Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117213083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1. G. C., A.. XX.XX.XXXX,
W. X. XX, XXX XX F., občianka SR, 2. U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X.Í. XX, XXX XX F., občan SR,
3. G. T., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., občianka SR, 4. P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX,
XXX XX F., občianka SR, 5. X. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X.H. XX, XXX XX F., občan SR, 6. X. C., A..
XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., občianka SR, všetkých zastúpených advokátom JUDr. Dušanom
Remetom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa a.s., Viena
Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 zastúpenému advokátom

JUDr. Félixom Neupauerom, advokátska kancelária Felix Neupauer & Partners, Dvořákovo nábrežie 8/
A,81102Bratislava,ozaplatenie25.393,30euraspríslušenstvom,taktooodvolanížalobcovajodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/12/2017-50 zo dňa 12.1.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Mení rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku o trovách konania tak, že žalobu
zamieta.

Priznáva žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10 000 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 2.až 6. rade každému z nich po 3 000 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu podanou 17.5.2017, žalobcovia žiadali, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť im sumu 25.393,30 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že

rozsudkom Okresného súdu Prešov z 18.2.2015 č.k. 11C/80/2014-104 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo 14.10.2015 č.k. 3Co/129/2015-136 bolo P. Q. a O. T. uložené spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000 eur a žalobcom v 2. a 6. rade sumu 3.000 eur z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy. P. Q. zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej 21.11.2012 utrpel vážne zranenia,ktorým neskôr v nemocnici podľahol U. C., syn a súrodenec žalobcov. O. T. bola v čase dopravnej
nehody držiteľom a vlastníkom vozidla Citroen EČV F preto bola spolu s P. Q. zaviazaná k náhrade
nemajetkovej ujmy. V predmetnom konaní bol žalovaný intervenientom na strane O. T.. P. Q. a O.

T. žalobcom nezaplatili nároky priznané im súdom, z uvedeného dôvodu podali návrh na vykonanie
exekúcie, ktorá sa vedie u súdnej exekútorky U.. T. P. H. pod č. B S exekučným konaním im vznikli
trovy titulom súdneho poplatku, aj trovy titulom právneho zastúpenia každého zo žalobcov. V exekučnom
konaní exekútorka vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a úhradu trov
exekúcie a žalovanému ako dlžníkovi O. T. z titulu povinného zmluvného poistenia prikázala uhradiť

pohľadávku O. T. voči nemu na účet súdnej exekútorky. Žalovaný príkaz exekútorky nerealizoval napriek
tomu, že jeho povinnosť vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. Splnenie tejto povinnosti má mu preto
uložiť súd.
Súdkonštatoval,žežalovanýsožalobounesúhlasil,vovyjadreníuviedol,ženeeviduježiadnysplatnýani
nesplatný záväzok voči O. T.. Pokiaľ majú žalobcovia za to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy by
malspadaťpodrozsahpoistnéhokrytiapodľazákonaopovinnomzmluvnompoistení,ničimnebránilouž

v predošlom konaní sa týchto nárokov domáhať aj priamo proti žalovanému. Zároveň vzniesol námietku
premlčania.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistený skutkový stav tak, ako bol uvedený v
žalobe, konštatoval, že žalovaný exekútorkou vydaný exekučný príkaz prevzal dňa 4.10.2016, napriek
tomu však žiadne plnenie žalobcom ani súdnej exekútorke neposkytol. Súd prvej inštancie, citujúc

ust. § 109 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku mal za to, že na žalobcov prešlo oprávnenie
domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného, t.j. od žalovaného, vyplatenia pohľadávky.
Vznesenú námietku premlčania mal za nedôvodnú keďže začiatok plynutia premlčacej doby vychádza z
momentu doručenia príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi
povinného. Trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom kedy žalobcovia získali procesnú legitimáciu

k podaniu podlžníckej žaloby, deň nasledujúci po doručení exekučného príkazu súdnou exekútorkou dňa
4.10.2016. Keďže žaloba bola podaná 17.5.2017, bola podaná včas. Podľa súdu prvej inštancie poistená
si mohla voči poisťovateľovi uplatniť nárok až nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola
zaviazaná nahradiť žalobcom nemajetkovú ujmu, keďže až týmto dňom mohla mať vedomosť o výške
nemajetkovej ujmy, t.j. dňom 27.3.2016. K tvrdeniu žalovaného o tom, že neeviduje žiadny splatný ani

nesplatný záväzok voči O. T. uviedol, že pohľadávka, zaplatenia ktorej sa žalobcovia domáhajú, a ktorá
prešla na žalobcov, vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého
poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil poškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení. Termín škoda v zmysle § 4 ods.
2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení je podľa súdu potrebné vykladať tak, že je ním aj

nemateriálna škoda na zdraví. Uviedol, že doručením exekučného príkazu nadobudli žalobcovia ako
oprávnení právo na vyplatenie pohľadávky, ktorej výška nebola sporná, preto žalovanému uložil zaplatiť
žalobkyni v 1. rade sumu 10.000 eur a žalobcom v 2. až v 6. rade každému po 3.000 eur. Vo zvyšku
mal nárok žalobcov za nedôvodný. Na žalobcov v zmysle § 109 exekučného poriadku prešlo oprávnenie
domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinnej vyplatenia pohľadávky, ktorú táto mala podľa zákona

o povinnom zmluvnom poistení. Z ust. § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení však nevyplýva, aby
povinná mohla od žalovaného požadovať aj zaplatenie trov exekúcie, ktoré vznikli tým, že neuhradila
pohľadávku, preto žalobu v časti o zaplatenie 393,30 eura zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ust. § 109 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 100 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, na ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej aj len „zákon o PZP“) - § 15 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia aj žalovaný. Žalobcovia podali odvolanie voči

zamietavému výroku a žalovaný voči výrokom vyhovujúcim.

3. Žalobcovia v dôvodoch odvolania uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, je nesprávne. Podľa žalobcov ich pohľadávka podľa ust. § 109 ods. 1
Exekučného poriadku zahŕňa nielen istinu, ale aj jej príslušenstvo, vrátane trov exekúcie oprávneného

a rovnako je poisťovateľ titulom PZP povinný nahradiť aj náklady vynaložené poškodenými žalobcami
na exekučné vymáhanie nárokov, keďže ich jediným dôvodom v tomto prípade je, že žalovaný ako
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, hoci mu bol ako intervenientovi doručený
rozsudok v konaní sp. zn. 11C/80/2014 v spojení s odvolacím konaním 3C/129/2015 a bol na plnenieaj žalobcami osobitne vyzývaný pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcov dôvodný
je aj ich nárok na zákonné úroky z omeškania. Omeškanie žalovaného nie je viazané na splatnosť
nároku podľa exekučných titulov, ktoré nastali ich vykonateľnosťou, ale výlučne na jeho meškanie ako

poddlžníka s plnením podľa doručeného exekučného príkazu. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu v akom ho namietli, t.j. v zamietavom výroku, zmenil tak, že ich žalobe
vyhovie; žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 16. svojho
rozsudku uviedol, že procesná aktívna legitimácia na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného vznikla
oprávnenémutak,žežalobnéprávovznikávdeňnasledujúcipotom,čoboldlžníkovidoručenýexekučný
príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr
až po doručení exekučného príkazu, avšak, ako uviedol už vo vyjadrení k žalobe, nie je absolútne

zrejmé ako okresný súd dospel k tomu, že táto pohľadávka je splatná, kedy a na základe akých
zákonných či zmluvných ustanovení splatnosť nastala, a či je vôbec dané žalobné právo a procesná
aktívna legitimácia žalobcov. Podľa žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný aj v časti
stanovenia začiatku premlčacej doby, ako aj jej posúdenia ako takého. Nie je zrejmé, na základe
akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie posudzoval otázku premlčania nároku. Ak by mal

byť nárok posudzovaný voči nemu ako nárok relevantný, bol by premlčaný, keďže začiatok plynutia
premlčacej doby je stanovený špecificky a to rok po poistnej udalosti bez ohľadu na to, kedy došlo
k vzniku nároku. Keďže k dopravnej nehode došlo 21.12.2012, plnenia z poistnej zmluvy mohol sa
oprávnený domáhať podaním žaloby najneskôr 21.11.2016, pričom prostredníctvom žaloby žalobcov
k tomu došlo až 17.5.2017. Poukázal tiež na to, že primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má

ten, kto za škodu zodpovedá, a len tento je povinný ju nahradiť (keďže voči žalovanému takýto priamy
nárok zo strany žalobcov vôbec nebol uplatnený) a až následne si môže uplatniť nárok na poistné
plnenie voči poisťovateľovi. K uplatneniu nároku však musí dôjsť v rámci objektívne plynúcej premlčacej
doby. Žalovaný uviedol, že v zmluvnom vzťahu bol s O., pričom ak by mal existovať nárok, musel
by byť právoplatne proti žalovanému priznaný a takýto nárok (ak teoreticky existujúci) teda ani nikdy

nenadobudol splatnosť, ipso iure žalobcovia procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby nemali.
Zároveň podľa žalovaného exekútor nemá žiadne zákonné oprávnenie v exekučnom príkaze určovať
pohľadávku z titulu povinného zmluvného poistenia.

5. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný je pasívne legitimovaný na plnenie

nárokov žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej im ako pozostalým po obeti dopravnej
nehody. Podľa žalobcov je zrejmé, že právu poisteného (prevádzkovateľa vozidla) koreluje povinnosť
poisťovateľa, t.j. žalovaného, plniť, ak sú splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky. Žalovaný
pritom neplnil dobrovoľne po oznámení škodovej udalosti ani počas trestného, ani počas pôvodného
súdneho konania kde vystupoval ako vedľajší účastník, neskôr ako intervenient. Zo zákona o PZP,

ust. § 15 ods. 1 vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi. Tento priamy nárok znamená len to, že ak poškodenému bola spôsobená škoda
prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi
(poistenému), alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Z tohto zákonného ustanovenia
nevyplýva, aby sa charakter nárokov poškodeného akokoľvek menil, či transformoval v prípade ak

poškodený svoje oprávnenie využije. Stále ide o jeden a ten istý nárok na náhradu škody (ujmy)
poškodeného a teda je podľa žalobcov úplne irelevantné voči komu, poistenému alebo poisťovateľovi,
nárok uplatní ak bol právoplatne judikovaný hoci len voči jednému z nich. Je nezmyselné a v rozpore
s akoukoľvek logikou, aby poškodení žalobcovia, ktorí úspešne žalovali poisteného prevádzkovateľa
vozidla následne museli znova žalovať jeho poisťovateľa, t.j. žalovaného, lebo tento sa rozhodol v

rozpore s jeho zákonnou povinnosťou neplniť z titulu povinného zmluvného poistenia judikované nároky
a náhradu ujmy a následne sa ešte bránil aj premlčaním práva. Podľa žalobcov na takéto pofiderné a
účelové interpretácie predkladané zo strany žalovaného nemožno vôbec prihliadať. Žalobcovia taktiež
uviedli, že judikované nároky sa podľa ust. § 110 Občianskeho zákonníka premlčujú za 10 rokov odo
dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj celé konanie mu
predchádzajúce. Na prejednanie odvolaní nariadil pojednávania, na ktorom zopakoval dokazovanierealizované súdom prvej inštancie a dospel k záveru o neexistencii podmienok pre potvrdenie rozsudku
ani pre jeho zrušenie.

7. Podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2017, ak dlžník povinného
nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď
sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného
na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak
ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného

si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

8. Podstata poddlžníckej žaloby pramení z prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom oprávnený
vymáha od povinného určité peňažné plnenie (t.j. pohľadávku). V prípade, ak exekútor poverený
vymáhaním predmetnej pohľadávky zistí, že povinný disponuje pohľadávkou voči tretej osobe, teda že
existuje dlžník povinného, môže uskutočniť exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa

ust. § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi
povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatil túto pohľadávku povinnému, zároveň
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže,
aby nakladal s touto svojou pohľadávkou do výšky vymáhanej pohľadávky oprávneného. Doručením
príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného stráca povinný právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré

prechádza na oprávneného, pričom ak dlžník povinného túto pohľadávku povinného oprávnenému
nevyplatí bezodkladne po tom, ako mu exekútor doručil exekučný príkaz alebo keď sa pohľadávka stala
splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom
súde vyplatenia pohľadávky, ktorú má povinný voči svojmu dlžníkovi, t.j. môže podať tzv. poddlžnícku
žalobu.

9. Poddlžnícka žaloba podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku je žalobou výsostne procesnou, pretože
vzniká iba na základe procesného vzťahu založeného týmto konaním medzi súdom, oprávneným,
povinným a dlžníkom povinného. Dochádza pri nej k štiepeniu vecnej aktívnej legitimácie medzi
oprávneným, ktorého procesný zákon splnomocňuje, aby sa vo svojom mene domáhal na dlžníkovi

povinného (poddlžníkovi) práva, ktoré patrí povinnému, a povinným, ktorému v plnej miere ponecháva
iba vecnú legitimáciu materiálnu, kým na oprávneného tým prenáša aktívnu vecnú legitimáciu formálnu,
tzv. cessio iudiciaria (Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 8.6.2016 sp. zn. I. ÚS 377/2016).
Aktívnu legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby získava oprávnený doručením exekučného príkazu
na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného, pokiaľ k vyplateniu nedošlo, resp. v deň

nasledujúcipojejsplatnosti,aknastalaneskôr(nálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz13.1.2016
sp. zn. I. ÚS 392/2015, z 27.10.2016 II. ÚS 444/2016). Základ sporu plynúci z poddlžníckej žaloby
teda vyplýva z hmotného práva patriaceho povinnému voči poddlžníkovi, t.j. predmetom sporu o
poddlžníckej žalobe je splatná pohľadávka (právo/nárok na zaplatenie) povinného voči poddlžníkovi.
Keďže oprávnenie na vymáhanie, ako aj právo na uplatnenie si tohto hmotného práva na súde prešlo

na oprávneného, je oprávnený v súdnom konaní zaťažený povinnosťou preukázať existenciu tohto
hmotného práva, teda splatnej pohľadávky povinného voči poddlžníkovi čo do jej právneho dôvodu a
výšky.

10. V prejednávanej veci žalobcovia, ak mali byť úspešní, ak mala byť preukázaná ich aktívna

legitimácia pre podanie poddlžníckej žaloby, boli povinní preukázať existenciu pohľadávky medzi
dlžníkom oprávnenej (žalovaný v tomto spore) a taktiež museli preukázať, že táto pohľadávka bola
splatná v čase doručenia exekučného príkazu súdnej exekútorky U.. T. P. H., na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z 23.9.2016, resp. že sa stala splatnou neskôr, až po doručení predmetného
exekučného príkazu, pričom zo strany žalovaného ako dlžníka nedošlo k jej úhrade; pre záver o

oprávnenosti žalobcu na podaní uvedenej žaloby museli byť preukázané obe uvedené podmienky.

11. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že žalobcovia v konaní preukázali, že
disponovali právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 11C/80/2014-104 z 18.2.2015 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/129/2015-136 zo 14.10.2015, ktorými boli v

predmetnom konaní tam žalovaní - P.l Q. ako žalovaný 1/ a O. T. ako žalovaná 2/ zaviazaní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade 10.000 eur a žalobcom v 2. až 6. rade po 3.000 eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy; predmetný nárok bol priznaný na tom skutkovom základe, že 21.11.20125
došlo k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená vodičom P. Q., v dôsledku ktorej zomrel syn abrat žalobcov; predmetné motorové vozidlo bolo v čase nehody vo vlastníctve O. T.. Zodpovednosť
žalovaných v tomto konaní bola ustálená s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
to, že takto priznaný nárok žalovaní dobrovoľne neplnili, žalobcovia ho začali vymáhať v exekučnom

konaní, o čom svedčí upovedomenie o začatí exekúcie z 25.7.2016 (v predmetnom exekučnom konaní
vystupujú ako povinní P. Q. a O. T.). V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili, že v čase dopravnej nehody
bolo motorové vozidlo poistené povinným zmluvným poistením, kde ako poisťovateľ vystupuje žalovaný.
Mali teda za to, že ide o záväzkový vzťah, kde je veriteľom O. T., t.j. vlastníčka predmetného motorového
vozidla a jej dlžníkom je v titulu povinného zmluvného poistenia žalovaný. Na tomto základe podali

žalobcovia voči žalovanému ako dlžníkovi povinnej poddlžnícku žalobu.

12. Odvolací súd však konštatuje, že ak by aj žalobcovia preukázali, že O. T. mala pohľadávku voči
žalovanému titulom povinného zmluvného poistenia, z obsahu spisu nevyplynulo, kedy mala nastať
splatnosť predmetnej pohľadávky (v zmysle argumentácie, ktorú odvolací súd uviedol v bode 9. tohto
rozsudku, musí byť preukázaná existencia pohľadávky, ako aj jej splatnosť). V tejto súvislosti treba

podotknúť, že hoci podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorý sa podporne aplikuje aj na
právne vzťahy vyplývajúce z povinného zmluvného poistenia), právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), podľa § 11 ods. 7
Zákona č. 381/2001 Z.z. však platí, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V tejto súvislosti je totiž
potrebné odlišovať vznik pohľadávky od splatnosti pohľadávky; inými slovami, pohľadávka poisteného
môže vzniknúť ku dňu poistnej udalosti v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale jej splatnosť
nastáva márnym uplynutím 15-dňovej lehoty uvedenej v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ žalobcovia odvodzovali splatnosť pohľadávky
od momentu doručenia exekučného príkazu U.. T. P. H. z 23.9.2016, bola táto argumentácia
právne irelevantná. Splatnosť predmetnej pohľadávky je totiž stanovená v § 11 ods. 7 Zákona č.
381/2001 Z.z., pričom doručenie exekučného príkazu hypotéza tejto právnej normy nepredpokladá

ako skutočnosť právne významnú. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že predmetná pohľadávka bola splatná,
pretožežalovanémuboldoručenýexekučnýtitul,t.j.právoplatnýrozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.
3Co/129/2015-136 zo 14.10.2015, toto tvrdenie nepodopreli žiadnymi dôkazmi (hoci práve doručenie
tohto právoplatného rozsudku mohlo byť významné pre záver o splatnosti pohľadávky).

14. Aj napriek tomu, že uvedené rozhodnutie bolo obsahom spisu, nevyplývalo z neho, kedy bolo ako
právoplatnérozhodnutiedoručenéžalovanémutak,abybolnaplnenýpredpokladprezačatieplynutia15-
dňovejlehotypodľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.(poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplnenie
do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie povinného poistného plnenia). V tejto súvislosti je tiež

potrebné zdôrazniť, že pre začatie plynutia uvedenej 15-dňovej lehoty je právne významné doručenie
právoplatného rozhodnutia, t.j. nejde o doručenie akéhokoľvek rozhodnutia, ale toto musí disponovať
vlastnosťou právoplatnosti; v zmysle § 159 ods. 1 O.s.p. platilo, že doručený rozsudok, ktorý už nebolo
možné napadnúť odvolaním, bol právoplatný. V prípade rozsudkov odvolacích súdov (ako tomu bolo aj
v tomto prípade), sa tieto stávali právoplatnými ich doručením poslednému účastníkovi sporu (resp. aj

vedľajšiemu účastníkovi). Inými slovami, hoci by aj bolo preukázané, že predmetný rozsudok Krajského
súdu v Prešove bol žalovanému doručený (čo indikovala vyznačená právoplatnosť tohto rozhodnutia),
nebolo možné určiť, či mu bol tento rozsudok doručený ako poslednému účastníkovi konania (t.j. tak, aby
bolmudoručenýprávoplatnýrozsudok),ktoráskutočnosťmohlamaťprávnyvýznamprezačatieplynutia
vyššie uvedenej 15-dňovej lehoty. Obsahom spisu pritom neboli žiadne ďalšie dôkazy o splatnosti

predmetnej pohľadávky. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu,
ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze,
keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

15.Odvolacísúd,vychádzajúczuvedeného,dospelkzáveruotom,ženakoľkožalobcovianepreukázali,
kedy mala byť pohľadávka O. T. ako povinnej žalobcov voči žalovanému splatná, t.j. bolo otázne, či sa
splatnouvôbecstala,nemoholbyťnamiesteinýzáverakoten,žežalobcovianeunieslidôkaznébremeno
ohľadompreukázaniatejtoprávnevýznamnejskutočnosti.Povecnomaprávnomzhodnoteníuvedenýchrelevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nepreukázali predpoklady pre
podaniepoddlžníckejžaloby,apretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovyhovujúcichvýrokoch,
t.j. výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol a z rovnakých dôvodov potvrdil

zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako výrok vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
Odvolacou argumentáciou žalobcov ohľadom ich nepriznaných nárokov nebolo potrebné sa zaoberať,
nakoľko zamietnutím žaloby odvolacia argumentácia žalobcov vo vzťahu k ich nepriznaným nárokom
stratila opodstatnenie.

16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako oj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na
základe § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu,
nakoľko žalovaný mal úspech v konaní v celom rozsahu. Výška náhrady trov bude kvantifikovaná súdom
prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.