Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219580
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116219580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: K. T., bytom U. XXXX/X, M.,
zastúpenej R.. U. Z., advokátom so sídlom v M., Q. XX, proti žalovanému: T. Z. L., s.r.o., so sídlom T.
XX, F., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému E. kanceláriou R.. E. Z., s.r.o., so sídlom V. XX, F., K.: XX XXX
XXX, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 5. septembra 2017, č.k. 16Csp/100/2016-53, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, dohody

o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným, dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným a dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Druhým výrokom priznal žalobkyni nárok na
náhradutrovkonaniaprotižalovanémuvrozsahu100%.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žežalobkyňa
sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným
sú neplatné. Uznesením č.k. 16Csp/100/2016-47 zo dňa 19.07.2017 súd na návrh žalobkyne pripustil
zmenu žaloby v znení, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobkyni
práva na zrážky zo mzdy na základe uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom k tomu, že na
základe žalobou napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy si žalovaný môže uplatniť ako veriteľ svoje
právo a požiadať zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy mal súd za to,

že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko
bez určenia, či má alebo nemá žalovaný právo domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na
základe dohôd o zrážkach zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne
by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so mzdou. Súd uviedol, že dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom.
Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) obsahovať označenie pohľadávky,

o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Podľa názoru súdu tieto náležitosti napadnuté
dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali. Preskúmaním napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy
dospel súd k záveru, že tieto neobsahovali výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.Hoci v texte dohôd je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne,
v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky v znení, že táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých

dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na
základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, je neurčité, v dôsledku čoho
sú tieto dohody o zrážkach zo mzdy neurčité a podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Súd zdôraznil, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku
veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetné dohody o zrážkach zo
mzdy predstavujú formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané. Svojím obsahom spôsobujú
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne, ktorá je spotrebiteľom. Pri
uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník - spotrebiteľ vedieť pohľadávku akého

druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Súd ďalej uviedol, že žalobou napadnuté
dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali ani dostatočne určité zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky
splátok. Podľa čl. II napadnutých dohôd sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ nebude v
ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom

nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku. Predmetné ustanovenie je nielen
neurčité a podľa § 37 ods. 1 OZ neplatné, ale predstavuje aj jednostranné neprimerané zvýhodnenie
zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej
zrážky. Takéto navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie dohody v
časti výšky mesačných zrážok zo mzdy, čo súd považoval za neprípustné. Neurčitosť splátok spočíva aj

v tom, že tieto neboli časovo obmedzené a vzťahovali sa na akékoľvek budúce pohľadávky žalovaného
(úver vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvo úveru, prípadne
uplatnenézmluvnépokuty,nákladyvzniknutévsúvislosti svymáhanímpohľadávokvočidlžníkovi
a ďalšie prípadné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so
zmluvou a jej prípadných dodatkov) až do momentu, keď žalovaný oznámi zamestnávateľovi dlžníka,

že jeho pohľadávky sú splatené. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobkyňu o
následkochdohôdozrážkachzomzdypoučilažebyžalobkyňaakospotrebiteľmalamožnosťodmietnuť
uzavrieť tieto dohody, ktoré sú zabezpečovacím prostriedkom poskytovaných úverov. Vzhľadom k tomu,
že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali určité označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, súd tieto považoval za neplatné, a preto rozsudkom určil, že

žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe predmetných
dohôd o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255
ods. 1 CSP a plným úspechom žalobkyne v spore, ktorá má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že zákonná úprava
výslovne určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 3 OZ a až vtedy, ak na
základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu (čo v tomto prípade popiera),
je možné dospieť k záveru o neurčitosti. Súd sa neriadil uvedeným ustanovením, ale automaticky

pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Postup súdu nemá oporu v zákone.
Ďalej uviedol, že zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť
vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý
nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym
číslom), je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávku

nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho
vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle
nejakej právnej normy, a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Rovnako
aj pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou
ich platnosti (napr. uznanie záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny dôvod uznanej

povinnosti, prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani v prípade
dohody o zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Namietal, že z napadnutého rozsudku nie je preskúmateľné, prečo súd - vzhľadom na
svoje závery o nutnosti uviesť výšku pohľadávky už v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy- považuje túto za neplatnú aj pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, a teda vyslovil
neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy. Pretože ohľadne úveru dohoda o zrážkach zo mzdy
obsahuje aj uvedenie výšky pohľadávky, a teda spĺňa súdom formulovanú požiadavku. Ďalej namietal,

že rozhodnutie súdu je nesprávne pre rozpor so zákonom, je predčasné, nakoľko súd nedodržal ani
viaceré zákonné ustanovenia upravujúce postup pri výklade právnych úkonov a je nepreskúmateľné,
keďže dôvod vyžadujúci určenie neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy sa z rozsudku zistiť nedá
ani pri tých záveroch, ktoré sa v ňom uvádzajú. Ako nezákonné aj závery súdu vo vzťahu k výške
zrážky. Uviedol, že ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy len určuje pre špecifický prípad, ktorý je tam

vymedzený, že zrážka zo mzdy môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške; súčasne ale nebude vyššia
ako to pripúšťa zákon, lebo stále platí obmedzenie podľa § 551 ods. 1 OZ. Je potom nepreskúmateľné,
v čom má ísť o nejaké neprijateľné ustanovenie. Naviac z napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné,
prečo súd uvedené ustanovenie nepovažuje za oddeliteľnú súčasť obsahu dohody. V odvolacom konaní
si uplatnil náhradu vo výške 92,21 eur vrátane DPH.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa, žiadala rozsudok

ako vene správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že
pokiaľ ide o dohody o zrážkach zo mzdy, je podľa nej nepochybné, že v nich absentovalo určité
označenie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a tiež tam absentovalo určité označenie výšky
dohodnutých zrážok. Poukázala na to, že žalovaný mohol na podporu svojich tvrdení využiť prostriedky
procesného útoku a obrany počas celého konania, avšak namiesto toho sa nezúčastnil ani jedného z

dvoch nariadených pojednávaní. Zdôraznila, že aj pre dohody o zrážkach zo mzdy platia všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch, teda určitosť spôsobu vymedzenia predmetu zabezpečenia a určitosť
uvedeniavýškypohľadávkysúzákonomupravené.Predmetnédohodyneobsahujúpredovšetkýmvýšku
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Stotožnila sa preto
s názorom súdu prvej inštancie, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a neplatné.

Ďalej konštatovala, že sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom nedostatočnej
určitosti zmluvného dojednania, týkajúceho sa výšky splátok (zrážok). Poukázala na rozhodnutia iných
odvolacích súdov v obdobných veciach.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou po pripustení zmeny žaloby domáhala
určenia, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči nej práva na zrážky zo mzdy na základe dohôd

o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2012, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 31.08.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2013, uzavretých
medzi ňou a žalovaným. Súd uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, pričom dohoda musí v zmysle §
551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku

dohodnutých zrážok. Vzhľadom k tomu, že dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali určité
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, súd
tieto považoval za neplatné, a preto rozsudkom určil, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa voči
žalobkyni práva na zrážky zo mzdy na základe uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy.

6. Vychádzajúc z uvedeného, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd na podklade zisteného
skutkového stavu súdom prvej inštancie bol toho názoru, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy sú
neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Uvedené úkony sú neurčité
preto, že z nich nie je jednoznačne zrejmé, aká pohľadávka má byť zabezpečená a v akej výške, pričom
žalobkyni nemohla byť známa ani výška prípadných pohľadávok v nich obsiahnutých ani výška zrážky.

Dohody požadujú od žalobkyne plnenia, o ktorých nebola preukázateľne pred uzatvorením dohody
(§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a ani po nej informovaná. Žalovaný by si na základe sporných
dohôd mohol zrážkami zo mzdy vymôcť svoju pohľadávku, avšak žalobkyňa by bola v právnej neistote
ohľadne výšky pohľadávky, pozostávajúcej z príslušnej zložky.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti stanovenia výšky
pohľadávok, ktoré mali byť zabezpečené spornými dohodami o zrážkach zo mzdy, v
ktorých minimálne absentuje uvedenie výšky pohľadávky, prípadne taký spôsob jej vymedzenia, ktorým
by bolo nespochybniteľné, v akom rozsahu zrážky zo mzdy sa budú v budúcnosti zomzdy žalobkyne vykonávať. Ak predmetné dohody opisujú len možné spôsoby jej vzniku (existujúce,
budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške), vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako aj
pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadné zmluvné pokuty a ďalšie možné pohľadávky voči

žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, tak takéto dojednanie je
nutné považovať za neurčité, v dôsledku čoho je s poukazom na ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná
pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol platne prejaviť vôľu a
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku. Nemožno

akceptovať ani námietku žalovaného, vzťahujúcu sa k čiastočnej platnosti zmluvy, keďže z rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu je známe, že už vo viacerých prípadoch súdy vyslovili, že obdobné dohody o
zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou (z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola
nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, táto bola uzavretá ako formulárová
zmluva, ktorá nebola individuálne dojednaná, v dôsledku čoho žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah, navyše, podpisom dohody o zrážkach zo mzdy podmieňoval žalovaný poskytnutie úveru,

podpisom zmluvy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia
ich vykonávania; k vysloveniu neprijateľnosti zmluvných podmienok došlo aj napriek tomu, že dohoda
o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a
neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne; viď rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 5Co/304/2016 zo
dňa 17.05.2017, rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 9Co/66/2015 zo dňa 03.02.2016, rozsudok

Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

8. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovaného neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu týchto trov v rozsahu
100 %, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).