Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217216652
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217216652.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24
785 199, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanému: B. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Ľ.. Š. XXXX/X Y., Q. P., o zaplatenie 653,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 131,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 131,66 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 207,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 207,95 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 653,44 eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.12.2016 až do zaplatenia ako plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej

dňa 19.11.2012 medzi jeho právnym predchodcom Provident Financial, s.r.o. a žalovaným, číslo zmluvy
XXXXXXXXX, ako aj zmluvy z rovnakého dňa o zabezpečení splátok tohto úveru. Na základe uvedenej
zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 600,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných
splátkach po dobu 100 týždňov v sume 7,65 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016
došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami
vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 15.09.2018. Žalovaný sa k žalobe
s prílohami nijakým spôsobom nevyjadril.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 /veta druhá/ C.s.p. keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol
verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani

ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.4. Podaním doručeným súdu dňa 16.04.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti uplatnenej istiny
207,95 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, t.j. čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok
úveru a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na uvedené podanie súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie

v tejto časti zastavil bez zisťovania súhlasu žalovaného, čo vyjadril v druhom výroku tohto rozsudku.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
zmluvou o zabezpečení splátok úveru (zmluvy bližšie špecifikované v odesku 1 odôvodnenia rozsudku)
a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: Právny

predchodca žalobcu (spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili
dňa 19.11.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 600,- eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa
sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou
11,20 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 70,44 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou
94,35 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú

percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 29,80 %. Celková čiastka, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov,
pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu to predstavuje
sumu 764,79 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy
predstavuje 46,35 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach, pričom

výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 7,65 eur a výška poslednej splátky dlžnej
sumy je 7,44 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o
spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalovaný
sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet veriteľa.

Zároveň žalovaný potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.

6. Dňa 19.11.2012 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili tiež zmluvu o zabezpečení splátok
úveru. Na základe nej sa poskytovateľ zaviazal, že žalovanému za odmenu bude počas platnosti
tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na

úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe uvedenej zmluvy, a to v
jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie
peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom
predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie tejto

služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 357,- eur v 100 pravidelných splátkach, a to
v 99 týždenných splátkach vo výške 3,57 EUR a v poslednej splátke vo výške 3,57 EUR počas doby
splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom.
Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

7. Zo žaloby vyplýva a nebolo to ani popreté zo strany žalovaného, že na predmetnom úvere žalovaný
uhradil sumu 468,34 eur (č.l. 26). Dňa 16.12.2016 bola uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a
žalobcom, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu. Žalovanému bolo
postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 16.12.2016. Nakoľko žalobca nadobudol pohľadávky

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, čo oznámil žalovanému, žalobcovi vzniklo ako postupníkovi právo uplatňovať
tieto pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“).

8. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný

ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z
31.07.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý
je spotrebiteľským úverom. Nakoľko predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka
žalovaný uzavrel ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich
zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,
ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu
nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Právny predchodca
žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 100. týždňa po uzavretí zmluvy.

Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah
svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádzal z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič
nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a
zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu.
Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo

údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac,
ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet
vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, ako je to aj v tomto prípade. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo
uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v

posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Aj SD EÚ vyslovil v rozsudku C-42/15, že
zmluva o úvere môže byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak spotrebiteľ
bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôžeriadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže byť aj pri použití
eurokonformného výkladu ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. úver v zmysle ustanovenia § 11 ods.
1 citovaného zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené pritom primerane platí aj pre

údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (vrátane prvej splátky).

10. Pre absenciu uvedených, povinných obsahových náležitostí zmluvy súd považoval predmetný
spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Súd pritom posudzoval aj zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Predmetom tejto zmluvy je dohoda strán o tom, že Provident Financial, s.r.o. bude žalovaného
pravidelne navštevovať, aby od neho prevzal splátku úveru (zmluva vyslovene odkazuje na konkrétne
číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v hotovosti, za čo sa mu žalovaný zaviazal platiť
odmenu, a to spolu so splátkami úveru (čl. I ods. 1.1). Vychádzajúc z takto vymedzeného predmetu je

zrejmé, že táto zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú z hľadiska ich obsahu vedľajšími dojednaniami
k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je navyše viazaná na platnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože stanovuje, že zaniká o. i. aj zánikom platnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. To z nej robí zmluvu závislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na tieto skutočnosti treba nároky vyplývajúce z tejto zmluvy posudzovať v kontexte zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z vyššie uvedeného niet pochýb o tom, že stranami uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o zabezpečení splátok úveru predstavuje štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu a tieto fyzicky samostatné „zmluvy“ treba posudzovať vo vzájomnej
súvislosti, a teda ako tvoriace jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom ale bezpochyby vyplýva, že zmluvou o zabezpečení splátok

úveru sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o
jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom - § 2 písm. g) - prostredníctvom ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru
nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôsledku toho
ani nemohla byť RPMN správne vypočítaná. Pokiaľ by bola odmena do výpočtu zahrnutá tak, ako mala

byť, bola by RPMN vyššia, čo v konečnom dôsledku znamená, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere
bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Aj táto okolnosť má za následok to, že sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov [11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.], teda aj bez
poplatku v podobe odmeny za zabezpečenie výberu splátok na základe uvedenej časti zmluvy nazvanej
ako zmluva o zabezpečení splátok úveru, čo nepochybne bráni tomu, aby sa odmena za zabezpečenie

splátok úveru žalobcovi priznala.

11. Vzhľadom k uvedenému má žalobca právo len na zaplatenie istiny úveru 600,- eur, t.j. na vrátenie
sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zisteného skutkového stavu (tvrdenie žalobcu, ktoré
nebolo žalovaným popreté) vyplýva, že žalovaný na predmetnom úvere zaplatil celkom sumu 468,34

eur. Z uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal na úhradu nesplateného zostatku istiny úveru v
sume 131,66 eur. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd
zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny 131,66 eur v žalobcom požadovanej
výške 5 % ročne, ktorá je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadenímvládyč.87/1995Z.z.,atood17.12.2016(deňpopostúpenípohľadávky)dozaplatenia(výrok

I). Na základe uvedeného súd zároveň zamietol žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti, v ktorej prevyšuje
nárok priznaný výrokom I rozsudku, a v ktorej nebolo konanie zastavené výrokom II rozsudku (výrok III).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu pomernej časti trov konania

podľa jeho väčšieho úspechu vo veci v porovnaní so žalobcom (žalobca bol neúspešný aj v časti ním
zavineného čiastočného zastavenia konania), avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy
v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa
uvedených ustanovení nepriznal (výrok IV).

Poučenie:Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).