok) z r u š u j e.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v plnom rozsahu, do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaného 1/.

Žalovanému 2/ náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Q., obec Q., okres N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom N.,

katastrálny odbor, a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2
pod parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 pod parcelným číslom
XXX/X, v podiele 1/1 (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“), a to do rozhodnutia a skončenia konania
vo veci samej (prvý výrok), žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres

N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, a to
rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 pod parcelným číslom XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 pod parcelným číslom XXX/X, v podiele 1/1 (druhý
výrok), žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu proti žalovanému 1/ o určenie neplatnosti zmluvy o
úvere, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť

nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania v celosti vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom (štvrtý výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, žepodľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o OTP
refinanc úvere č. 037/4005/12SU zo dňa 02.07.2012, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume
28.000,- €; k uvedenej zmluve bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 02.07.2012

a to vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyne; nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k
úhrade celého dlhu, pristúpil žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby; dňa 03.05.2018 sa uskutočnilo prvé kolo dražby, ktoré však bolo
vyhlásené za neúspešné, pretože sa nedostavil žiadny záujemca; keďže hrozí, že žalovaný 2/ vyhlási
druhé kolo dražby, je potrebné podľa žalobkyne neodkladným opatrením upraviť pomery strán vo vzťahu

k sporným nehnuteľnostiam, ktoré predstavujú obydlie žalobkyne; podľa žalobkyne boli do zmluvy o
úvere začlenené neprijateľné zmluvné podmienky najmä vo vzťahu k právu banky (žalovaného 1/) na
zosplatnenie celého úveru pre prípad omeškania, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nakoľko sa toto dojednanie neprimerane odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka;
mimoriadna splatnosť, ktorá vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, umožňuje žalovanému 1/

ako banke uplatniť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru pre porušenie akejkoľvek
povinnosti zo strany spotrebiteľa bez toho, aby boli tieto povinnosti konkrétne špecifikované a bez
zohľadnenia, či porušenie povinností je dostatočne závažné na to, aby bol odôvodnený následok,
ktorým je zosplatnenie úveru; žalobkyňa tvrdila, že nebola upozornená na omeškanie ani jednou
upomienkou a dokonca jej nebolo oznámené ani mimoriadne zosplatnenie úveru; podľa žalobkyne sa

možno domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný z dôvodu
neprimeraného zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život; žalobkyňa
uviedla, že vo veci samej sa bude žalobou domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy, preto
kým nedôjde k právoplatnému vyriešeniu otázky platnosti, resp. neplatnosti úverovej zmluvy je nutné
nariadenie neodkladného opatrenia, aby nedošlo k zmene vlastníckej štruktúry vo vzťahu k založenej

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne; súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žalobkyňa osvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia predloženými listinami (najmä zmluvou o úvere a zmluvou
o zriadení záložného práva) a uzavrel, že nakoľko „žalobkyňa poukazuje na neplatnosť úverovej zmluvy
(...) na čas, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o tom, či úverová zmluva vrátane časti týkajúcej
sa zriadenia záložného práva je zmluvou platnou, je dôvodné, aby nedošlo k predaju nehnuteľností,

nakoľko v prípade, ak by súd žalobe vyhovel a predmetnú zmluvu vyhlásil za neplatnú, došlo by k
bezdôvodnej zmene vlastníckeho práva na základe vykonanej dražby v zmysle neplatnej zmluvy; na
čas kým nedôjde k právoplatnému vyriešeniu otázky platnosti, resp. neplatnosti úverovej zmluvy je
nutné, aby nedošlo k zmene vlastníckej štruktúry vo vzťahu k založeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobkyne“; na základe uvedeného súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovel; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 a 2, § 325
ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, 2 a 3, § 336 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný 1/ včas odvolanie zo dňa 13.09.2018 (č.l. 62-66

spisu). Odvolanie podal výslovne len proti výroku o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
(prvý výrok) a proti výroku o trovách konania (štvrtý výrok). Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Uviedol, že medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa
02.07.2012, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver v sume 28.000,- €, ktorý sa táto zaviazala použiť
na dohodnutý účel a následne ho vrátiť spolu s úrokom, príslušenstvom a poplatkami; zdôraznil, že

žalobkyňa dlhodobo neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čo vyplýva zo skutočnosti, že
jej zaslal upomienku zo dňa 12.06.2016, ktorou jej oznámil omeškanie so zaplatením sumy 79,62 € a
vyzval ju na zaplatenie; listom zo dňa 13.07.2016 oznámil žalobkyni, že je v omeškaním so zaplatením
sumy 195,10 €; následne dňa 05.01.2017 zaslal žalobkyni poslednú výzvu pred zosplatnením, pričom
jej dlh predstavoval sumu 1.065,37 €; dňa 14.02.2017 bol úver žalobkyne vyhlásený za predčasne

splatný a bolo jej zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva; nesúhlasil s tvrdením žalobkyne,
že zmluvné podmienky úveru vopred určil a ona ich nemala možnosť ovplyvniť, pretože žalobkyňa
sporným úverom iba refinancovala svoje predchádzajúce úvery na základe vlastného rozhodnutia,
pričom finančné podmienky boli pre ňu priaznivejšie ako v pôvodnej zmluve; zdôraznil, že žalobkyňa
si zmluvu prečítala a súhlasila s jej obsahom, pričom predmetné námietky vzniesla až po viac ako

šiestich rokoch od uzavretia zmluvy; ďalej argumentoval, že samotnú možnosť predčasnej splatnosti
úveru nemožno považovať za neprijateľnú podmienku zmluvnú podmienku, pretože možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka ako špeciálnym ustanovením pre spotrebiteľské zmluvy; nemôže teda ísť o neprijateľnúpodmienku, sporným môže byť len dodržanie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,
ktoré však preukázal a prikladá ich v prílohe odvolania; vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nemožno
stotožňovať s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka; v zmluve bola dohodnutá

primeraná úroková sadzba vo výške 4,59 % ročne; pri vyhlásení predčasnej splatnosti postupoval v
súlade so zákonom a zmluvou o úvere, ktorá je v celom rozsahu v súlade so zákonom a dobrými
mravmi, pričom jej obsah je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne; v odvolaní podrobne uviedol prehľad
splátok úveru v sume 181,31 € mesačne zaplatených zo strany žalobkyne, z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa začala mať problémy s platobnou disciplínou od júna 2016; ďalej argumentoval, že výkon

záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je plne v súlade so zákonom ako aj so
zmluvou a zabezpečenie jeho pohľadávky nie je neprimerané, naopak ide o štandardný postup, ktorý
vyplýva každej banke z predpisov upravujúcich povinnosti pri výkone činnosti bánk; zdôraznil, že si
riadne plnil všetky svoje právne povinnosti voči žalobkyni vyplývajúce zo zmluvy o úvere, žalobkyňa
od neho dostala požadované finančné prostriedky a on mal len jej slovo, že ich aj s príslušenstvom
v dohodnutej dobe vráti; žalobkyňa pritom nesporne vedela, že podmienkou poskytnutia predmetného

úveru je zriadenie a vznik záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a to pre prípad neplnenia jej
zmluvných povinností; argumentoval, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom
na základe osobitnej právnej úpravy; rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde k uplatneniu záložného
práva, je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom a veriteľ je
ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené; ďalej uviedol, že nerozporuje, že obydlie

zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite každej fyzickej osoby, avšak to
neznamená, že sa mu môže bez ďalšieho priznať právna kvalita, ktorá nemá oporu v pozitívnom
práve; ústava neupravuje osobitné právo na obydlie, chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia; vyjadril
názor, že zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu
inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo na zotrvanie v určitom obydlí; ochrana súkromia tiež

nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov; skutočnosť, že predmetom zálohu
je obydlie záložcu, nemôže samo o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva
a teda ani jeho následného výkonu, nakoľko by to bolo rozporné so samotným zmyslom a účelom
inštitútu záložného práva; zdôraznil, že zriadenie záložného práva je dobrovoľné a je prejavom zmluvnej
voľnosti strán, pričom výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je legálnym inštitútom, ktorý je v

zásade aj bežným spôsobom zabezpečenia úveru; v súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných
zmluvných podmienok poukázal na to, že by to mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných
dojednaní, nie však zmluvy ako celku, keď v tejto súvislosti upozornil na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ zn. C 34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; argumentoval, že na základe súčasného stavu je záložným

veriteľom, ktorý má voči žalobkyni vymáhateľnú pohľadávku; žalobkyňa je v omeškaní, pričom zákon
mu dáva možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností na dobrovoľnej
dražbe; osobitne upozornil na to, že podľa jeho názoru je jeho pohľadávka zo zmluvy o úvere platne
zabezpečená záložným právom, následné nesplácanie úveru žalobkyňou s následkom uspokojovania
jeho pohľadávky výkonom záložného práva, je porušením práva zo strany žalobkyne a nie z jeho

strany; uviedol, že jeho pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy o úvere predstavuje len z titulu istiny
sumu 26.758,46 €, preto výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je v súlade
so zákonom aj zmluvou; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého uznesenia v zmysle
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, resp. navrhol zrušenie
napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 04.10.2018 (č.l. 97-99 spisu) k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla,
že v podanom návrhu sa nachádzajú všetky skutočnosti, ktoré opodstatňujú hmotnoprávny nárok vo
veci samej a boli splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby sa dočasne, t.j. do rozhodnutia vo
veci samej zastavil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou; vyjadrila názor, že právna úprava

výkonu záložného práva možno je v súlade s ústavou, ale výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby v súlade s ústavou nie je; nie je sporné uzavretie zmluvy o úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru v sume 28.000,- € a podmienky jeho vrátenia; predmetná zmluva o úvere však
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, najmä si však žalovaný 1/ na jej základe uplatňuje zaplatenie
toho, čo nemožno vnímať inak ako úžeru; aj napriek tomu, že predmetný úver nie je spotrebiteľským

úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na
ňu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa;
predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané
a to predovšetkým ustanovenia o poplatkoch (za upomienky, za hotovostné splátky, za splatenie úverupred lehotou splatnosti); ďalej uviedla, že aj napriek skutočnosti, že bola viackrát v omeškaní so
splácaním, resp. neuhradila plnú výšku splátky podľa zmluvy, vždy sa snažila chýbajúcu splátku doplatiť,
prípadne platila podľa svojich možností a schopností; žalovaný 1/ nakoniec pristúpil k realizácii výkonu

záložného práva, aj keď tento by mal byť spôsobom uspokojenia pohľadávky „ultima ratio“; žalovaný 1/
listom zo dňa 14.02.2017 vyhlásil úver za predčasne splatný a tiež doručil oznámenie o začatí výkonu
záložného práva; aj napriek skutočnosti, že úver bol predčasne splatný a bolo potrebné uhradiť celú
dlžnú sumu naraz, od 21.02.2017 doposiaľ v mesačných splátkach podľa svojich finančných možností
a schopností naďalej uhrádza predmetnú pohľadávku a tieto platby neboli bankou žiadnym spôsobom

odmietnuté; vyjadrila názor, že nakoľko bola po celú dobu ochotná plniť svoje záväzky, aj keď nie
v úplných splátkach a banka tieto platby neodmietla, napriek tomu banka začala realizovať výkon
záložného práva; zdôraznila, že aj naďalej je ochotná uhrádzať žalovanému pohľadávku; na základe
uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

2.3 Žalovaný 1/ v replike zo dňa 19.10.2018 (č.l. 107-108 spisu) k vyjadreniu žalobkyne zopakoval

svoju argumentáciu, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je plne v súlade so
zákonom aj zmluvou o úvere a záložné právo predstavuje štandardný postup na zabezpečenie splnenia
dlhu; nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o splnení podmienok úžery; argumentoval, že zmluva o úvere
neobsahuje neprijateľné podmienky a právo na poplatok za dojednanie úveru vyplýva zo zákona (§ 499
Obchodného zákonníka); zdôraznil, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť

celkovú odplatu za poskytnutie a užívanie úverových prostriedkov, ktorá je tvorená úrokom a poplatkami.

2.4 Žalobkyňa v duplike zo dňa 05.11.2018 (č.l. 114-118 spisu) k replike žalovaného 1/ uviedla, že v
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/20/2011 zo dňa 18.12.2012
je dobrovoľná dražba absolútne neplatný právny úkon; ďalej uviedla, že v súlade s ochranou spotrebiteľa

na právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľa aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; s
poukazom na niektoré rozhodnutia súdov je na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

2.5 Dňa 16.11.2018 doručil žalovaný 1/ súdu prvej inštancie stanovisko zo dňa 15.11.2018 (č.l. 133-134

spisu), v ktorom zopakoval svoju argumentáciu ohľadne súladu výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby so zákonom a ústavou aj v prípade, že predmetom záložného práva je obydlie
dlžníka.

2.6 Stanovisko žalovaného 1/ doručil odvolací súd žalobkyni na vedomie dňa 26.11.2018

prostredníctvom pošty (č.l. 137 spisu).

2.7 Žalovaný 2/ sa vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril.

3.Krajskýsúd,funkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34C.s.p.,preskúmalvecbezpotreby

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zrušenie.

3.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

3.2 Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.3 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné.

5.1 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydaniekonečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je
naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia.

5.2 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Odvolací súd sa
nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočne osvedčila splnenie podmienok
na bezodkladnú úpravu pomerov strán (žalobcu a žalovaných 1/ a 2/); naopak podľa odvolacieho
súdu sa žalobkyni nepodarilo osvedčiť základné skutočnosti pre osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením; z obsahu podaného návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalších vyjadrení žalobkyne vo veci vyplýva, že zmluvu o
úvere zo dňa 02.07.2012 považuje ohľadne niektorých jej ustanovení (dojednanie o možnosti vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru a dojednania o poplatkoch) za neplatnú; medzi stranami nie je pritom
sporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 02.07.2012, na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 28.000,- € za účelom refinancovania predchádzajúcich úverov,

pričom povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému 1/ úver spolu s úrokom a poplatkami bola zabezpečená
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkyne zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa
02.07.2012; z dôvodu neplatenia dojednaných splátok úveru zo strany žalobkyne riadne a včas vyhlásil
žalovaný 1/ vo februári 2017 úver za predčasne splatný a oznámil jej začatie výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby; z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa vo veci samej mieni voči

žalovanému 1/ domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere vrátane ustanovenia o zriadení záložného
práva, pričom povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere uložil žalobkyni aj súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení; podľa názoru odvolacieho súdu však v prípade zmluvy o úvere zo dňa
02.07.2012 síce ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom
(§ 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka), vzhľadom na zabezpečenie úveru záložným právom

k nehnuteľnostiam nejde však o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), preto možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere nemožno založiť na ustanovení § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, t.j. táto možnosť
spotrebiteľa podať žalobu na určenie neplatnosti zmluvy sa viaže výlučne vo vzťahu k zmluve o
spotrebiteľskom úvere; zmluva o úvere ako právny úkon patrí medzi právne skutočnosti; podľa § 137
písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu; žalobkyňa ani súd prvej inštancie netvrdili, že možnosť podania žaloby

o určenie neplatnosti spornej zmluvy o úvere ako právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu
a takýto osobitný právny predpis nie je známy ani odvolaciemu súdu; Civilný sporový poriadok účinný
od 01.07.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu) pripúšťa len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ C.s.p.); žaloba
o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 02.07.2012 preto nie je prípustná, pričom

uvedený záver je podľa odvolacieho súdu postačujúci na zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku základných skutočnosti pre osvedčenie nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a nič na tom nemôže
zmeniť ani spotrebiteľských charakter posudzovaného právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným
1/ (v tomto smere pochybil aj súd prvej inštancie, keď povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti

právneho úkonu uložil žalobkyni napriek tomu, že takáto žaloba nie je v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p.
procesne prípustná); je pravda, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nemôže súd posudzovať prípadnú úspešnosť žalobcu v spore vo veci samej, nezbavuje ho to však
povinnosti skúmať danosť nároku, ktorému sa má neodkladnou úpravou pomerov strán poskytnúť
dočasná ochrana; navyše žalobkyňou prezentovaný dôvod neplatnosti zmluvy o úvere spočívajúci v

dojednaní o práve žalovaného 1/ vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je v rozpore so skutočnosťou, že s
možnosťou vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v spotrebiteľských právnych vzťahoch počíta aj zákonná
úprava (§ 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka); pokiaľ v rámci
argumentácie o neplatnosti zmluvy o úvere poukazovala žalobkyňa na dojednania o poplatkoch akoneprijateľných zmluvných podmienkach, tieto dojednania sú priamo súčasťou zmluvy o úvere zo dňa
02.07.2012 (článok V zmluvy; osobitne je potrebné uviesť, že poplatok za dojednanie úveru podľa §
499 Obchodného zákonníka v tomto článku zmluvy predstavoval 0,- €), keď súčasne nie je zrejmé,

či si žalovaný 1/ nejaké poplatky uplatňuje aj v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby; názor žalobkyne o tom, že samotný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je v
rozpore s ústavou, nezodpovedá súdnej praxi, pretože relevantná súdna prax dospela k záveru, že
samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských
zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa

vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie
(pozri rozsudok zn. C-34/13 E. V. proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014); v obidvoch
prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna
úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje; vo
veci sp. zn. PL. ÚS 23/2014 posudzoval ústavný súd súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.

z. o dobrovoľných dražbách s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky, keď návrh okresného
súdu síce odmietol z procesných dôvodov, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol,
žejeúlohouvšeobecnéhosúdu,abyposúdilvplyvpravdivostivyhláseniaveriteľapodľa§7ods.2zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (z hľadiska posúdenia,
či bol porušený zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách); preto ak by žalovaný 1/ v rámci

dobrovoľnej dražby uplatnil plnenia majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, prieskumu
ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 137 písm. d/
C.s.p.), pretože pokiaľ záložný veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách uplatní aj pohľadávku, ktorá má prípadne základ v neprijateľnej zmluvnej
podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá

neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka
(resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho
základu; ochrana žalobkyne ako záložcu je preto v tomto prípade zabezpečená osobitným právom na

podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách; pre úplnosť odvolací súd udáva, že poukaz žalobkyne na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/20/2011 zo dňa 18.12.2012 neobstojí, pretože
sa v ňom najvyšší súd primárne zaoberal otázkou, či aj v prípade nadobudnutia vlastníctva v rámci
dobrovoľnej dražby platí princíp, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám

(nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet) a nie otázkou prípustnosti výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby v spotrebiteľských vzťahoch; pre účely posudzovanej veci je preto
uvedené rozhodnutie nepoužiteľné.

5.3 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietol. Odvolací súd ako závislý
výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) zmenil aj výslovne odvolaním nedotknutý výrok napadnutého uznesenia o
uložení povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby.

5.4 Vzhľadom na zmenu výrokov napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle

zamietnutia návrhu žalobkyne v celom rozsahu zanikli dôvody pre uloženie povinnosti žalobkyni podať
žalobu vo veci samej, preto odvolací súd tento výrok napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm.
d) C.s.p. zrušil.

6. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého uznesenia rozhodol o trovách konania podľa § 396

ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého uznesenia v zmysle zamietnutia
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu boli žalovaní v plnom rozsahu
úspešní a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. im vznikol proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania; preto
odvolací súd priznal žalovanému 1/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

ktorý zahŕňa trovy pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania; z dôvodu vykonateľnosti
rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zodňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania
žalovaného 1/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Aj keď nárok na náhradu trov

konania vznikol aj žalovanému 2/, nakoľko tomuto zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú odvolací
súd žalovanému 2/ náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 72/2018).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).