Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207719
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617207719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H. XXX/XX, XXX XX O. D., v konaní o
zaplatenie sumy 1.265,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/181/2017-64 zo dňa 03. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/181/2017-64 zo dňa 03. júla 2018 vo výroku

II., ktorým súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (výrok I.), nenapadnutej odvolaním, z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 11Csp/181/2017-64 zo dňa 03. júla 2018 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 965,75
Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 06.07.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %, o výške ktorých rozhodne prvoinštančný súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania žalobe čiastočne
vyhovel, nakoľko nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu. Medzi sporovými stranami nebolo sporné,
že dňa 11.09.2014 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500079654, na základe ktorej žalovaný
reálne čerpal úver vo výške 1.080 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že v Zmluve sa síce dohodli

na poskytnutí úveru vo výške 1.200 Eur, avšak z prehľadu úhrad predloženého žalobcom vyplynulo, že
žalovanému bol dňa 11.09.2014 poskytnutý úver práve vo výške 1.080 Eur; žalobca si v Zmluve uplatnil
individuálne dojednaný poplatok vo výške 120 Eur. Tým, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne
a včas, žalobca zosplatnil úver ku dňu 06.07.2015. Nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala
všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť
istinu poskytnutého úveru vo výške 1.200 Eur, ako aj riadne dojednané úroky z úveru za obdobie od
poskytnutia úveru (11.09.2014) do jeho zosplatnenia (06.07.2015). S prihliadnutím na to, že do okamžitej

splatnosti úveru bol žalovaný povinný zaplatiť desiatimi mesačnými splátkami sumu 379,40 Eur, z čoho
na istinu úveru pripadá 285,70 Eur (10 x 28,57 Eur) a na úroky 93,70 Eur (10 x 9,37 Eur), celkovo
mal žalovaný ku dňu okamžitej splatnosti úveru zaplatiť sumu 1.293,70 Eur (1.200 Eur istina + 93,70
Eur úroky). Žalovaný nesporne zaplatil sumu 327,95 Eur, preto okresný súd vyhovel žalobe v časti ozaplatenie sumy 965,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 06.07.2015 do
zaplatenia. Okresný súd žalobu zamietol v časti, v ktorej si žalobca uplatnil nárok na zmluvné úroky
po dobe splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník

nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ ide o
tvrdenie o uzatvorení dohody o poskytovaní služieb, ktorá nebola súdu predložená s tvrdením, že ide o
samostatnýnárokatentoniejepredmetomžalovanéhonároku,súdprvejinštancieuviedol,žežalobkyňa
úhrady aj z tohto právneho vzťahu započítala na úhrady úveru, preto bolo nadbytočné odôvodňovať, že

pokiaľ odmena za túto službu nie je zahrnutá do celkových nákladov, údaj o RPMN je nesprávny.
3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal ich
náhradu podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 1.265,53 Eur s
príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie mu priznal sumu 965,75 Eur s príslušenstvom - jeho úspech
v konaní tak predstavuje 76 %, neúspech 24 % a čistý úspech rozsah 52 %, v ktorom mu súd nárok

na náhradu trov konania priznal.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa
domáhal jeho zmeny vo výrokoch II. a III. tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu; zároveň si žalobca uplatnil nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.
5. Odvolateľ napadol závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku, ktorý predstavujú úroky z úveru
po jeho zosplatnení. Zosplatnením úveru sa mení splatnosť nároku z úverovej zmluvy tak, že na
miesto plnenia rozloženého do splátok sa stáva splatným v celosti a okamžite, pričom nedochádza
k zániku zmluvy. Splatnosťou úveru dochádza aj k splatnosti úrokov, a to aj v prípade vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátok. V zmluve o revolvingovom
úvere bola dohodnutá splatnosť istiny úveru, ako aj úrokov v mesačných splátkach. Rovnako bola
dohodnutá mimoriadna splatnosť všetkých splátok, t.j. splátok úveru a úrokov z dôvodu omeškania
dlžníka s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zmluva
nezaniká, a preto nezaniká ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani záväzok

zaplatiť úroky podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom sa mení len splatnosť
týchto záväzkov. Aj potom, čo nastane predčasná splatnosť úveru a úrokov, dlžník užíva a disponuje
peňažnými prostriedkami, ktoré mu veriteľ poskytol na základe platnej a trvajúcej zmluvy. Dlžník je
povinnýplatiťveriteľoviúrokodposkytnutiaúveruaždojehoskutočnéhosplateniaanielendovyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na obdobný stav držby peňažných prostriedkov

v prípade odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 13 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a povinnosti platiť úrok až do skutočného splatenia peňažných
prostriedkov. V prípade, že istinu úveru napriek odstúpeniu od zmluvy veriteľovi nevráti v lehote 30 dní,
je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný platiť zmluvný úrok až do dňa splatenia istiny, a to i napriek
tomu, že ide o neoprávnenú držbu peňažných prostriedkov. Pripustením záveru súdu o zániku zmluvy

v prípade predčasného zosplatnenia by došlo k absurdnej situácii, kedy by dlžník, ktorý nesplní riadne
svoje záväzky zo zmluvy (splácať úver a úrok v splátkach), bol neprimerane a nedôvodne zvýhodnený
oproti dlžníkovi, ktorý riadne plní svoje záväzky a spláca splátky úveru a zmluvných úrokov podľa
splátkového kalendára. Dlžník, ktorému bol úver zosplatnený, by bol totiž povinný od doby zosplatnenia
platiť len úrok z omeškania, ktorý je 5 % ročne a nie zmluvný úrok, ktorý je vždy vyšší, než je sankčný

úrok z omeškania. Odvolateľ nesúhlasil ani so závermi súdu o tom, že odplata za uzatvorenie Dohody o
poskytnutí služieb mala byť zahrnutá do RPMN úveru. Dohoda o poskytovaní služieb bola dobrovoľná
a nebola podmienkou pre získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla
zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené.
V rámci podaného vyjadrenia poukázal na svoje majetkové a sociálne pomery, pričom uviedol, že je svoj
dlh schopný splácať maximálne vo výške 10 Eur mesačne.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 09.10.2018, nijakým spôsobom

nereagoval.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a v závislom výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V
nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
prevažnej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

11. K odvolacej námietke žalobcu, že mu mali byť v konaní priznané aj úroky z úveru po splatnosti
úveru krajský súd uvádza, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti

pohľadávky, teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd SR
konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie
o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla

zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania
(napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011).

12. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí

veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok
na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože

tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli

účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže pripustiť,
lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie,
že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z

majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn.
6Co/190/2014).

13. S prihliadnutím na uvedený právny záver sa odvolací súd (ako s právne irelevantnou) bližšie

nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa Dohody o poskytovaní služieb a jej
(ne)zahrnutia do RPMN, pričom odkazuje na teoretické východiská prvoinštančného súdu obsiahnuté
v odseku 14. napadnutého rozsudku.

14. Nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil
napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a to
aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
úspechu žalobcu v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.15. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O
výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník

súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.